Živiny
Výživu môžeme rastlinám poskytnúť v dvojakej forme:
-ako organické hnojivo, obsahujúce rozložené rastlinné alebo živočíšne hmoty s veľkými molekulami, ktoré iba nespočetné pôdne baktérie premenia na chemicky jednoduchšie látky,
-ako hotové plnohodnotné hnojové roztoky, pri ktorých stačí, ak kaktusy v kvetináčoch ponoríme raz až dva razy týždenne do nádoby so živným roztokom. Predpokladom je, dobré prekorenenie koreňového balu.

Pri prijímaní živín z pôdy pôsobí zákon minima, t.j. nemá význam dávať niektoré hnojivo v prílišnom množstve, keď chýbajú úmerne iné hnojivá, lebo rastlina prijíma celé množstvo hnojiva iba v takom percentuálnom zložení, v akom je v ňom prítomná najmenej zastúpená hnojová látka (minimum). Hnojové roztoky musia mať optimálnu koncentráciu, aby nespálili korene.
Prihnojovať sa nemá, ak je rastlina na plnom slnku, v čase vegetačného pokoja a pred alebo po presadení, pretože korene by mohli byť poranené, a vtedy sa veľmi ľahko chytia plesne.

Voda
Voda zohráva veľmi významnú úlohu, pretože rozpúšťa živiny a minerály do takej podoby, aby ich mohli korene prijímať. Vo voľnej prírode má rastlinstvo k dispozícii vodu v podobe rosy a dažďa, ako aj v podobe pôdnej vlhkosti. Kaktusy dokonca kondenzujú zo vzduchu pomocou svojich tŕňov, ktoré pôsobia ako elektrické kolektory na nepatrné, ale predsa citeľné kvantá vlhkosti.
V suchej pôde nemôžu pracovať pôdne baktérie a často dochádza k úplnému odumieraniu jemných vláskových korienkov. Pôda v kvetináčoch je drobivejšia a vysychá oveľa rýchlejšie. Korene tak strácajú tesné spojenie s pôdou, a preto musíme rastliny v kvetináčoch v období rastu udržovať v zdanlivo vlhkejšom prostredí.
Na druhej strane, sukulenty sú takmer bezmocné zbaviť sa nadbytku vody. Vlhkosťou preťažené bunky môžu puknúť a vzniknuté rany sú najvhodnejšie miesta na vniknutie baktérií a plesní. Okrem toho, azda najčastejšou príčinou úhynu pestovaných kaktusov je odhnívanie koreňov častým polievaním. Kaktusy väčšinou prežijú suché obdobia, pretože pri nedostatku vody sa jednoducho utiahnu do spánku. Po prijatí vody znova ožijú.

Sukulenty polievame radšej za teplých dní, v zime polievame napoludnie, keď je najpriaznivejšia teplota izby a osvetlenie. Na jar a jeseň zalievame v dopoludňajších a poludňajších hodinách, za horúcich letných dní podvečer. Kaktusy a iné sukulenty treba polievať len keď rastú. Počas oddychu (zvyčajne v zimných mesiacoch) potrebujú len málo vody alebo žiadnu. Optimálna teplota zálievky je 15-20 °C, pričom sa odporúča odstáta vlažná voda.
Množstvo vody je nevyhnutné dodávať podľa nasávacej schopnosti koreňov rastliny. Keď sa zemina v koreňovom bale úplne vysuší, príjem vlhkosti je pomalý. Najmä rašelinová zemina stráca svoju značnú nasávaciu schopnosť a voda rýchlo vyteká odtokovým otvorom. V takomto prípade najlepšie pomáha ponáranie rastliny do vody na 10 až 20 minút. Tento spôsob zavlažovania najlepšie nahrádza prirodzené stúpanie pôdnej vlhkosti. Práve v spodnej časti kvetináča sú najjemnejšie vláskové korienky, s veľkou nasávacou schopnosťou.
Stupeň kyslosti a obsah vápna vo vode a pôde je určovaný hodnotou pH, pričom rozlišujeme prostredie kyslé (pH=1-6), neutrálne (pH=7)a zásadité (pH=7 a viac). Pre sukulenty sú najpriaznivejšie hodnoty pH 5,6 a 6,5.

Substrát
Kaktusom a iným sukulentom sa darí v priepustnom substráte, ktorý však zachováva vlahu. Ideálne sú špeciálne značkové substráty určené na pestovanie kaktusov. V inom prípade si je možné pôdu namiešať zo záhadnej zeminy, rašeliny, piesku alebo agroperlitu v pomere 1:1:1. Bezpôdny substrát sa dá namiešať z kokosovej vlákniny, kôry a drsného piesku. Hrubšia štruktúra zeminy s drobnejšími kamienkami je vhodnejšia pre rast korienkov. Ich dobrý stav podporujú i úlomky tehloviny a tlčené drevené uhlie. Substrát pochopiteľne nesmie obsahovať žiadne zložky, ktoré by mohli rastlinám škodiť, napr. sírne zlúčeniny.
Korene rastlín musia byť substrátom zakryté do výšky asi 1cm pod okraj kvetináča, aby sa k nim dostala voda a vzduch. Časom sa substrát spečie, jeho úroveň klesne, preto je nutné ho dopĺňať.