referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Gizela
Utorok, 17. mája 2022
Mozog a jeho funkcie
Dátum pridania: 26.08.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: acromion
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 281
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 12.7
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 21m 10s
Pomalé čítanie: 31m 45s
 
Stredný mozog (mesencephalon)
Najmenšia časť mozgu. Je centrom zrakových a zvukových nepodmienených reflexov. Zo stredného mozgu vystupujú nervy, ktoré inervujú okohybné svaly. Zabezpečuje pohyb očí a pohyb hlavy za sluchovým alebo zrakovým podnetom.

Zadný mozog – „primitívny mozog“
Bol prvou zo súčastí mozgu, ktoré sa vyvinuli na vrchole miechy. Patrí k nemu:
-mozoček (cerebellum)
-most

Mozoček – sídlo rovnováhy
Tvorený z dvoch pologúľ. Povrch kryje kôra. Koordinuje napätie kostrových svalov, zabezpečuje vzpriamenú polohu tela a súhrne pohyby svalov. Pri opilosti je mozoček poškodený, čo spôsobuje typické „tackanie“ opitého. Mozoček je schopný zapamätať si rôzne pohybové aktivity (bicyklovanie, lyžovanie, písanie,...) a bez problémov dovolí tieto aktivity kedykoľvek zopakovať.

Most
Prúžok bielej hmoty, ktorý spája predný mozog s mozočkom. Prechádzajú ním dráhy: mozog-miecha. Objavil ho chirurg C. Varolio, takže nazýva sa tiež – Varolov most.

Predĺžená miecha (modulla oblongata) – „automatický pilot tela“
Je pokračovaním miechy. Prechod miechy do mozgu je plynulý. Tu sú centrá pre reflexy ako: hltanie, kýchanie, dýchanie, srdcový rytmus, krvný tlak, kašlanie, zvracanie, slinenie,...
Všetky tieto funkcie sú vôľou neovládateľné a vykonávame ich bez toho aby sme si ti uvedomovali. Preto predĺžená miecha je tzv. „automatickým pilotom tela“.

PAMÄŤ – JEDNA Z NAJZÁHADNEJŠÍCH FUNKCIÍ
Krátkodobá pamäť – minúta a dosť!
Skôr ako sa určitá udalosť uloží do našej pamäti, musí ju mozog overiť a spracovať. Každá informácia, ktorá prichádza do mozgu z našich zmyslov, sa najprv krátko zdrží v tzv. senzorickom registri. Každý to pozná, je to to krátke pretrvanie obrazu na sietnici, keď na okamih zavrieme oči. Dojmy sa v tomto registri zdržia len asi dve sekundy. Za tento čas mozog rozhodne, či zážitok uchová alebo nie. V praxi vzápätí dovolí, aby sa zážitok rozplynul, prestane sa ním zapodievať a tým vlastne uvolní miesto ďalšiemu prílevu nových informácií. Tá časť, ktorú si mozog vybral na uchovanie, sa pomaly dostáva do krátkodobej pamäti. Krátkodobá pamäť má len veľmi obmedzenú kapacitu. Pokiaľ nevyvinieme vedomé úsilie na zapamätanie si informácií, ktoré sú v nej obsiahnuté, tak asi približne o minútu daná informácia nenávratne zmizne.

Priemerne môžeme v každom okamihu uchovať v krátkodobej pamäti len sedem odlišných tém. Akonáhle príde nová informácia, jedna z tých predchádzajúcich sa pomaly začne strácať. Postupne uvoľňuje miesto pre novú informáciu.

Dlhodobá pamäť – stále záhadou
Pre ľudí ostáva stále záhadou, či krátkodobá a dlhodobá pamäť sú navzájom nejakým spôsobom oddelené alebo vytvárajú jeden súvislý systém.
Dlhodobá pamäť pravdepodobne funguje na akomsi princípe sieti odkazov. To znamená, že i z jednej stopy je mozog schopný vytvoriť celistvú spomienku. Určite to každý pozná, keď zacíti nejakú vôňu alebo počuje hudbu a hneď si rozpomenie na konkrétnu situáciu, ktorú zažil. Vôňa, hudba, hlas a veľa ďalších podnetov nám často krát pomôže rozpamätať si. Akoby dali podnet na spustenie všetkých odkazov, ktoré sú v mozgu zaregistrované.
 
späť späť   1  |  2  |   3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Ľudské telo. GEMINI s.r.o. 1991 Bratislava, www.optickeklamy.sk
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.