CHARAKTERISTIKA MOZGU
Jeden z najdôležitejších orgánov celého organizmu. Je akýmsi centrálnym počítačom, kontroluje a riadi každú našu myšlienku, pohyb, ale aj procesy, ktoré prebiehajú automaticky, ktoré nie sú vôľou ovládateľné (dýchanie, trávenie, srdcový rytmus,...).

Hmotnosť mozgu u dospelého človeka je približne 1,5 kilogramu. Nachádza sa v lebke, tá ho chráni pred vonkajšími nárazmi a poškodením. Preto musí byť lebka silná a odolná. Vo vnútri lebečnej dutiny je ďalšia ochranná vrstva. Je to tekutina, ktorá vzniká hlboko vo vnútri mozgu a nazýva sa mozgovomiechový mok.
Mozog je orgán veľmi chúlostivý a krehký, ale aj pružný a schopný regenerácie. V súčasnosti je možné bez väčších negatívnych následkov odobrať aj jeho veľkú časť, ale na druhej strane môže hoci i veľmi malé poškodenie spôsobiť úplnú stratu dôležitých duševných a fyzických funkcií, no a do konca i smrť.

VÝKONNOSŤ MOZGU – PRÁCA 10 MILIÁRD NEURÓNOV A PÓL MILIÓNA KILOMETROV NERVOVÝCH VLÁKIEN!!!
Do mozgu prichádzajú senzorickými nervami informácie zo všetkých častí tela. Len čo mozog tieto informácie analyzuje a zhodnotí, prijme potrebné rozhodnutie a informácie o ňom, spolu s príkazmi k potrebnej aktívnej odpovedi, vysiela motorickými nervami do svalov. Každý náš pohyb, pocit strachu a radosti, obyčajné zdvihnutie ruky, je výsledkom činnosti nášho mozgu.

KRV – DÔLEŽITÁ PRE EXISTENCIU
Mozog je tvorený miliardami buniek – neurónmi. Jedno majú však spoločné a to, že na svoju existenciu potrebujú životne dôležitú tekutinu – krv. Bez krvi neuróny postupne umierajú a nedajú sa už nikdy nahradiť. Najdôležitejšou funkciou krvi je transportná funkcia. Krv prináša neurónom nevyhnutný kyslík a odvádza odpadový oxid uhličitý. Akonáhle by náš mozog prestal byť zásobený krvou, prestali by sme sa pohybovať, prestali by sme myslieť, upadli by sme do bezvedomia a po chvíli by nastala istá smrť!
Krv je do mozgu privádzaná vnútorne a to tepnami – karotídami. Tieto tepny vedú od aorty po oboch stranách krku. Aby sa krv dostala do každej mozgovej bunky má na starosti jemná sieť kapilár.

Nedokrvenosť – mozgová príhoda (mŕtvica)
Hoci len na krátky čas prestane byť mozog prekrvovaný, môže to mať veľmi vážne dôsledky. Nedostatočný prísun krvi býva spôsobeným krvnou zrazeninou, ktorá upchá mozgovú tepnu. Hovoríme, že vzniká ischemická mozgová cievna príhoda. Môže však nastať i prípad, kedy sa na mozgovej tepne vytvorí vydutina, ktorá môže prasknúť a opäť spôsobí mozgovú príhodu a to hemoragickú (krvácavú).
Tieto príhody sú pre človeka veľmi nebezpečné, väčšinou sa končia smrťou. Často krát prichádzajú bez varovných signálov a nečakane. Ak pacient predsa len mozgovú príhodu prežije, nevyhne sa trvalým následkom. Obeť môže úplne stratiť schopnosť hovoriť, alebo nastane ochrnutie, z pravidla vždy na opačnej strane tela, než na ktorej prišlo k mozgovej príhode.
ANATÓMIA MOZGU
Ľudský mozog je zložený z niekoľkých dielov. Základné časti sú:
-predný mozog
-medzimozog
-stredný mozog
-zadný mozog
-predĺžená miecha

Predný mozog (telencephalon)- sídlo rozumu, predstavivosti a tvorivosti
Je najväčšou časťou mozgu. Tvoria ho dve mozgové pologule (hemisféry), oddelené hlbokým zárezom. Povrch tvorí mozgová kôra plná záhybov ,špirál a závitov.
Súčasťou mozgovej kôry je:
-sivá hmota
-biela hmota

Sivá hmota – „malé šedé bunky“ detektívov. Kryje mozgové závity. Môžeme ju považovať za akési „sídlo myslenia“.
Biela hmota – uložená pod mozgovou kôrou. Tvoria ju vlákna, ktoré vstupujú alebo vystupujú do kôry a dráhy, ktoré prepájajú jednotlivé časti mozgu.

