2.KLIMATICKÉ POMERY
Na území mesta nie je komplexná meteorologická stanica. Pre klimatickú charakteristiku slúžia a používali sa aj v minulosti údaje zo stanice v Želovciach, ktorá sa uvádza ako najnižšie položená stanica v nadmorskej výške 154 m.n.m. a je len doplnková. Druhá stanica sa nachádza v Dolných Plachtinciach, v nadmorskej výške 208 m.n.m. a je ombrometrická (tj. meria spadnuté množstvo vodných zrážok). Táto stanica začala pozorovanie 24.07.1964.

2.1.Teplota vzduchu
Teplota vzduchu je jedným z určujúcich činiteľov pre celkový charakter krajiny. Podľa priemernej teploty je júl najteplejším mesiacom vo všetkých polohách územia. Najvyššia priemerná teplota bola nameraná v r.1983 a 1994 (príloha – tabuľka č. 1). Podľa priemernej mesačnej teploty vzduchu býva spravidla najstudenším mesiacom január, no pri premenlivosti teploty vzduchu v strednej Európe ním býva aj február.
V ročnom chode teploty sa aj na našom území vyskytujú určité singularity, ako napr. oteplenie začiatkom februára (hromničný odmäk) s nasledujúcim novým ochladením, ochladenie v polovici marca, ochladenie koncom 1.dekády mája (ľadoví muži), ochladenie okolo 8.júna (Medard), vrcholenie leta v polovici júla, oteplenie koncom novembra, oteplenie v polovici 3.dekády decembra (vianočný odmäk) a vrcholenie zimy. Extrémne teploty umožňujú zistiť rozkyv (amplitúdu) teploty vzduchu, určiť charakter dní podľa výskytu maximálnej teploty dňa.

2.2.Zrážky
Atomosferické zrážky majú rozhodujúci význam ako ukazovateľ podnebia. Najvyššie úhrny zrážok boli namerané v r. 1970 a 1966, kedy bol ročný úhrn vyšší ako 700 mm. Najnižšie úhrny zrážok boli v roku 1986 – 401 mm (príloha – tabuľka č. 2). Najvyššie hodnoty zrážok sa vyskytujú najčastejšie v období letných búrok, a to v mesiaci júl a august. Prietrž mračien, prudké dažde sprevádzané ľadovcom spôsobili povodne 5.-7.mája 1984. Inak je pre V. Krtíš charakteristický nízky úhrn zrážok.

2.3.Veterné pomery
Vietor je dôležitým nositeľom rázu počasia, lebo často predstavuje prílev novej vzduchovej hmoty s odlišnými meteorologickými prvkami. Prúdenie vetra je ovplyvnené aj orografickými pomermi. V Ipeľskej kotline prevláda juhozápadný a severovýchodný vietor.
Komplexným zhodnotením viacerých prvkov sa určujú klimatické oblasti. Podľa údajov v tabuľke č. 3, kde sú uvedené dlhoročné priemery, patrí V. Krtíš do mierne teplej až teplej oblasti s mierne suchou a mierou zimou.

