Detailný princíp samotného fungovania pamäti ostáva v súčasnosti pre nás stále nevyriešený.
Existujú iba hypotézy a domnienky o správnom fungovaní. Jednou z nich je i teória, že samotná spomienka je akoby zakódovaná vo vzorcoch a tvaroch neurónov. Do mozgu príde impulz, ktorý spôsobí toto rozmiestnenie neurónov. Po určitý okamih je toto rozmiestnenie zmrazené. Skôr ako zmizne, si mozog urobí akýsi štruktúrny odtlačok. Tie potom tvoria základ dlhodobej pamäti. Veľa výskumov však ukázalo, že tieto odtlačky nesídlia v žiadnej konkrétnej časti nášho mozgu a teda dá sa povedať, že pamäť je všadeprítomná.

Ďalšou teóriou je ukladanie spomienok pomocou špeciálnych chemických látok. Pokus sa robil na laboratórnych krysách. Krysy sú za normálnych podmienok nočné zvieratá. Avšak v pokusoch vykonávaných v špeciálnych boxoch, kde krysy dostávali elektrické šoky, sa naučili i tieto nočné zvieratá vyhýbať tmavým miestam. Vedci potom analyzovali extrakty z mozgov týchto krýs. Našli dovtedy neznámu chemickú látku, nazvali ju skotofobín (názov vyjadruje „strach z tmy“). Veľmi zaujímavé však je to, že tmy sa začali báť i krysy, ktoré neboli trénované, ale boli očkované už spomínaným skotofobínom. A tak výsledky, ktoré boli týmito pokusmi zistené, nám naznačujú, že schopnosť učiť sa a pamätať si môže byť spätá s určitou chemickou látkou.

Telefónne číslo si zapamätáme jednoducho
Vedci pokusmi zistili, že človek si najlepšie pamätá čísla jedno, dvoj, troj až osemciferné. Oveľa väčší problém nám robí zapamätanie si napríklad deväťciferného čísla. Preto väčšina telefónnych čísel je práve osemciferná. Alebo len krátkym pohľadom (bez vedomého počítania) môžeme určiť počet nejakých predmetov, pokiaľ množstvo nie je väčšie ako osem. Akonáhle by bol počet väčší ako osem, musíme už začať s vedomím počítaním.

AKO HOVORÍME? – REČOVÉ CENTRÁ
Rečové centrá v mozgu koordinujú našu schopnosť hovoriť, čítať a písať. Rečové centrá pracujú s písmenami a so slovami. Každé slovo má svoj význam a je napísané podľa určitých gramatických pravidiel, ktoré musíme mať uložené v pamäti.
V mozgu, konkrétne v ľavej hemisfére, sa nachádzajú tri rečové centrá. Dve z nich sú pomenované po svojom objaviteľovi Karlovi Wernickemu (Wernického oblasti) , jedna po chirurgovi Brockovi (Brockova oblasť).

Brockova oblasť – muž, ktorý vedel hovoriť len „tan“
Chirurg Paul Broca, pitval 21- ročného muža, ktorého jediným prejavom života bol len nezmyselný zvuk „tan“. Rozumel všetkému čo počul, ale on sám bol schopný odpovedať len slovíčkom „tan“. Pitvou sa ukázalo, že tento muž nevlastnil malý kúsok mozgového tkaniva vo veľkosti vajíčka. Preto sa dnes táto oblasť nazýva Brocova oblasť.
Brocova oblasť kontroluje pohyby pier, jazyka a hlasiviek. Tiež riadi slovné signály, ktoré prúdia z mozgu do úst. Vďaka tejto oblasti môžeme za minútu vysloviť až 300 zrozumiteľných slov. Pri mozgovej mŕtvici pacient stráca reč. A práve táto oblasť je pri mŕtvici poškodená.

Wernickeova oblasť – nám dovoľuje porozumieť reči
V tejto oblasti sa slovo, ktoré sa dostalo do sluchovej časti, člení do zrozumiteľných vzorcov. Akonáhle sa rozhodneme na danú otázku nahlas odpovedať, prenášajú sa vzorce z Wernickeovej oblasti do už spomínanej Brocovej oblasti. Pri poškodení má reč síce normálny rytmus, ale obsahuje úplne nezmyselné slabiky.
Oblúkovitý závit – tretie rečové centrum
Tento oblúkovitý závit sa nachádza medzi Wernickeovou oblasťou a vizuálnou kôrou. Jeho funkciou je premosťovať medzeru medzi slovami, ktoré počúvame, a tými, ktoré čítame či píšeme. Transformuje totiž vizuálnu podobu slov, ktoré vnímame zrakom, do zvukovej podoby, ktorú dokáže mozog interpretovať a naopak, ak napríklad píšeme diktát.