Výskyt a charakteristika
Sukulenty sa nachádzajú na celom svete okrem Antarktídy, od úrovne mora až do 5000 m nadmorskej výšky. Ich rozšírenie je však nerovnomerné. Uprednostňujú polopúšte subtropickej oblasti, hlavne južnej Afriky, Madagaskaru a Severnej Ameriky. Na druhej strane, obchádzajú púšte, husté lesy a bezlesné oblasti mierneho pásma s tuhými zimami. Najväčšie množstvo kaktusov je možné nájsť v Mexiku, a síce v jeho centrálnej časti, na sever od hlavného mesta.
Stupeň sukulencie, t.j. schopnosti hromadiť vodné zásoby, môže byť rôznorodý. Najznámejšie sú sukulenty cibuľovité, koreňové, stonkové a listové. Listové sukulenty poznáme ako tučnolisté a stonkové ako tučnoosé rastliny. Pojem sukulent pochádza z latinského slova „succus“, čo znamená šťava.
Spoločným znakom sukulentov je schopnosť dobre znášať extrémne sucho a prebytok tepla i svetla. Najznámejšími z nich sú kaktusy, ktoré z doteraz popísaných suchomilných rastlín tvoria asi jednu tretinu. Všetky kaktusy patria do jedinnej čeľade Cactaceae (kaktusovité), ktorá sa skladá z približne 3000 druhov, avšak každoročne zberatelia nájdu niekoľko nových taxónov. Prechod od kaktusov k ostatným čeľadiam takmer zotierajú ich kaktusovité formy, napr. na mnohých druhoch mliečnikovitých rastlín (Euphorbiacae) núdza spôsobovaná nedostatkom vody vyvolala formou aj funkciou úplne podobné rastové javy. Preto sa druhy mliečnika s početnejšími bodlinami považujú často za kaktusy.

Kaktusy sú netypické rastliny, mimoriadne zaujímavé svojim tvarom, symetriou tela, s nezvyčajnými tŕňmi (zakrpatené alebo úplne premenené listy) a často aj pôvabnými kvetmi. Pre kaktusy sú charakteristické areoly - vankúšikovité puky – z ktorých vyrastajú výhonky, ostne a kvety. Korene sú schopné prijímať vlahu len z ľahko prístupnej pôdnej vody, lebo savá sila rastlín je veľmi slabá. Koreňový systém je často rozmiestnený plošne, blízko povrchu, aby dokázali využiť aj málo výdatné zrážky. Hlavný koreň prežije aj dlhodobé suchá a je odolný proti vysychaniu. Nadzemná dužinatá časť – stonka, listy – je väčšinou zelená, slúži ako zásobáreň vody a živín a taktiež v nej prebieha fotosyntéza. Aby sa zmenšila plocha vyparovania vody a zväčšila jej zásoba, povrch tela sa im zaoblil, až úplne zaguľatil. Prieduchy, ktorými rastliny dýchajú, ale zároveň aj strácajú najviac vody, sa im taktiež otvárajú v noci, keď je nižšia teplota vyššia vzdušná vlhkosť. Tvorba biomasy je pomalá, teda aj ich rast, pretože nedokážu konkurovať iným druhom, kde sa nachádza viac vlhkosti.

Pestovanie kaktusov
Pri pestovaní kaktusov musíme poznať ich pôvod a podmienky na prírodných stanovištiach, aby sme mohli aspoň čiastočne zabezpečiť ich zdravý vývin a rozvinutie rastovej energie v plnej miere.

