Talasémia

Pôvodný názov talasémie bol Cooleyová anémia, anémia Stredomoria. Pochádza z gréckeho slova „thalassemia“, čo znamená „anémia pri mori“.
Ide o dedičné ochorenie erytrocytov, charakterizované defektnou produkciou hemoglobínu, čo vedie k jeho nedostatočnej tvorbe a tým k anémii (nedostatočná tvorba erytrocytov). Erytrocyty sú mikrocytárne ("malé") a hypochrómne ("málo červeného farbiva"). Často dochádza už k zániku retikulocytov v kostnej dreni (neefektívna erytropoéza) alebo v krvi (hemolýza).

Talasémie (poznáme viac druhov) tvoria heterogénnu skupinu porúch hemoglobínovej syntézy. Ich základný defekt spočíva v molekulovej štruktúre, ale aj v kvantitatívnej redukcii syntézy reťazcov alfa alebo beta. To vedie k nerovnováhe syntézy globínových reťazcov, ktoré sa produkujú nadmerne. Talasémia je najčastejšou ľudskou monogénovou chorobou na svete a zaraďujeme ju k tzv. hemoglobinopatiám čo sú dedičné krvné ochorenia charakterizované produkciou kvalitatívne, alebo kvantitatívne abnormálneho hemoglobínu - buď jeho hémovej alebo globínovej časti. Génová mutácia vzniká zámenou aminokyselín v DNA reťazci (HbS a HbC), deléciou určitej časti polypeptidového reťazca DNA (Hb Gun, Hb Hill), abnormálnou hybridizáciou medzi dvomi reťazcami DNA (Hb Lepore), alebo abnormálnou elongáciou globínového reťazca hemoglobínu (Hb Constant Spring).

ŠTRUKTÚRA A FUNKCIA HEMOGLOBÍNU
Hemoglobín je červené farbivo a je nevyhnutnou súčasťou červených krviniek. Hlavnou funkciou hemoglobínu je prenášanie kyslíka. Molekula hemoglobínu je tetrametrická a skladá sa z dvoch častí:
•z globulínu – polypeptidový reťazec
•z hému – prostetická skupina
Hém je pigment s obsahom železa, ktorý sa viaže s kyslíkom. Hém je vo všetkých formách hemoglobínu rovnaký, kým genetická variabilita sa týka len štruktúry globínu. Za normálnych okolností obshuje hemoglobín štyri polypeptidové reťazce. Dva alfa a dva beta reťazce. Oba typy reťazcov sú približne rovnako dlhé. Reťazec alfa obsahuje 141 aminokyselín a reťazec beta obsahuje 146 aminokyselín.

PRÍČINA TALASÉMIÍ
Talasémia je spôsobená mutáciou (poškodením) génov, ktoré kódujú alfa a beta reťazce. Alfa reťazec je kódovaný génmi na 16.chromozóme a beta reťazec je kódovaný génmi na 11.chromozóme. Mutácia poškodzuje teda buď jeden alebo druhý reťazec, ale nie obidva reťazce súčasne. Porušený gén sa musí zdediť od obidvoch rodičov (talasémie major). Pokiaľ je len jeden rodič talasemik, bude jeho dieťa prenášač ochorenia, ale nebude klinicky chorý (talasémia minor).

