referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Cecília
Piatok, 22. novembra 2024
Pestovanie orchideí
Dátum pridania: 23.08.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: lindus
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 245
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 9
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 15m 0s
Pomalé čítanie: 22m 30s
 
5. 6. Hnojenie
Pri orchideách používame hnojivá do substrátu i na list, a to vo vhodnom pomere živín a s vhodnou reakciou. Všetky hnojivá by mali byť mierne kyslé až neutrálne. Pri hnojivách alikovaných na list musia byť všetky komponenty rýchlo a dobre rozpustné. Zásobné hnojenie do substrátu používame väčšinou vtedy, keď sú rastliny v humóznom substráte s podstatným obsahom rašeliny. Hnojíme najviac 0,5% roztokom niektorého z kombinovaných hnojív určených na hnojenie kvetín, pretože korene orchideí sú veľmi citlivé na predávkovanie a na chemické látky všeobecne. (POTŮČEK a ČAČKO, 1996, s. 26.)

Pri plánovaní hnojenia by sme mali poznať:
•citlivosť rodov na koncentráciu živín,
•požiadavky na pomer živín,
•vhodnú formu niektorých makroprvkov,
•vlastnosti substrátu. (ZÁKREJS, 1980, s. 99.)

6. Hybridy orchideí
Jedným z viacerých špecifík orchideí je veľký rozsah hybridizácie a premenlivosti.
Orchidey sú pomerne mladou čeľaďou jednoklíčnych rastlín, ktoré sa ešte stále nachádzajú v plnom rozvoji. Dôsledkom toho je skutočnosť, že u nich nedošlo k výraznejšej izolácii jednotlivých druhov, ktorá by viedla k vytvoreniu účinných gentetických bariér, zabraňujúcich kríženiu. Zábrany kríženia môžu mať charakter mechanický, tj. rozdielna dĺžka čnelky a peľového vrecúška, alebo chemický, tj. prítomnosť protilátok pôsobiacich proti cudziemu peľu.
Základnými predpokladmi kríženia sú:
-prítomnosť rodičovských druhov na lokalite, ktoré sú viac alebo menej príbuzné,
-spoločná, alebo z časti sa prekrývajúca doba kvitnutia príbuzných druhov,
-prítomnosť spoločného opeľovača (blanokrídly hmyz=entomogamia, chrobáky, motýle, kolibríky=ornitofýlia,…), kde rozoznávame nešpecializované opeľovače (čmeliaky, osy, včely medonosné), málo špecializované (samotárske včely, chrobáky, motýle) a vysokošpecializované opeľovače, ktoré sa špecializujú len na jeden konkrétny druh. Nezanedbateľná je i schopnosť samoopelenia niektorých druhov (=autogamia). (ČAČKO, 1999, s. 18.)

Z hľadiska hybridizácie sú rozlišované rôzne typy kríženia. Najčastejšie je vnútrodruhové kríženie, ktoré prebieha medzi jedincami rovnakého druhu, ktorí sa líšia aspoň jedým z dedične zakotvených znakov. Vzácnejšia je medzidruhová hybridizácia, kde dochádza ku kríženiu rôznych druhov rovnakého rodu. Takéto hybridy bývajú spravidla neplodné, tj. nemôžu sa spätne krížiť a po čase zanikajú. Ak sa však krížia geneticky veľmi príbuzné druhy, ich hybridy si plodnosť zachovávajú, čo má za následok zpätné kríženie s pôvodnými rodičmi a vznik hybridných populácií, pri ktorých sa rozdielne znaky rodiča a hybrida postupne strácajú, čo môže môže viesť k vzniku nového taxónu. Medzirodové hybridy vznikajú, ak sa krížia jednotlivé druhy blízko podobných rodov, tieto bývajú vždy neplodné a po čase zanikajú.
Základnými predpokladmi pri rozpoznávaní hybridov je dobré poznanie rodičovských druhov, poznanie druhov v ich variabilite, sledovanie radu jednotlivých znakov a ich konfrontácia so znakmi rodičovských druhov. Hybridy svojimi vlastnosťami stoja niekde uprostred medzi rodičovskými druhmi, príp. sa blížia k jednému alebo druhému rodičovi. A teda, jednotlivé znaky majú intermediárny charakter, napr. dĺžka, šírka, škvrnitosť a postavenie listov, veľkosť, tvar, zafarbenie a kresba kvetov, tvar súkvetia, výška rastliny, a pod. Dôležitým znakom hybridov je doba ich kvitnutia, ktorá stojí medzi kvitnutím oboch rodičov. Podobne je to aj s biotopom ich výskytu. Hybridy sa prevažne vyskytujú na rozhraní odlišných biotopov rodičovských druhov.
Najľahšie sa rozlišujú medzirodové hybridy, ktoré bývajú v populáciách rodičovských druhov najviac nápadné. Oveľa ťažšie bývajú rozpoznateľné medzidruhové hybridy a najťažšie sa rozlišujú hybridy veľmi príbuzných druhov, naviac, ak sú tieto druhy aj veľmi variabilné v samotnom druhu. (ČAČKO, 1999, s. 18.)
V prírodných podmienkach sa spoločne krížia dva, veľmi zriedkavo tri druhy. V umelých porastoch boli vytvorené hybridy, až niekoľko desiatok tisíc, až zo šiestich rozličných rodov.

OBSAH
1.Výskyt orchideí …………………………………………………………………….3
2.Význam orchideí …………………………………………………………………..3
3.Morfológia a zvláštnosti orchideí ………………………………………………..3
4.História pestovania orchideí ……………………………………………………..5
5.Podmienky pestovania orchideí …………………………………………………5
5.1.Substrát a presádzanie ….……………………………………………….5
5.2.Voda a zálievka ……………………………………………………………6
5.3.Vlhkosť vzduchu a zahmľovanie ……………………………….………..7
5.4.Teplota, vetranie a vykurovanie …………………………………………8
5.5.Svetlo, prisvetľovanie a zatieňovanie …………………………………...8
5.6.Hnojenie ……………………………………………………………………9
6.Hybridy orchideí ………………………………………………………………….10
 
späť späť   2  |  3  |   4   
 
Zdroje: ČAČKO, Ľ.: Hybridy orchdeí (1). Enviromagazín, roč. 4, 1999, č. 5, s. 18-19., ČAČKO, Ľ.: Hybridy orchideí (2). Enviromagazín, roč. 4, 1999, č. 6, s. 18-19., ČAČKO, Ľ.: Orchidey Slovenska. http://www.botanika.sk/orchidey/., HAAGER, J. R., OTTOVÁ, R.: Orchidey v byte. Bratislava, Dolis 1999., http://www.akvamit.cz/orchideje/, POTŮČEK, O., ČAČKO, Ľ.: Všetko o orchideách. Bratislava, Slovart 1996., TOKÁROVÁ, Ľ.: Nevšedná krása orchideí. Záhradkár, roč. 37, 2001, č. 1, s. 42-44., ZÁKREJS, J.: Orchidey. Bratislava, Príroda 1980.
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.