Svetlo
Kaktusy sú rastliny svetlomilné, t.j. potrebujú maximálne množstvo svetla. Z tohto dôvodu je najlepšia južná a východná pozícia, kedy rastlina dostáva mierne, až postupne sa zosilňujúce osvetlenie. Ideálne je vysunuté okno, alebo presklenná skrinka, v ktorej rastliny dostávajú horné aj bočné osvetlenie, pričom sú zároveň chránené pred znečisteným ovzduším veľkomiest, pred dažďovými prívalmi, majú stálu teplotu a vzdušnú vlhkosť. Keď osvetlenie klesne pod potrebnú hranicu, rastlina chorľavie až hynie. Jasné bledozelené sfarbenie mladých výhonkov spojené s neprirodzeným rastom do dĺžky môže byť odpoveďou na príliš tmavé stanovište.
Ku škodám spôsobeným prílišným oslnením dochádza najmä pri zmene stanovišťa z tlmeného osvetlenia na plné slnko. Sviežozelené zafarbenie sa v takom prípade stratí, pokožka ožltne alebo scervenie (farbivo anthocyan) a vznikajú žlté a hnedé škvrny-popáleniny, ktoré nemožno odstrániť, prípadne zarastú iba po dlhých rokoch.

Pri prídavnom osvetľovaní je vhodnejšie oddialenie večerného zotmenia, a to výbojkami so studeným svetlom, ktoré natoľko nehrejú a svetlo lepšie rozptyľujú.
Niektoré kaktusy a iné sukulenty sú naopak citlivé na svetlo, a to v takej miere, že ak majú viac svetla ako 12 hodín, nezakvitnú. Dokonca im prekáža i umelé osvetlenie, preto až kým nenasadia puky, je nutné držať ich v málo používanej miestnosti.

Vzduch
Kaktusy potrebujú prostredie s čerstvým vzduchom (dobre vetraný skleník, parenisko, plochá strecha), avšak nesmieme ich vystavovať priamo studenému vzduchu s teplotami pod nulou. Vo vlhkom a nevetranom prostredí by mohlo dôjsť k ich poškodeniu a úhynu následkom chorôb a škodcov.
Väčšina kaktusov obľubuje suchý vzduch, ale pralesným druhom sa darí v horúcich, vlhkých podmienkach. Vysokú vlhkosť zabezpečuje jemné poprašovanie listov ručným postrekovačom.
Sukulenty sú rovnako odolné i proti zápachu plynu a tabakovému dymu.

Teplota
Hoci väčšina druhov kaktusov v lete rastie a v zime oddychuje, extrémne teplotné podmienky – horúčava i chlad – pre ne znamenajú šok, pri ktorom bez ohľadu na ročné obdobie upadajú do spánku.
Väčšina kaktusov a iných sukulentov potrebuje pre svoj rast teplotu 16 °C, zatiaľ čo tropické rastliny potrebujú teploty 21-32°C. Dobre sa im darí, ak sú denné a nočné teploty značne rozdielne.
Niekoľko kaktusov na veľmi krátky čas znesie i nízke vonkajšie teploty až do 0 °C. Avšak dlhšie trvajúci chlad poškodzuje jemný, nový rast väčšiny rastlín, tkanivá sa zjazvia, prípadne aj odpadnú. Na oživenie rastlín je nutné teplotu zvýšiť, aby sa vysušili odumreté tkanivá a nezačali hniť. Ak je to možné, postihnuté miesta treba odrezať.
V čase letných horúčav, keď nočná teplota vystupuje na 18-20 °C, nastupuje tzv. letná stagnácia, počas ktorej kaktusy niekoľko týždňov nepolievame, nech preschnú, trošku sa scvrknú a oddýchnu si. O to bujnejší je potom jesenný rast, ktorá nastupuje v septembri a trvá niekedy až do konca októbra, príp. do začiatku novembra.
Živiny
Výživu môžeme rastlinám poskytnúť v dvojakej forme:
-ako organické hnojivo, obsahujúce rozložené rastlinné alebo živočíšne hmoty s veľkými molekulami, ktoré iba nespočetné pôdne baktérie premenia na chemicky jednoduchšie látky,
-ako hotové plnohodnotné hnojové roztoky, pri ktorých stačí, ak kaktusy v kvetináčoch ponoríme raz až dva razy týždenne do nádoby so živným roztokom. Predpokladom je, dobré prekorenenie koreňového balu.