Mozgové hemisféry (pravá, ľavá) sú navzájom spojené a to svorkovým telesom. Spojenie je veľmi dôležité, lebo zabezpečuje vzájomnú komunikáciu medzi hemisférami.

Medzimozog(diencephalon)- „brána do vedomia“
Pomerne malá časť mozgu, obklopený hemisférami predného mozgu. Tvoria ho dve časti:
-lôžko (talamus)
-podlôžko (hypotalamus)

Lôžko (talamus)
Je dôležitou „prepájacou cestou“. Križujú sa tu všetky senzitívne dráhy, ktoré vedú do mozgovej kôry. Prichádzajúce podnety lôžko prepustí do mozgovej kôry alebo ich utlmí. Lôžko takto sprostredkúva reakcie na rozličné podnety. Preto sa mu hovorí i „brána do vedomia“.

Podlôžko (hypotalamus) – iniciátor stresu
Najvýznamnejším regulátorom organizmu. Udržuje stálu vnútornú telesnú teplotu, rovnováhu tekutín. Meria množstvo glukózy a soli v krvi, navodzuje pocit hladu či smädu. Tieto regulácie umožňuje endokrinná žľaza – hypofýza, ktorá je stopkou pripojená na spodnú časť hypotalamu. Hypofýza vysiela signály i do nadobličiek, ktoré produkujú hormóny ako adrenalín a noradrenalín, čiže môže vyvolať pocit stresu.
Stredný mozog (mesencephalon)
Najmenšia časť mozgu. Je centrom zrakových a zvukových nepodmienených reflexov. Zo stredného mozgu vystupujú nervy, ktoré inervujú okohybné svaly. Zabezpečuje pohyb očí a pohyb hlavy za sluchovým alebo zrakovým podnetom.

Zadný mozog – „primitívny mozog“
Bol prvou zo súčastí mozgu, ktoré sa vyvinuli na vrchole miechy. Patrí k nemu:
-mozoček (cerebellum)
-most

Mozoček – sídlo rovnováhy
Tvorený z dvoch pologúľ. Povrch kryje kôra. Koordinuje napätie kostrových svalov, zabezpečuje vzpriamenú polohu tela a súhrne pohyby svalov. Pri opilosti je mozoček poškodený, čo spôsobuje typické „tackanie“ opitého. Mozoček je schopný zapamätať si rôzne pohybové aktivity (bicyklovanie, lyžovanie, písanie,...) a bez problémov dovolí tieto aktivity kedykoľvek zopakovať.

Most
Prúžok bielej hmoty, ktorý spája predný mozog s mozočkom. Prechádzajú ním dráhy: mozog-miecha. Objavil ho chirurg C. Varolio, takže nazýva sa tiež – Varolov most.

Predĺžená miecha (modulla oblongata) – „automatický pilot tela“
Je pokračovaním miechy. Prechod miechy do mozgu je plynulý. Tu sú centrá pre reflexy ako: hltanie, kýchanie, dýchanie, srdcový rytmus, krvný tlak, kašlanie, zvracanie, slinenie,...
Všetky tieto funkcie sú vôľou neovládateľné a vykonávame ich bez toho aby sme si ti uvedomovali. Preto predĺžená miecha je tzv. „automatickým pilotom tela“.

PAMÄŤ – JEDNA Z NAJZÁHADNEJŠÍCH FUNKCIÍ
Krátkodobá pamäť – minúta a dosť!
Skôr ako sa určitá udalosť uloží do našej pamäti, musí ju mozog overiť a spracovať. Každá informácia, ktorá prichádza do mozgu z našich zmyslov, sa najprv krátko zdrží v tzv. senzorickom registri. Každý to pozná, je to to krátke pretrvanie obrazu na sietnici, keď na okamih zavrieme oči. Dojmy sa v tomto registri zdržia len asi dve sekundy. Za tento čas mozog rozhodne, či zážitok uchová alebo nie. V praxi vzápätí dovolí, aby sa zážitok rozplynul, prestane sa ním zapodievať a tým vlastne uvolní miesto ďalšiemu prílevu nových informácií. Tá časť, ktorú si mozog vybral na uchovanie, sa pomaly dostáva do krátkodobej pamäti. Krátkodobá pamäť má len veľmi obmedzenú kapacitu. Pokiaľ nevyvinieme vedomé úsilie na zapamätanie si informácií, ktoré sú v nej obsiahnuté, tak asi približne o minútu daná informácia nenávratne zmizne.

