Kedže vírusy nie sú schopné mať vlastný metabolizmus ani látkovú premenu,využívajú látkovú premenu napadnutej bunky .Ak si chce vírus zachovať svoju existenciu musí sa „zmocniť“ bohatého syntetického potenciálu bunky.Musí si podriadiť enzýmatické systémy bunky dokonca jej celú perfektne pracujúcu výrobnú organizáciu.Bunka je vlastne východisko i obeť.Pre vírus je nesmierne dôležitá.Infekcia a nasledujúce ochorenie mnohobunkového organizmu živočíchov aj ľudí sa vždy začínajú infikovaním vnímavej bunky vírusom.Nákaza postihuje najprv rozličné bunky , ktoré sú svojim tvarom aj funkciou uspôsobené sprostredkovať organizmu styk s vonkajším prostredím.Bývajú to bunky jednotlivých vrstiev kožného krytu,očných spojiviek,sliznice ústnej dutiny,tráviaceho systému,alebo bunky sliznice vystielajúcej dutiny dýchacieho ústrojenstva.

Pre prvý kontakt vírusu s bunkou je dôležitá cytoplazmatická membrána.Vírus sa prilipne na jej povrch.Uchytený vírus sa dostane dovnútra tak,že využije jednu z normálnych životných funkcií bunky : jej pohlcovanie malých čiastočiek alebo látok s väčšími molekulami z vlastného okolia-pinocytózu.Jed vniká do bunky rovnakou cestou akou živiny.V „mechúrikovej pošte“ prichádza aj ničivá vírusová nálož.Prichádza po ceste určenej pôvodne na vstrebávanie živín ,ktoré bunky postupne spracúva.Ak bunka vírusového votrelca nenezneškodní,je odsúdená na zánik. Cytoplazmatická membrána vykonáva dôležitú úlohu aj pri kompletizácii obálky niektorých vírusov.Stane sa to vtedy,keď rozmnožené a dozreté virióny opúšťajú bunkovú továreň a prenikajú von cez jej obalovú štruktúru.
Jadro je významným činiteľom pri syntéze niektorých vírusov,pretože sa v ňom – s výnimkou skupiny veľkých vírusov,medzi ktoré zaraďujeme napríklad vírus kiahní – rozmnožujú vírusy s nukleovou kyselinou deoxyribonukleového typu.Keď dozreté virióny opúšťajú nimi invalidizovanú bunku ,práve vtedy pomáha jadrová membrána kompletizovať ich obálku.

Za normálnych podmienok sa syntéza b
ielkovín v ribozómoch odohráva podľa inštrukcií dodávanych genónom bunky.Je veľmi pravdepodobné,že v ribozómoch buniek ,ktorých sa zmocnil vírus prebieha syntéza polypeptidov vírusových bielkovín.Dôležitosť vírusov podčiarkuje aj to,že cytoplazmatické ribozómy syntetizujú bielkovinové zložky aj pre tie vírusy,ktoré dozrievajú v bunkovom jadre samom.
Mitochondrie sú jedným z energetických zdrojov bunky a v prípade vírusovej infekcie dodávajú energiu aj na reprodukciu vírusu.
Lyzozómy sú malé mechúriky ohraničené tukovo-bielkovinovou blankou,ktoré obsahujú rozličné tráviace enzými.Pri vírusovej infekcii sa pravdepodobne zúčastňujú na odstránení,na akomsi stiahnutí bielkovinového obalu viriónov a obnažení ich nukloevej kyseliny.Môžu účinkovať aj pri konečnom poškodení bunky,v ktorej sa rozmnožil vírus , takže vlastne uvoľňujú cestu dozretým viriónom zvnútra bunky do okolia.

Nie každú bunku môže infikovať akýkoľvek vírus a množiť sa v nej.Sú organizmy alebo orgány , ktoré nie sú schopné rozmnožiť určitý vírus. Niektoré vírusy (napr. Adenovírusy) odolávajú kyslému prostrediu v tráviacom trakte a majú na to prispôsobený vonkajší (bielkovinový)obal,iné majú vo svojom obale enzými,ktoré rozkladajú ochranný film na povrchu sliznice dýchacích ciest.
Táto neschopnosť máva najčastejšie dve príčiny : buď vírus nenachádza vhodné podmienky,aby sa uchytil na povrchu týchto nehostinných buniek ,alebo metabolizmus,látková premena týchto buniek,nie je vhodná na rozmnožovanie konkrétneho vírusu.Tieto prirodzené prekážky pre vírusovú infekciu a rozmnožovanie vírusov vyvolávajú stav,ktorý nazývame prirodzenou odolnosťou,rezistenciou na vírusovú nákazu.

Vplyvom preniknutia choroboplodného vírusu do bunky prevládne nad bunkovou premenou celkom nový genetický systém.Cieľom toho systému nie je nič iné ako umožniť reprodukciu samého seba,teda genetického materiálu vírusu a realizáciu všetkých informácii zakódovaných vo vírusovom genóme.Infekcia bunky spočíva v podstate v ustanovení takej genetickej informácie v nej,aká je pre ňu cudzia a nezodpovedá jej „záujmom“.Práve jej pôsobením sa však rozbehne tvorbe nového vírusu.Celý priebeh infekcie,teda rozmnožovací cyklus ,môžeme inštruktívne rozdeliť na päť základných štádií:
o prilipnutie (adsorpcia) vírusu na povrch vnímavej bunky
o penetrácia- preniknutie do bunky
o štádium eklipsy
o štádium dozrievania
o štádium uvoľňovania pomnoženého vírusu z napadnutej bunky