ROZDELENIE TELASÉMIÍ
Talasémiu delíme na dva typy :
•alfa talasémia
oalfa talasémia minor (alfa thalassemia trait)
oalfa talasémia intermedia
oalfa talasémia maior
•beta talasémia
obeta talasémia minor (beta thalassemia trait)
obeta talasémia intermedia
obeta talasémia maior
Pri talasémií alfa je redukovaná syntéza reťazca alfa alebo úplne chýba, pri talasémií beta je poškodená syntéza beta reťazca. Genetická a klinická komplikácia ochorenia je v tom, že sa často u jedného pacienta vyskytujú mutované gény pre obidva typy talasémií a ešte aj pre štruktúrové abnormality hemoglobínu.
TALASÉMIA ALFA
Ide o najčastejšiu formu hemoglobinopatie u človeka. Geneticky podmienené poruchy tvorby alfa – globínu postihujú fetálny aj adultný hemoglobín. Spôsobená je pravdepodobne najmä deléciou (vymiznutím) génu alfa alebo génov pre tvorbu alfa reťazcov. Napríklad v prípade hemoglobínového variantu Hb Constant Spring umožňuje mutácia terminačného kodónu syntézu predĺženého alfa – reťazca. Na 16. chromozóme sú dva identické gény, usporiadané v sérií. Teda u každého jedinca sú štyri gény alfa. Každý z nich zodpovedá za syntézu 25% celého alfa reťazca. Delécia, či iná porucha tohto jedného, dvoch, troch alebo všetkých štyroch génov spôsobuje primerane závažné hematologické abnormality. Homozygotná forma talasémie alfa, pri ktorej sú deletované všetky štyri gény, spôsobuje hydros fetus congenitus. Je to letálny chorobný stav, pri ktorom sa v celom tele novorodenca zadržiava tekutina. Alfa talasémia sa vyskytuje predovšetkým v juhovýchodnej Ázií, Číne a až u 20% afro-američanov.

Pacient s alfa talasémiou minor väčšinou nemá výraznejšie problémy. Trpí miernou anémiou, ktorá nemôže byť korigovaná prípravkami železa. Tento typ anémie môže spôsobiť občasné závrate, poprípade odpadávanie. Často sa táto forma ochorenia zamieňa s niektorou inou anemizujúcou chorobou.
Pacient s alfa talasémiou intermedia vyžaduje pravidelnú lekársku starostlivosť. Má mierne príznaky, podobné ako u talasémií minor.
Pacient s alfa talasémiou major vyžaduje intenzívnu lekársku starostlivosť, krvné transfúzie a extenzívnu potrasfúznu terapiu. Medzi časté príznaky patrí :
•ťažká anémia
•žltačka
•splenomegália
•závrate a odpadávanie
•znížený apetít
•zväčšené kosti s ich vysokou fragilnosťou (krehkosťou)
•tvárové malformácie
•žlčové kamene
•rastové obtiaže
•časté infekcie

V prípade zanedbania liečby je táto forma ochorenia smrteľná pre ťažkú anémiu v skorom popôrodnom období. Progresívna splenomegália (zväčšovanie sleziny) je častým príznakom.
Rozsah klinických príznakov závisí od počtu vymazaných génov :
•bezpríznaková (asymptomatická) forma - delécia jedného až dvoch génov
•stredne ťažká až ťažká forma (hemoglobín H choroba) - delécia troch génov
•smrteľná forma - delécia štyroch génov - plod odumiera vplyvom hydropsu (hydrops fetalis)

TALASÉMIA BETA
V tomto type talasémie dochádza k poruchám syntézy beta reťazcov. Talasémia beta je zapríčinená častejšie poškodenými génmi ako deléciami. Pestrosť génov pre talasémiu je taká veľká, že nositelia dvoch patologických génov, ktoré bežne považujeme za homozygótov, sú skôr zložení heterozigóti s dvoma odlišnými mutáciami génu beta. Existuje 152 génových mutácií zapríčiňujúcich talasémiu beta. Vo všeobecnosti trpia jedinci s dvoma génmi pre talasémiu beta major. Táto choroba je charakterizovaná ťažkou anémiou a vyžaduje si celoživotnú lekársku starostlivosť. Druhá skupina talasémií beta vzniká deléciou veľkého segmentu DNA z génového komplexu beta. Či už je genetickým podkladom talasémie beta mutácia alebo delécia, heterozigóti mávajú vždy ľahkú formu choroby. Klinický obraz homozigótov je variabilný a jeho závažnosť závisí od konkrétneho typu prítomného defektu.