Priemerne môžeme v každom okamihu uchovať v krátkodobej pamäti len sedem odlišných tém. Akonáhle príde nová informácia, jedna z tých predchádzajúcich sa pomaly začne strácať. Postupne uvoľňuje miesto pre novú informáciu.

Dlhodobá pamäť – stále záhadou
Pre ľudí ostáva stále záhadou, či krátkodobá a dlhodobá pamäť sú navzájom nejakým spôsobom oddelené alebo vytvárajú jeden súvislý systém.
Dlhodobá pamäť pravdepodobne funguje na akomsi princípe sieti odkazov. To znamená, že i z jednej stopy je mozog schopný vytvoriť celistvú spomienku. Určite to každý pozná, keď zacíti nejakú vôňu alebo počuje hudbu a hneď si rozpomenie na konkrétnu situáciu, ktorú zažil. Vôňa, hudba, hlas a veľa ďalších podnetov nám často krát pomôže rozpamätať si. Akoby dali podnet na spustenie všetkých odkazov, ktoré sú v mozgu zaregistrované.
Detailný princíp samotného fungovania pamäti ostáva v súčasnosti pre nás stále nevyriešený.
Existujú iba hypotézy a domnienky o správnom fungovaní. Jednou z nich je i teória, že samotná spomienka je akoby zakódovaná vo vzorcoch a tvaroch neurónov. Do mozgu príde impulz, ktorý spôsobí toto rozmiestnenie neurónov. Po určitý okamih je toto rozmiestnenie zmrazené. Skôr ako zmizne, si mozog urobí akýsi štruktúrny odtlačok. Tie potom tvoria základ dlhodobej pamäti. Veľa výskumov však ukázalo, že tieto odtlačky nesídlia v žiadnej konkrétnej časti nášho mozgu a teda dá sa povedať, že pamäť je všadeprítomná.

Ďalšou teóriou je ukladanie spomienok pomocou špeciálnych chemických látok. Pokus sa robil na laboratórnych krysách. Krysy sú za normálnych podmienok nočné zvieratá. Avšak v pokusoch vykonávaných v špeciálnych boxoch, kde krysy dostávali elektrické šoky, sa naučili i tieto nočné zvieratá vyhýbať tmavým miestam. Vedci potom analyzovali extrakty z mozgov týchto krýs. Našli dovtedy neznámu chemickú látku, nazvali ju skotofobín (názov vyjadruje „strach z tmy“). Veľmi zaujímavé však je to, že tmy sa začali báť i krysy, ktoré neboli trénované, ale boli očkované už spomínaným skotofobínom. A tak výsledky, ktoré boli týmito pokusmi zistené, nám naznačujú, že schopnosť učiť sa a pamätať si môže byť spätá s určitou chemickou látkou.

Telefónne číslo si zapamätáme jednoducho
Vedci pokusmi zistili, že človek si najlepšie pamätá čísla jedno, dvoj, troj až osemciferné. Oveľa väčší problém nám robí zapamätanie si napríklad deväťciferného čísla. Preto väčšina telefónnych čísel je práve osemciferná. Alebo len krátkym pohľadom (bez vedomého počítania) môžeme určiť počet nejakých predmetov, pokiaľ množstvo nie je väčšie ako osem. Akonáhle by bol počet väčší ako osem, musíme už začať s vedomím počítaním.

AKO HOVORÍME? – REČOVÉ CENTRÁ
Rečové centrá v mozgu koordinujú našu schopnosť hovoriť, čítať a písať. Rečové centrá pracujú s písmenami a so slovami. Každé slovo má svoj význam a je napísané podľa určitých gramatických pravidiel, ktoré musíme mať uložené v pamäti.
V mozgu, konkrétne v ľavej hemisfére, sa nachádzajú tri rečové centrá. Dve z nich sú pomenované po svojom objaviteľovi Karlovi Wernickemu (Wernického oblasti) , jedna po chirurgovi Brockovi (Brockova oblasť).

