Niektoré duhy orchideí majú opadavé listy a listy sukulentného charakteru. Ročný cyklus orchideí tvorí obdobie rastu a obdobie vegetačného pokoja, a preto majú rozličné zásobné orgány vody – pahľuzy (tj. stonkové alebo podzemné hľuzy, zhrubnuté časti stonky).

4. História pestovania orchideí
Prvé zmienky o orchideách boli najdené v Konfuciových spisoch z 5. st. p.n.l. Až do 10. st. boli orchidey iba opisované alebo zobrazované. Až jeho koncom sa objavuje prvá správa o ich kultúrnom pestovaní. V európskej literatúre sa prvé správy o orchideách objavujú v knihe „História rastlín“ od Theofrasta, v 3. st. p.n.l., kde im dal názov Orchis. Počet opísaných alebo vyobrazených druhov sa začal rozširovať od polovice 15. st. a v r. 1633 v knihe „Herball“ Johna Gerarda je opísaných už 50 druhov. Koncom 18. a začiatkom 19. st. sa začína pestovanie orchideí v Európe rozvíjať v širšej miere. Hlavnú úlohu v dovoze zohrali najmä Anglicko, Holandsko a Belgicko. V r. 1853 John Harris urobil prvé kríženie orchideí (Calanthe masuca x Calanthe frucata). V 19. st. počet publikácií o orchdieách stúpal úmerne so záujmom o ne a objavili sa i prvé informácie o ich pestovaní v byte.

5. Podmienky pestovania orchideí
Na pestovanie orchideí mimo prírodných podmienok sú vhodnejšie hybridné rastliny, s väčšou schopnosťou adaptability. Pôvodné druhy sú takmer vždy citlivejšie a vyžadujú určitú pestovaťeľkú skúsenosť. Pri pestovaní v byte sa väčšinou nie je možné zaobísť bez kvetinových skriniek, izbových skleníčkov a pod.

5. 1. Substrát a presádzanie
Dobrý orchideový substrát má spĺnať tieto požiadavky:
 vyskoká vzdušnosť,
 dobrá priepustnosť,
 pomalý rozklad štruktúry,
 schopnosť vyrovnávať pH (pufrovacia schopnosť),
 sterilita,
 neprítomnosť škodlivín,
 odolnosť proti zasoleniu,
 nízke nároky na ručnú prácu a náklady,
 ľahká dosažiteľnosť, (ZÁKREJS, 1980, s. 74.)
 nižšia výživnosť,
 primeraná schopnosť zadržiavať vlahu.
Základom všetkých súčasných zmesí je drvená borovicová a dubová kôra, penový polystyrén, sekaný rašeliník, vláknitá vrchovisková rašelina alebo trhaný molitan, korok, nahrubo rozdrvené drevné uhlie, suché bukové lístie alebo polozotletá listovka či trocha suchého kravského trusu.

Na úspešné presádzanie sú dôležité tri základné podmienky:
• korene rastliny nesmú byť poškodené,
• správny termín presádzania,
• prítomnosť príslušnej mykoritickej huby v substráte. (POTŮČEK a ČAČKO, 1996, s. 21.)
Všeobecne sa odporúča presádzať po dvoch až troch rokoch, mimo obdobia október-december, kedy sa rastliny zle zakoreňujú. Pri presádzaní dávame na dno nádoby drenáž, ktorú môže tvoriť hrubý keramzit, polystyrén alebo črepy z črepníka. Črepníky i drenáž je môžné najmä pri chúlostivejších druhoch vydenzifikovať parou.
Druhy s úplnou alebo veľmi silnou mykotrofiou sa nedajú prakticky vôbec presádzať, pretože hýfy húb, rozrastené do značnej vzdialenosti od rastliny, sa prerušujú a odumierajú, čo má za následok po vyčerpaní všetkých rezerv uhynutie rastliny.

5. 2. Voda a zálievka
Jednotlivé rody, druhy a hybridy orchideí nemajú rovnaké nároky na zálievku. Všeobecne však platí pravidlo, že pre rastliny nie je vhodný trvale vlhký substrát. Zalievame teda iba vtedy, keď je substrát takmer suchý, tj. zeminová zmes pôsobí dojmom suchosti, ale ešte dobre prijíma vodu, pričom dodávame toľko vody, aby ňou nasiakol celý obsah črepníka. (ZÁKREJS, 1980, s. 80.)
Pri pestovaní rastlín v košíkoch alebo na kôrach je najlepšie dodávať vodu namočením celej rastliny aj s podložkou do nádoby s vodou. Takto možno realizovať i hnojenie. V období vegetačného pokoja hospodárime s vodou oveľa úspornejšie, alebo zálievku úplne vynecháme. Zmiernenie zálievky však nemožno chápať ako predĺženie intervalov medzi jednotlivými zálievkami, ale práve naopak, často je nutné zalievať častejšie ale s menším množstvom vody. Netreba zabúdať ani na rosenie a sprchovanie rastlín.
Teplota vody by mala byť vždy o niekoľko stupňov vyššia než teplota vzduchu, pričom nikdy nezalievame vo večerných hodinách. Voda musí byť nezávadná, bez škodlivín, chlóru, vápna a vyššej koncentácie choroboplodných zárodkov, s vhodnou tvrdosťou a pH. Orchidey sú acidofilnými rastlinami, a preto i voda by mala byť mierne kyslá až neutrálna, vždy s ohľadom na substrát.