Pri prijímaní živín z pôdy pôsobí zákon minima, t.j. nemá význam dávať niektoré hnojivo v prílišnom množstve, keď chýbajú úmerne iné hnojivá, lebo rastlina prijíma celé množstvo hnojiva iba v takom percentuálnom zložení, v akom je v ňom prítomná najmenej zastúpená hnojová látka (minimum). Hnojové roztoky musia mať optimálnu koncentráciu, aby nespálili korene.
Prihnojovať sa nemá, ak je rastlina na plnom slnku, v čase vegetačného pokoja a pred alebo po presadení, pretože korene by mohli byť poranené, a vtedy sa veľmi ľahko chytia plesne.

Voda
Voda zohráva veľmi významnú úlohu, pretože rozpúšťa živiny a minerály do takej podoby, aby ich mohli korene prijímať. Vo voľnej prírode má rastlinstvo k dispozícii vodu v podobe rosy a dažďa, ako aj v podobe pôdnej vlhkosti. Kaktusy dokonca kondenzujú zo vzduchu pomocou svojich tŕňov, ktoré pôsobia ako elektrické kolektory na nepatrné, ale predsa citeľné kvantá vlhkosti.
V suchej pôde nemôžu pracovať pôdne baktérie a často dochádza k úplnému odumieraniu jemných vláskových korienkov. Pôda v kvetináčoch je drobivejšia a vysychá oveľa rýchlejšie. Korene tak strácajú tesné spojenie s pôdou, a preto musíme rastliny v kvetináčoch v období rastu udržovať v zdanlivo vlhkejšom prostredí.
Na druhej strane, sukulenty sú takmer bezmocné zbaviť sa nadbytku vody. Vlhkosťou preťažené bunky môžu puknúť a vzniknuté rany sú najvhodnejšie miesta na vniknutie baktérií a plesní. Okrem toho, azda najčastejšou príčinou úhynu pestovaných kaktusov je odhnívanie koreňov častým polievaním. Kaktusy väčšinou prežijú suché obdobia, pretože pri nedostatku vody sa jednoducho utiahnu do spánku. Po prijatí vody znova ožijú.

Sukulenty polievame radšej za teplých dní, v zime polievame napoludnie, keď je najpriaznivejšia teplota izby a osvetlenie. Na jar a jeseň zalievame v dopoludňajších a poludňajších hodinách, za horúcich letných dní podvečer. Kaktusy a iné sukulenty treba polievať len keď rastú. Počas oddychu (zvyčajne v zimných mesiacoch) potrebujú len málo vody alebo žiadnu. Optimálna teplota zálievky je 15-20 °C, pričom sa odporúča odstáta vlažná voda.
Množstvo vody je nevyhnutné dodávať podľa nasávacej schopnosti koreňov rastliny. Keď sa zemina v koreňovom bale úplne vysuší, príjem vlhkosti je pomalý. Najmä rašelinová zemina stráca svoju značnú nasávaciu schopnosť a voda rýchlo vyteká odtokovým otvorom. V takomto prípade najlepšie pomáha ponáranie rastliny do vody na 10 až 20 minút. Tento spôsob zavlažovania najlepšie nahrádza prirodzené stúpanie pôdnej vlhkosti. Práve v spodnej časti kvetináča sú najjemnejšie vláskové korienky, s veľkou nasávacou schopnosťou.
Stupeň kyslosti a obsah vápna vo vode a pôde je určovaný hodnotou pH, pričom rozlišujeme prostredie kyslé (pH=1-6), neutrálne (pH=7)a zásadité (pH=7 a viac). Pre sukulenty sú najpriaznivejšie hodnoty pH 5,6 a 6,5.