Brockova oblasť – muž, ktorý vedel hovoriť len „tan“
Chirurg Paul Broca, pitval 21- ročného muža, ktorého jediným prejavom života bol len nezmyselný zvuk „tan“. Rozumel všetkému čo počul, ale on sám bol schopný odpovedať len slovíčkom „tan“. Pitvou sa ukázalo, že tento muž nevlastnil malý kúsok mozgového tkaniva vo veľkosti vajíčka. Preto sa dnes táto oblasť nazýva Brocova oblasť.
Brocova oblasť kontroluje pohyby pier, jazyka a hlasiviek. Tiež riadi slovné signály, ktoré prúdia z mozgu do úst. Vďaka tejto oblasti môžeme za minútu vysloviť až 300 zrozumiteľných slov. Pri mozgovej mŕtvici pacient stráca reč. A práve táto oblasť je pri mŕtvici poškodená.

Wernickeova oblasť – nám dovoľuje porozumieť reči
V tejto oblasti sa slovo, ktoré sa dostalo do sluchovej časti, člení do zrozumiteľných vzorcov. Akonáhle sa rozhodneme na danú otázku nahlas odpovedať, prenášajú sa vzorce z Wernickeovej oblasti do už spomínanej Brocovej oblasti. Pri poškodení má reč síce normálny rytmus, ale obsahuje úplne nezmyselné slabiky.
Oblúkovitý závit – tretie rečové centrum
Tento oblúkovitý závit sa nachádza medzi Wernickeovou oblasťou a vizuálnou kôrou. Jeho funkciou je premosťovať medzeru medzi slovami, ktoré počúvame, a tými, ktoré čítame či píšeme. Transformuje totiž vizuálnu podobu slov, ktoré vnímame zrakom, do zvukovej podoby, ktorú dokáže mozog interpretovať a naopak, ak napríklad píšeme diktát.
MOZOG A ÓPIUM – MOZOG BEZ BOLESTI
V našom tele pôsobia látky, ktoré prenášajú rozdielne typy informácií. Tieto chemické látky sa nazývajú neurotransmitery. Je pravdepodobné, že i tieto látky majú na svedomí, že v určitých prípadoch náš mozog pociťuje bolesť alebo práve naopak bolesť tlmia.
Je známe, že šťava z nezrelých makovíc, ópium, hlavne po spracovaní do podoby drog morfia a heroínu, účinne potláča bolestivé vnemy. Ópium sa totiž viaže na špecifické receptory obsiahnuté v našom mozgu a mieche. Len čo príde k vytvoreniu tejto väzby, spomaľuje sa frekvencia a znižuje rozsah aktivizácie buniek v dôsledku bolestivých podnetov. Nervami prúdi menej signálov a to spôsobuje, že i mozog pociťuje menšiu bolesť.

Vedci sa zaoberali otázkou, prečo vlastníme receptory, ktoré sú citlivé pre šťavy istého kvet? Mohol náš mozog nejakým spôsobom tušiť, že existuje práve taká rastlina, ktorá mu pomôže tmiť bolesť?
Neskôr sa podarilo z mozgu izolovať látky, ktoré sa pokladajú za akési analógy morfia. Jednalo sa o látky enkefalín a endorfín. To znamená, že keď sa bolestivý podnet dostane k mieche, začnú špeciálne neuróny vylučovať tieto analgetické látky, tie sa viažu na spomínané opiátové receptory a postupne zabraňujú uvoľňovaniu neurotransmiterov prenášajúcich bolestivé signály. Z toho nám vyplýva, že podobné analgetické účinky ópia sú vlastne len náhodnou zhodou okolností.

ČO SA DEJE V UMIERAJÚCOM MOZGU
Ľudia ešte stále nedokážu odpovedať na otázku, čo je smrť. Psychiatri a psychológovia z celého sveta dodnes skúmajú, čo prežívajú ľudia, ktorí sa ocitli v stave akútneho ohrozenia života. Vedci a lekári stále zisťujú, čo sa deje v umierajúcom mozgu.
Bratislavský neurológ dokonca zbiera informácie od svojich pacientov, ktorí prežili situácie blízke smrti. Väčšina z nich potvrdzuje fakt, že zažívali pocit spokojnosti, mieru, priateľstva a prijatia.

Predsmrtný zážitok – napríklad LSD, ...
Lekári tvrdia, že kompletný predsmrtný zážitok so všetkými príznakmi, možno prežiť aj po užití halucinogénov, napríklad LSD, hašiš, oxid dusný čiže „rajský plyn“, kedysi používaný ako anestetikum pri operáciách. Práve rajský plyn najčastejšie umožňuje pocity odlúčenia duše od tela. Tiež akútne otravy alkoholom môžu priniesť tieto „smrteľné pocity“. No a do konca i horolezci pri páde alebo ľudia ktorí prežili automobilovú nehodu, hovoria o týchto zážitkoch. Aj keď vyviaznu bez ujmy na zdraví, mozog sa v takomto momente správa ako vo chvíli umierania.
Experimenty s ketamínom (krátko pôsobiaca halucinogénna droga) dokázali, že po použití sa dostavili zážitky blízkosti smrti: pocity pokoja, radosti, predstava odpútania od tela, pomerne známy tunelový zážitok, mierne hučanie, telepatický rozhovor s nejakou svetelnou bytosťou a samotné vnorenie do ostro žiarivého svetla.

Americký psychológ Ring zhromaždil výpovede 102 osôb, ktoré prežili infarkt myokardu a zažili syndróm blízkej smrti. 60% z nich uviedlo, že zažilo neobyčajne silný láskavý pocit pokoja, 37% sa videlo odlúčených od tela, 23% prežívalo pohyb temným tunelom a 16% sa približovalo ku svetlu. Ring zistil, že vek, pohlavie, vzdelanie a postavenie v spoločnosti nijako neovplyvnilo zážitky, ale uviedol, že sa jednalo o pacientov, ktorí sú úzkostnejší a neurotickejšie naladený ako bežný priemer.
Deti väčšinou zažívajú prechod tunelom a zvítanie s osobami alebo domácimi zvieratkami, ktoré v ich blízkosti zomreli.
UMIERANIE V MOZGU – VYSVETLENIE NIEKTORÝCH PREDSMRTNÝCH POCITOV
Zvuky, šumenie, nedefinovateľná hudba
V umierajúcom mozgu sa predovšetkým mení pomer krvných plynov, znižuje sa obsah kyslíka a zvyšuje sa obsah oxidu uhličitého. Pri rôznych stupňoch bezvedomia sprevádzajúcich predsmrtný stav prestáva v určitom okamihu mozog dostávať dostatočné množstvo kyslíka. Na jeho nedostatok je veľmi citlivý orgán v uchu – slimák. Ten ihneď zareaguje zvýšenou aktivitou, to má za následok produkciu rôznych zvukov, ako je napríklad zvonenie, šumenie a niekedy aj nedefinovateľná hudba.

Vchádzanie do tunela, oddelenie od tela, vznášanie
Keď lekári podávali svojim pacientom zmes kyslíka a oxidu uhličitého, vyvolali takto u nich pocit úplného chápania, lásky, pocity extázy, pokoja a prijatia. Väčšie množstvo oxidu uhličitého v krvi spôsobilo napríklad videnie kruhov vťahovaných do tunela, spektrum jasných farieb a opäť pocit oddelenia vedomia od tela.
Umierajúcemu človeku prestanú do mozgu zvonku prúdiť zmyslové informácie a mozog si začne vytvárať vnútorné obrazy – vznikajú halucinácie. Často to býva pocit vznášania. Takéto zážitky a pocity prežívajú ľudia, ktorí boli napríklad zavalení lavínou alebo nejakú dobu boli uväznení v tme a tichu.

Príjemné pocity
Pocity radosti, mieru, pokoja a prijateľnosti spôsobujú endorfíny, známe i ako „hormóny šťastia a radosti“, tie sa uvoľňujú aj do umierajúceho mozgu. Obmývajú mozgové a miechové bunky, čo spôsobuje potláčanie bolesti a už spomínané príjemné pocity.

Posledné štádium – agónia
Poslednou, záverečnou časťou života pred smrťou je agónia. Je to akýsi posledný pokus o zvrátenie procesu zomierania. V tomto štádiu sú zachované len základné životné funkcie ako dýchanie, vedomie, krvný obeh. Organizmus už nereaguje na vonkajšie podnety a nie je už schopný na ne odpovedať. Ako posledný vnem ostáva zachovaný sluch. Potvrdzujú to ľudia, ktorí tento stav prežili. Intenzívne vnímali všetko, čo sa okolo nich robilo, respektíve, veľmi dobre vnímali najmä zvuky okolo seba. Preto mnohí lekári zdôrazňujú, že pri zomierajúcich sa treba správať ticho, ohľaduplne, nekomentovať vážnosť stavu a možnosť smrti. Tiež je niekedy vhodné, ak príbuzný stojí pri svojom blízkom a jemne sa mu prihovára. Možno zomierajúci človek bude vedieť, že nie je sám.

Ako umierali slávni – ako to komentovali
Edison šepkal, že umieranie je krásne. George Washington tvrdil, že umieranie je ťažké, ale nebojí sa! Spisovateľke Virginii Woolfovej sa zdalo, že asi zošalie. Beerhoven veril, že sa mu opäť vráti sluch. Básnik J. Keats kričal, že nad ním už rozkvitajú kvety. Kráľovná Alžbeta I. sľubovala všetko bohatstvo za ešte jeden okamih života. Archimedes by najradšej smrť odložil, lebo ešte nemal vyriešený jeden matematický problém. Diogenés nechcel zomrieť osamote a tak všetkých vyzýval, aby sa prišli pozrieť ako umiera. Cisár Vespasianus mal pocit, že sa stáva bohom. Spisovateľ Oscar Wilde mal pocit, že zomiera nad pomery. Zaujímavý dojem z umierania mal Francois Rabeleis, ktorý označil umieranie ako koniec frašky.

OPTICKÉ ILÚZIE – UVIDIEŤ NEZNAMENÁ VŽDY UVERIŤ
Náš mozog čerpá podnety z obrazov prijatými očami, aby nám mohol zinterpretovať to, čo vidíme. Napriek tomu je niekedy i táto interpretácia klamlivá. Podnety, ktoré prijímame očami, nás nútia mylne si myslieť, že vidíme niečo nepravdivé alebo dokonca niečo čo vôbec neexistuje. A to je vlastne optická ilúzia, klamlivý alebo skreslený vnem, ktorý sa zásadne líši od reálneho stavu. To, že vnem je pri optickej ilúzií skreslený, by bolo možné určiť presným fyzikálnym meraním.

Princíp optickej ilúzie
Ilúzia je väčšinou zapríčinená fyzikálnymi efektami. A to najmä prechodom svetla z predmetov do našich očí. Aj keď my si pri pohľade na optickú ilúziu uvedomujeme, že nás zrak klame, nezastaví to zavádzajúci efekt. Nevieme totiž donútiť mozog, konkrétne naše vedomie, aby sledovaný obrázok opravil podľa objektívnej pravdy. Jasne vidíme, že obrázok nemôže byť reálny (pozri obr. 4 a 10). Mozog si jednoducho vytvoril svoju predstavu o obraze.
Vysvetlenie je asi také, že časť mozgu, ktorá obraz vytvára, nekonzultuje vytváranie obrazu s časťou mozgu, ktorá vytvára vedomie. Vytvorí obraz a dodá ho bez pripomienok ako celok ne prezeranie vedomiu. A tak naše vedomie nemá možnosť pripomienkovať vytvorený obraz.
Nakreslená kocka – prečo ju chápeme trojrozmerne?
Keď vám niekto povie aby ste nakreslili kocku, nakreslíte vlastne 12 navzájom pospájaných čiar. Potom sa pozrieme na hotový obrázok, ktorý vôbec nevnímame ako 12 pospájaných čiar v dvojrozmernom priestore, ale ako trojrozmernú kocku. Prečo náš mozog automaticky pokladá tento, v skutočnosti dvojrozmerný priestor, ako trojrozmerný??? U človeka sa vyvinuli dve oči za účelom priestorového videnia. Na nakreslenú kocku sa však môžeme pozerať aj s jedným okom, stále ju chápeme trojrozmerne.
Vysvetlenie je asi takéto. Pozeráme sa na kocku. Mozog zatiaľ spracováva informácie, ktoré prichádzajú z očí. Obrázok najskôr rozumie ako 12 čiar. Potom začne skúmať, čo tých 12 čiar znamená. So skúsenosti im priradí kocku ako najvhodnejšieho kandidáta.

