referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Ľuboš, Ľubor
Štvrtok, 24. septembra 2020
Veľký Krtíš
Dátum pridania: 23.08.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: lindus
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 884
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 11.6
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 19m 20s
Pomalé čítanie: 29m 0s
 
ÚVOD

Okres Veľký Krtíš vznikol na základe vládneho nariadenia č. 36/68 Zb. zo dňa 28.februára 1968. Na jeho území žije 46 941 obyvateľov, pričom na 1 km2 pripadá 55, 29 obyvateľov (k 1.1.1996). Hlavným centrom a okresným mestom územia je Veľký Krtíš s 14 168 obyvateľmi (k 1.1.1996). Vznikol spojením rovnomennej obce a novovybudovaného sídliska. Je kultúrno-spoločenským a hospodárskym centrom okresu a sídlia v ňom všetky orgány štátnej správy.
Veľký Krtíš a jeho okolie sa stalo rodiskom mnohých význačných osobností kultúrneho, spoločenského, umeleckého, vedeckého a politického života. Narodil sa tu A.H.Škultéty – prvý riaditeľ prvého slovenského gymnázia v Revúcej, Vsevolod Čechovič – geológ a objaviteľ modrokamenského uhoľného ložiska, Branislav Hronec – hudobný skladateľ a klavirista, Karol Rafanides – evanielický farár a hudobný skladateľ. V Plachtinciach sa narodili Jozef Kvietik a Jozef Pántik, Modrý Kameň je rodiskom Milana Kňažka.

1.FYZICKO-GEOGRAFICKÉ POMERY

1.1.Poloha mesta a okresu
Okres Veľký Krtíš vypĺňa juhozápadnú časť stredného Slovenska,
Bansko-bystrického kraja. V jeho strede, na svahoch Krupinskej planiny, ktorá postupne splýva s Ipeľskou kotlinou, leží sídlo okresu, mesto Veľký Krtíš.Pôvodná obec bola založená v doline po obidvoch stranách potoka Krtíš, v smere sever – juh. Okres zahŕňa 71 obcí, z toho dve mestského typu a susedí na východe s okresom Lučenec, na severe s okresom Detva a Zvolen, na severozápade s okresom Krupina a na západe s okresom Levice.
„Geografickú polohu určujú súradnice 19°21´v.z.d. a 48°13´s.z.š. Severne od Veľkého Krtíša sa nachádza druhé mestské sídlo okresu, Modrý Kameň so starobylým hradom. M Kameň bol sídlom okresu v rokoch 1923-1960.“ (Veľký Krtíš, 1997, s. 9.)
Smerom na východ vo vzdialensoti asi 7km sa nachádza obec Pôtor a asi 2 km smerom na juh samostatná obec Malý Krtíš. Juhozápadne od V. Krtíša leží obec Dolné Plachtince, známa vinohradníctvom a ovocinárstvom. Katastrálne hranice medzi V. Krtíšom, Plachtincami a Dačovým Lomom boli v minulosti hranicou dvoch historických regiónov, Novohradu a Hontu.
Poloha mesta je z komunikačného hľadiska výhodná. Nachádza sa na trase Lučenec – Zvolen – Levice. Od štátnej hranice s Maďarskou republikou na juhu okresu, hraničného prechodu Slovenské Ďarmoty-Balassagyarmat, je mesto vzdialené 17 km.

1.2.Katastrálne územie
„Katastrálne územie má v súčastnosti 1500,872 ha, z toho zastavané plochy zaberajú 171,6064 ha, vodné plochy 11,0639 ha, poľnoshospodárska pôda 691,6971 ha, lesná pôda 497,3400 ha a ostatné plochy 129,1671 ha. Kataster mesta je ohraničený na severe lokalitou Dúbrava, na juhu Hlavy a najvýchodnejšie vymedzuje územie línia Stracinského potoka, s miestnou časťou Hlboké. Najzápadnejšie ohraničuje územie línia v smere Ostrý vrch a Klinkovica. Územie susedí s chotármi obcí Malý Krtíš, Veľké Straciny, Dolné Strháre, Modrý Kameň, Dolné Plachtince, Obeckov.“ (Veľký Krtíš, 1997, s. 9.)

Územie dnešného okresu patrilo v minulosti k Novohradu a Hontu. Na území obce sa našlo sídlisko a popolnicové pohrebisko pilinskej kultúry z mladšej doby bronzovej. Obec V. Krtíš sa po prvýkrát spomína v roku 1274 ako kráľovský majetok. Ďalšie správy sú zo 16. storočia, z čias tureckej nadvlády.
„Vznik názvu obce sa vysvetľuje dvojakým spôsobom: jeden sa odvodzuje od slov „krt, krtica“, druhý podáva ľudová povesť. Ľudový výklad názvu sa opiera o legendu, podľa ktorej na vrchu Nebojsa neďaleko obce trúbil veliteľ Lehel na svojom rohu – trúbe. V maďarskom jazyku je roh – kurt a od toho údajne dostala obec meno „Kurtos“ – Krtíš. Názov obce zrejme pochádza od mena rodu Kurtosovcov. Zakladateľom tohoto rodu bol Madách, známy aj ako Zubratha.“ (Paule, 1985)
 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5    ďalej ďalej
 
Zdroje: DRENKO, J.: Rodným krajom Novohradu. Lučenec, Regionálne kultúrne stredisko 1992., FILOVÁ, B., MJARTAN, J.: Slovensko – Zv. 2. Bratislava, Obzor 1975, Geologická stavba Ipeľskej kotliny a Krupinskej planiny. Bratislava, Veda 1979, MÁZOR, M.: Desať rokov budovania Veľkokrtíšskeho okresu. Martin, Osveta 1979, MICHALOVÁ, J., MICHAL, P.: Geografia okesu Veľký Krtíš. Martin, Osveta 1980, PAULE, L.: Veľký Krtíš. Martin, Osveta 1985, Svet živočíšnej ríše. Martin, Osveta 1970, THURZOVÁ, L. a kol.: Malý atlas liečivých rastlín. Martin, Osveta 1973, Veľký Krtíš. História a súčasnosť mesta. Veľký Krtíš, Mestský úrad 1997
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.