Substrát
Kaktusom a iným sukulentom sa darí v priepustnom substráte, ktorý však zachováva vlahu. Ideálne sú špeciálne značkové substráty určené na pestovanie kaktusov. V inom prípade si je možné pôdu namiešať zo záhadnej zeminy, rašeliny, piesku alebo agroperlitu v pomere 1:1:1. Bezpôdny substrát sa dá namiešať z kokosovej vlákniny, kôry a drsného piesku. Hrubšia štruktúra zeminy s drobnejšími kamienkami je vhodnejšia pre rast korienkov. Ich dobrý stav podporujú i úlomky tehloviny a tlčené drevené uhlie. Substrát pochopiteľne nesmie obsahovať žiadne zložky, ktoré by mohli rastlinám škodiť, napr. sírne zlúčeniny.
Korene rastlín musia byť substrátom zakryté do výšky asi 1cm pod okraj kvetináča, aby sa k nim dostala voda a vzduch. Časom sa substrát spečie, jeho úroveň klesne, preto je nutné ho dopĺňať.
Nastlanie pôdy drobným štrkom, resp. rozdrvenými kameňmi pomáha zachovať v pôde vlahu, bráni vysúšaniu povrchu a hnilobe krčku rastliny, prekáža burinám a potláča rast rias. Znižuje tiež eróziu pôdy a bráni prskaniu na rastliny pri polievaní. Ako nástielku nie je vhodné používať vápenec, pretože ten zvyšuje alkalitu pôdy.
Pre zdravý rast kaktusov sú dôležité aj iné činitele: pôdna reakcia a kyprá štruktúra pôdy v kvetináči, ktorá má prepúšťať vzduch. Vzduch z prekorenenej pôdy musí mať možnosť ustavičnej výmeny s vonkajším ovzduším, v opačnom prípade môže pôda činnosťou koreňov a pôdnych mikróbov skyslieť. Korene dýchajú vo dne i v noci, a tak neustále vylučujú značné množstvá kyseliny uhličitej a iných produktov látkovej výmeny, pričom samy musia prijímať kyslík. Prekyslenie môže byť škodlivé, keď už príliš tvrdá alebo príliš vlhká pôda znemožňuje výmenu vzduchu.
Kaktusy je možné pestovať i pomocou živných roztokov, pri ktorých rozlišujeme hydrokultúru a hydroponiku.
Živné roztoky sú svojím zložením prispôsobené tak, aby ich korene mohli prijímať priamo, t,j. nie sú tu nutné pôdne baktérie, ktoré by najskôr spracovávali organickú hmotu.

Pri hydrokultúre stojí rastlina v poréznom kvetináči (hydrováza), zakorenená v štrku alebo inom opornom substráte. Hydrovázy sa skladajú zo spodnej nádoby na roztok a z vrchného dielu na zasadenie rastliny. Táto vložka má na dne i po stranách otvory, ktorými do nej vniká tekutina a neskôr z nich vyrastajú aj sacie korene. Jednou z najväčších výhod hydrokultúry je, že takto pestované rastliny nie sú nenapádané žiadnymi hubovitými ochoreniami, ktoré sa zväčša držia v pôde, samozrejme, živný roztok nesmie vopred obsahovať takéto zhubné zárodky.
Pri hydroponike sú korene priamo ponorené v živnom roztoku.

Zazimovanie kaktusov
Počas zimy kaktusy upadajú do spánku, a preto ich treba nechať odpočívať. Optimálna teplota by sa mala pohybovať v rozpätí 5-8 °C, zálievku je nutné obmedziť, resp. úplne vylúčiť a čo sa týka umiestnenia, ideálna je svetlá miestnosť, avšak prežijú i v šere, príp. v úplnej tme, v takomto prípade však budú menej kvitnúť. Zazimovanie kaktusov je dôležité práve pre ich kvitnutie a dobrý rast.
Zazimované kaktusy sa skoro na jar (február - marec) prebúdzajú. Je nutné preniesť ich do tepla a svetla, avšak ešte stále ich nepolievame. Ak boli počas zimy v tme, musíme ich cez silné obednajšie slnko prikryť, pretože inak riskujeme popálenie s nepeknými škvrnami. Je dobré občas ich pokropiť teplou vodou. Ak sa kaktusy rozhodli so zimným oddychom skončiť, začnú im zo stredu temena vyrastať jemné tŕne. Obdobie najintenzívnejšieho rastu je v máji, júni a na jeseň, kedy kaktusy obyčajne vytvárajú najkrajšie otŕnenie.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk