referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Viliam
Sobota, 28. mája 2022
Veľký Krtíš
Dátum pridania: 23.08.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: lindus
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 884
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 11.6
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 19m 20s
Pomalé čítanie: 29m 0s
 
5.2.Lesná vegetácia
Lesná pokrývka územia je silne ovplyvnená ľudskou činnosťou. Značná časť bola odlesnená a premenená na pasienky a ornú pôdu. Druhová štruktúra pôvodných lesných spoločenstiev, ktoré na území ostali, bola nevhodným hospodárením a výberom drevín zmenená. Veľkú časť územia na pahorkatinách ovládli agátové monokultúry, ktoré sú považované za druhotné prirodzené zalesnenie odlesnených častí územia agresívnou cudzokrajinou drevinou proti šíriacej sa vodnej erózii. Takéto agátom pokryté výmole tvoria menšie celky lesov a remízok.
Podobne ako agát biely, aj gaštan jedlý nie je pôvodným druhom na tomto území. Rozšíril sa v čase tureckej expanzie, najmä na južných svahoch Krupinskej planiny. Je to vzácna drevina. Stromy gaštana jedlého sa dokážu dožiť až niekoľko sto rokov. Mnoho starých jedincov sa nachádza najmä v okolí Modrého Kameňa a Príbeliec.

Uceleným a súvislejším lesným komplexom je pokrytá len severovýchodná časť územia, na honoch s miestnym názvom Bukov potok, Dúbrava, Babka, Hlboké, ktorý nadväzuje na komplex lesov tzv. strhárska hora tiahnúci sa na sever. Ďalší lesný komplex pokrýva východné úpätie hrebeňovitého výbežku Krupinskej planiny (Vápenice, Klinkovica, Vysoká hora) a viacerými výmoľmi prechádza až do alúvia Krtíšskeho potoka. Nadmorskou výskou sa včleňuje do 1.dubového vegetačného stupňa, kde v podmienkach panónskej klímy mal optimálne podmienky dub zimný s menším zastúpením hraba obyčajného a prímesou javora mliečneho, javora poľného, lipy malolistej, duba letného a okrajovo buka lesného.

Miestnym prírodným pomerom by malo zodpovedať 100% zastúpenie listnatých lesov, skutočný stav je 8,02% mladých ihličnatých drevín a 91,98% listnatých drevín. Príčinou sú človekom zmenené lesné spoločenstvá. Dominantnou drevinou je agát biely, ktorý je okrem drevoprodukčnej a pôdoochrannej funkcie dôležitý pre včelárstvo.
Ďalším prevládajúcim druhom je dub cerový, borovica obyčajná (sosna), smrek štíhly, borovica čierna. Ostatné dreviny (vŕba osika, dub červený, jaseň štíhly, topole a smrekovec opadavý) zaberajú nepatrné plochy.
V lesných porastoch sa ojedinele vyskytuje čerešňa vtáčia, orech čierny, baza čierna a hruška obyčajná. Podrast lesných porastov a okrajový ochranný plášť tvoria kroviny zložené z trnky obyčajnej, ruže šípovej, vtáčieho zobu obyčajného, bršlenu európskeho, borievky obyčajnej a hlohu obyčajného.

5.3.Rastlinstvo
Z bylinných druhov sú najčastejšie: betonika lekárska, fialka srstnatá, králik biely, prvosienka jarná, ostrica horská, ďatelina lúčna, jahoda obyčajná, pastierska kapsička obyčajná, čakanka obyčajná, žihľava dvojdomá, púpava lekárska, králik-vratič,…
Pre zamokrené a podmáčané plochy v okrese, ktoré zastupuje najmä niva Ipľa, sú typické spoločenstvá vôd a močarísk – trsťové spoločenstvá, v ktorých dominujú: trsť obyčajná, pálka úzkolistá, pálka širokolistá, praslička riečna. Významnou lokalitou je CHPR Kiarovský močiar, neďaleko Kiarova.

5.4.Živočíšstvo
Územie okresu je bohaté na lesnú zver. V lesných porastoch žijú jeleň obyčajný, srnec hôrny, muflón obyčajný a sviňa divá (príloha), mačka divá, líška obyčajná, divý králik, veverica, jazvec, kuna lesná a ďalšie. Poľnú zver reprezentujú najmä zajac poľný, jarabica poľná, prepelica poľná a bažant obyčajný.
K najpočetnejšie zastúpeným druhom vtáctva patrí ďateľ čierny, jastrab veľký, myšiak hôrny, sova obyčajná, výr veľký, krahulec, kavka obecná, straka, sojka, vrana obená čierna, kukučka obyčajná, sýkorka obyčajná a iné. V povodí rieky Ipeľ žije divá kačica, sluka, bocian biely a volavka popolavá.
Svoje zastúpenie tu majú i plazy (vretenica obyčajná, užovka hladká, had stromový), jašterice (jašterica zelená, jašterica obyčajná, jašterica živorodka, vzácne aj salamandra škvrnitá), mloky (mlok zemný) a obojživelníky (rosnička zelená, ropucha obyčajná, kunka ohnivá, skokan zelený, skokan hnedý). K najtypickejším zástupcom rýb patrí: jalec tmavý, mrena riečna, šťuka obyčajná, belička, kapor obyčajný, sumec obyčajný,...
6. CHRÁNENÉ ÚZEMIA

Na území okresu bolo vybratých celkom 64 genofondov významných lokalít:
-lokality, ktoré sú chránené v zmysle zákona č. 287/94 Zz. NRSR o štátnej ochrane prírody, kde hlavným dôvodom ochrany je, okrem iného, i ochrana rastlín,
-lokality navrhované na územnú ochranu,
-lokality, ktoré atribúty na územnú ochranu nespĺňajú, avšak v prírodnom prostredí tvoria významné oblasti pre viaceré významné druhy fauny a flóry.

6.1.Vyhlásené chránené územia
Prírodné rezervácie:
Modrokamenská lesostep – územie bolo zriadené v roku 1986 na rozlohe 12 ha. Reprezentuje lokalitu teplomilných lesných, stepných a lesostepných spoločenstiev, v pahorkatinovom až podhorskom stupni. Floristicky sú najcennejšie a najbohatšie stepné a lesostepné enklávy. Živočíšstvo predstavuje súbor charakteristických zoocenóz pahorkatinnej až podhorskej zóny listnatých, dubovo-hrabových lesov, s výskytom viacerých južných teplomilných zoogeografických prvkov.
Čebovská lesostep
Kiarovský močiar
Poiplie
 
späť späť   2  |  3  |   4  |  5    ďalej ďalej
 
Zdroje: DRENKO, J.: Rodným krajom Novohradu. Lučenec, Regionálne kultúrne stredisko 1992., FILOVÁ, B., MJARTAN, J.: Slovensko – Zv. 2. Bratislava, Obzor 1975, Geologická stavba Ipeľskej kotliny a Krupinskej planiny. Bratislava, Veda 1979, MÁZOR, M.: Desať rokov budovania Veľkokrtíšskeho okresu. Martin, Osveta 1979, MICHALOVÁ, J., MICHAL, P.: Geografia okesu Veľký Krtíš. Martin, Osveta 1980, PAULE, L.: Veľký Krtíš. Martin, Osveta 1985, Svet živočíšnej ríše. Martin, Osveta 1970, THURZOVÁ, L. a kol.: Malý atlas liečivých rastlín. Martin, Osveta 1973, Veľký Krtíš. História a súčasnosť mesta. Veľký Krtíš, Mestský úrad 1997
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.