INTELIGENCIA A JEJ MERANIE
Inteligencia je pojem, ktorý sa dá definovať, no nemožno ho jednoznačne vymedziť. Za prejav inteligencie sa považuje schopnosť myslieť. Ale pod slovným spojením – „schopnosť myslieť“ si môžeme predstaviť veľa činností a vlastností.
Vo všeobecnosti sa za kladné prejavy inteligencie považuje najmä správna orientácia v nových situáciách, založená na správnom postrehu, správnom zhodnotení, ďalej je to všímavosť, logickosť, chápavosť, originalita, tvorivosť, schopnosť vidieť a odhaľovať súvislosti, zvedavosť, bohatý slovník a presné stručné vyjadrovanie.

Druhy inteligencie
Psychológovia rozlišujú tri druhy inteligencie: abstraktnú, praktickú (mechanickú) a emočnú (sociálnu) inteligenciu.
Abstraktná inteligencia – IQ
Jej prejavom je schopnosť manipulovať s rôznymi symbolmi, ako sú čísla, slová.

Praktická inteligencia – PQ
Vyjadruje schopnosť jedinca manipulovať s nástrojmi a technickými zariadeniami.

Emočná inteligencia – EQ
Sa odvíja od kvality vzťahov v spoločnosti (vzťah jedinca k rodine, priateľom, kolegom,...)

Logické alebo tvorivé myslenie?
Tieto dva aspekty ľudskej intelektuálnej aktivity sú pod kontrolou dvoch mozgových hemisfér. Za logické a vedecky exaktné myslenie preberá u väčšiny ľudí zodpovednosť ľavá hemisféra. Myslenie imaginárne a priestorové a tiež vnímanie hudby a umenia patrí do pôsobnosti pravej hemisféry. Prevaha jednej a druhej hemisféry predurčuje schopnosti a prednosti každého z nás. Na obr. 1 je znázornené akou časťou mozgu vnímame určité podnety.

Inteligenčné testy
Tradičné testy inteligencie sa výrazne zameriavajú na ľavú hemisféru, čiže skôr na logickosť, prácu s číslami a slovami (rady čísel, chýbajúce slova a pod.).
Existujú však i testy, ktoré sa zameriavajú už aj na priestorové videnie (manipulácia predmetov v priestore), pamäť, mechanickú manipuláciu a pod.
Inteligenčné testy riešite s určitým časovým obmedzením lebo veľa vedcov je presvedčených, že čím rýchlejšie myslíte tým ste inteligentnejší. Tu sa však názory rozchádzajú. Iní odborníci zasa odporúčajú hodnotiť človeka podľa toho, ako je schopný riešiť problémy reálneho života. Vo všeobecnosti sa inteligenčné testy považujú za akési „zaškatuľkovanie“ človeka do obyčajného čísla. Nie všetky testy totiž vyhovujú kritériám a niektoré nemusia objektívne ohodnotiť človeka.
Všeobecne uznávané stupne celkovej rozumovej vyspelosti, percento výskytu
1.nižší ako 20 – idiocita, 0,1%
2.20 – 49 – imbecilita, 0,5%
3.50 – 69 – debilita, 1,9%
4.70 – 79 – hraničné pásmo medzi rozumovou zaostalosťou a normou, 5%
5.80 – 89 – podpriemerná inteligencia, 14%
6.90 – 109 – priemerná inteligencia, 48%
7.100 – 119 – nadpriemerná inteligencia, 18%
8.120 – 139 – vysoká inteligencia, 11%
9.144 a viac – veľmi vysoká inteligencia, 1,5%

Rozptyl jednotlivých stupňov inteligencie v populácií (berie sa do úvahy aj vek) je zastúpený podľa Gaussovej krivky.
Podnormálnu (prvé štyri stupne) rozumovú výkonnosť nazývame slabomyseľnosť (ologofréniu). Zapríčinená môže byť nesprávnym vývinom alebo poruchou mozgu, ale aj zanedbanou výchovou.

Obsah
Charakteristika mozgu.........................................................................................................2
Výkonnosť mozgu...............................................................................................................2
Krv – dôležitá pre existenciu...............................................................................................2
Anatómia mozgu..................................................................................................................3
Pamäť – jedna z najzáhadnejších funkcií............................................................................5
Ako hovoríme? – rečové centrá...........................................................................................6
Mozog a ópium – mozog bez bolesti...................................................................................7
Čo sa deje v umierajúcom mozgu........................................................................................8
Umieranie mozgu.................................................................................................................9
Optické ilúzie.......................................................................................................................10
Inteligencia a jej meranie.....................................................................................................11
Príloha

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Mozog a jeho funkcie