Medzi typické chorobné zmeny bunky vyvolané vírusovou infekciou patria-popri zmenách v bunkovom biochemizme- aj tvatové zmeny , dobre pozorovateľné vo svetelnom mikroskope.Niekoľko hodín po infikovaní sa zastavuje rozmnožovanie buniek.Pôvodný akoby hviezdicovitý tvar bunky s početnými výbežkami sa mení na zaguľatený a v blízkosti jadra vznikajú a hromadia sa látky,ktoré začnú byť viditeľné po zafarbení histologickými farbivami kyslej reakcie.Okrem toho cytoplazma nadobúda väčšiu svetlolomnosť,jadro sa zvrašťuje a cytoplazmatická membrána sa napokon rozrušuje natoľko,až sa bunka priam rozpadá na beztvaré,drobné úlomky.Tento obraz skazy je typický napr. pre obličkové bunky ošípaných napadnuté vírusom kliešťového zápalu mozgu,alebo tzv. HeLa bunky napadnuté vírusom detskej obrny.Cytopatický účinok nemusí spočívať iba v úplnom zničení živej bunky.Napríklad vírusy oparu alebo osýpok za istých okolností poškodzujú bunkové membrány tak,že viacero buniek splynie do jednej obrovskej bunky,obsahujúcej nakoniec viac jadier.

Obrana,pomocou ktorej sa organizmus snaží udržať si neporušenosť,sa uskutočňuje v zásadných črtách dvoma spôsobmi.Prvým je syntéza špecifických protilátok,teda určitých bielkovín,ktoré zneškodňujú neutralizujú choroboplodnú aktivitu-tomto prípade vírusov.Protilátky kolujú v krvi a sú zamerané proti vírusovým časticiam nachádzajúcim sa mimo bunky.Druhý spôsob obrany organizmu zabezpečuje istý druh bielych krviniek-lymfocyty.V tomto prípade hovoríme o zložke imunitnej odpovede sprostredkovanej bunkami.Dôležitosť tejto imunity podčiarkuje aj skutočnosť,že organizmus sa jej prostredníctvom zúčastňuje nielen na ochrane proti nákazám ,ale aj na zásahoch proti niektorým formám nádorového bujnenia, a to tak,že ničí zhubne pomýlené bunky ,ktoré sa v začiatočných štádiach ochorenia nachádzajú v organizme iba ojedinelo.

Povrch buniek napadnutých vírusom sa vplyvom antigénového vírusového ochorenia mení.A práve táto zmena uľahčuje lymfocytomv úlohe výkonných orgánov bunkovej imunity „rozpoznávať“ nežiadúced choré bunky.Nie je správne domnievať sa, že v organizme jestvujú dve odlišné od seba nezávislé obranné systémy.V skutočnosti sa obidve zložky vzájomne funkčne dopĺňajú a podstatne navzájom spolupracujú.

Laboratórne pokusy naznačili 3 spôsoby zneškodnenia infekčnosti vírusu protilátkami:
1. Protilátky obsadia tie miesta na povrchu vírusov ,ktoré sú kritické pre uchytenie sa vírusu na membráne bunky.Vírus môže mať viac takýchto kritických miest ,preto sa na neutralizáciu infekčnosti jedného viriónu zväčša spotrebuje viac molekúl protilátok.
2. Protilátky môžu svojím pôsobením vyvolať zhlukovanie častíc vírusu.
3. Laboratórne pokusy odhalili ešte jeden spôsob zneškodnenia vírusu.Ide o stratu vírusovej infekčnosti takým pôsobením protilátok,ktoré výrazne narúša štruktúru vírusov.