3.GEOLOGICKÁ STAVBA
3.1.Geologické a orografické pomery
Geologický vývoj územia Veľkého Krtíša prebiehal ako súčasť geologického vývoja Karpatskej sústavy. Vystupujú tu výlučne komplexy terciéru.
Podložie tercieru tvoria horniny prvohôr a druhohôr. Významné horotvorné procesy v treťohorách prebehli na študovanom území v paleogéne. Vo vrchnom paleoéne sa celkove Karpatské hrebene dvíhali, pričom okraje Karpatského masívu, ktoré lemovali aj južné úpätie Karpát, sa začali prehýbať a vznikli tu viacmenej súvislé depresie. „Na naše územie sa do takejto depresie v strednom oligocéne transgresovalo od juhu more, ktoré koncom vrchného burdigalu ustúpilo. Vo vrchnom burdigale sa však začali pohyby mobilnej zóny maďarského Stredohoria, preto naša oblasť poklesla a začal sa v nej nový helvétsky sedimentačný cyklus. Najprv vznikli pri severnom pobreží spodnohelvétskeho mora pobrežné jazerá, v ktorých sa usadili uhoľné sloje. Potom sa jazerá pomaly dostali do spojenia s transgredujúcim morom a vznikali lagúny, v ktorých sa sedimentovali brakické onkoforové vrstvy. Na rozhraní helvétu a tortonu sa pre veľké napätie utvorili veľké a hlboké zlomy, pozdĺž ktorých masív začal klesať.“ (Veľký Krtíš, 1997, s. 10.) Smer zlomov je približne SSZ-JJV, resp. SZ-JZ. Keďže zlomy siahajú do veľkých hĺbok, vystupovali po nich strednobázické lávy a začali sa zjavovať aj početné vulkány. Výlevy láv sprevádzali výbuchy a vyvrhovanie plastického vulkanického materiálu. Pokles pevného masívu viedol na našom území k novej tortonskej transgresii mora. Koncom tortonu more ustúpilo, lebo pokles masívu prebiehal na pozadí zdvihu celej geosynklinály, takže vnútorná priehlbina stratila spojenie s Tethydou.

„Ploché, vysušené pieskové presypy, zvažujúce sa na pobreží v hladkých plochách cez dnešný Modrý Kameň, Plachtince, Strháre a Strehovú na juh k Ipľu, boli domovom pravekých veľjašterov, neskôr aj mamutov, ktorých pozostatky po čase v prudkých morských príbojoch postupne zapadli do pieskových nánosov, preto sa v týchto oblastiach našli aj stopy miocénnej fauny a flóry (Kosihovce, horné a Dolné Strháre, Čebovce, Pôtor a Horné a Dolné Plachtince). Z novších nálezísk diluviálnej fauny sú známe Bušince (pozostatky mamuta), Kováčovce (zub mamuta) a Horné Plachtince (mamutie kosti).“ (Paule, 1985) Voda odplavovala piesok spolu s humusom a jemným ílom do nižších polôh a zaplavovala lesy. Hrubá vrstva nánosov ich oddelila od zemského povrchu, takže časom zuhoľnateli (od Stredných Plachtiniec cez Obeckov, Veľké Straciny, Novú Ves a Olováry do Maďarska ).

3.2.Nerastné suroviny
Okres V. Krtíš je pomerne chudobný na nerastné suroviny. Okrem palív (hnedé uhlie) a nerudných surovín, tu neboli zistené nijaké ložiská rúd.
Hnedé uhlie sa nachádza v oblasti označovanej ako Juhoslovenská uhoľná panva, ktorá sa delí do niekoľkých tektonických celkov, oddelených od seba veľkými stupňovitými poklesmi smeru severozápad – juhovýchod. Najzápadnejšia časť ložiska sa tiahne na západ od zlomu, ktorý prebieha od Horných Plachtiniec južným smerom k Dolným Plachtinciam. Táto oblasť je prakticky bezvýznamná, pretože tu uhoľné sloje nedosahujú bilančnú mocnosť. Ďalšou oblasťou je oblasť Modrého Kameňa, ktorú na východe obmedzuje tektonická línia Horné Strháre – Žihľava – Bušince. Spomínaná oblasť, nazývaná aj Modrokamenská uhoľná panva, má najpriaznivejšie uloženie, pretože uhoľné sloje sa nachádzajú v pomerne malých hĺbkach a sú dostatočne mocné.
Z nerudných surovín majú najväčší význam piesky a štrky, ďalej sú to tehliarske hliny a stavebný kameň. Najviac sa využívajú štrky, a to na stavebné účely. Ťažia sa z alúvia Ipľa a niektorých jeho prítokov. Piesky boli využívané ako sklárske a lejárske, avšak kvôli ich nízkej kvalite sa od toho upustilo. Miestne sa využívajú na stavebné účely. V minulosti bol ťažený i stavebný kameň – najmä andezit, ktorého lomy sú už značne vyťažené.