3.3.Reliéf
Južná časť územia, Ipeľská kotlina, patrí k vnútorným panvám a kotlinám vyplneným sedimentmi. Severná časť je priradená ku Krupinskej planine, vytvorenej vulkanicko-sedimentačnými formáciami. Odlišné látkové zloženie sedimentov a vulkanitov podmienili tvarovanie dvoch morfologických štruktúr: mierne zvlnenej Ipeľskej kotliny a výraznejšie členenej Krupinskej planiny.
V severnej časti zasahuje Krupinská planina výbežkami v lokalite Ostrý vrch, Klinkovica, Babka, Dúbrava. Vystupujú tu hrubo až strednezrné epiklastické pieskovce, chaotické brekcie, bazálne tufické piesky. V strednej a južnej časti, v okolí potoka Krtíš až po obec Malý Krtíš, sú zastúpené fluviálne sedimenty, aleurity, íly, jemnozrné až hrubozrné piesky (krtíšske vrstvy), eolicko-deluviálne sedimenty.
Ipeľská kotlina reprezentuje nížinu. Krupinskú planinu možno označiť ako nízku vyskočinu. Najvyšší vrch Krupinskej planiny na území okresu – Španí laz dosahuje nadmorskú výšku 643 m.

4. HYDROLOGICKÉ POMERY
4.1. Povrchové vodné toky
Územie okresu patrí do povodia rieky Ipeľ, ktorá tvorí južnú hranicu okresu a súčasne je hraničným tokom s Maďarskou republikou. Územím okresu preteká v dĺžke 41,1 km. Najväčšími pravostrannými prítokmi sú: Tisovník, Stracinský potok, Čebovský potok, Veľký potok, Krtíšsky potok (Krtíš) a Stará rieka. Krtíš má dve zdrojnice, a to Krtíšok a Riečku, spájajúce sa južne od Modrého Kameňa. Krtíš priberá z ľavej strany Medokýšny potok a z pravej Plachtinský potok. „Plocha povodia predstavuje 238,79 km2 a tečie v dĺžke 36,5 km. Na hornom toku má Krtíš bystrinný charakter, v dolnej časti sa koryto rozširuje asi na 5 m, s hĺbkou 1-2 m a ústi pri Selešťanoch do Ipľa.“ (Veľký Krtíš, 1997, s. 12.)
„Hladina vodných tokov stúpa najmä na jeseň a na jar, v letných mesiacoch klesá. Jarné maximum spôsobuje topenie snehu v Krupinskej vrchovine a pod Javorím a jesenné maximum zvýšené zrážky.“ (Mázor, 1979, s. 10.)

Koncentrácia obyvateľstva a priemyselného areálu pozdĺž potoka si vyžiadala vybudovanie čistiarne odpadových vôd, ktorá bola v prevádzke od roku 1970. Čistiareň však bola látkovo i hydraulicky preťažená, preto sa pristúpilo k vybudovaniu novej čističky, čím sa zlepšila kvalita vody v Krtíšskom potoku.

4.2. Minerálne a termálne pramene
„Na území okresu sa vyskytujú aj mnohé minerálne pramene a termálne minerálne pramene (Dolná Strehová, Ľuboriečka, Slovenské Kľačany), ktoré sa viažu na tektonické zlomy zemskej kôry. Obyčajné kyselky sa nachádzajú v Horných Plachtinciach, Malom Krtíši a v Dolných Strhároch. Slané pramene, kyselky zásadité a zemité sa nachádzajú v Želovciach a v Bušinciach. Železnaté minerálne vody a kyselky vyvierajú v Horných Strhároch, Muli a Pôtri.“ (Mázor, 1979, s. 11.)

5. FAUNA A FLÓRA

5.1.Pôdne pomery
Geologická stavba, utváranie reliéfu, klimatické podmienky, povrchové a podpovrchové vody, pôsobenie rastlinstva a živočíšstva – to všetko ovplyvňuje proces vzniku a vývoja, výsledné utváranie pôdnych druhov, typov a ich rozloženie. V rámci študovaného územia, podľa miestnych rozdielov hydro-geomorfologických a bioklimatických rozdielov, môžeme pozorovať zákonité usporiadanie pôdnych zón.
Zonálnosť sa prejavuje tak, že v severnejších oblastiach katastrálneho územia sa nachádzajú hnedé pôdy ilimerizované na svahových a iných delúviách, hnedé pôdy oglejené, napr. v lokalitách Vápenice, Klinkovica a Dúbrava. Sú to pôdy stredne ťažké až ťažké.
Oglejené pôdy (pseudogleje) sú viazané na oblasti styku Krupinskej planiny a Ipeľskej kotliny a často sa nachádzajú spolu s hnedými lesným pôdami. V severnejších lokalitách teda dominujú hnedé lesné pôdy a pôdy ilimerizované.

„Aluviálne nivy vodného toku Krtíšskeho potoka pokrývajú nivné pôdy glejové na aluviálnych sedimentoch. Pozdĺž toku sa nachádzajú lokality Záhumnice, Kratiny, Banštiak. Tu sa vyvinuli hnedozeme oglejené na sprašových hlinách.“ (Veľký Krtíš, 1997, s. 12.)
V katastrálnom území V. Krtíš teda prevládajú hnedé pôdy, ktoré sa vyvinuli na nekarbonátovom pôdnom substráte a na tieto pôdne typy sa viaže lesné spoločenstvo a rastlinstvo. Pôdy majú veľký význam aj pre poľnohospodárstvo, ktoré je v tejto oblasti intenzívne.