Nepriame delenie
Najčastejší spôsob delenia buniek.Zabezpečuje prenos informácie o vlastnostiach bunky z materskej bunky na dcérsku = zabezpečuje rovnomerné rozdelenie genetického materiálu medzi dcérskymi bunkami.
Rozmnožovanie má dve hlavné časti-karyokinézu(delenie jadra) a cytokinézu(delenie bunky)
Karyokinéza sa skladá zo štyroch častí,ktoré tvoria súvislý sled,ale rozdeľujú sa na :
Profázu
Metafázu
Anafázu
Telofázu
a) PROFÁZA:
Do začiatku mitózy sú obe centrioly spolu na jednom póle jadra z vonkajšej strany jadrovej membrány.Na začiatku profázy sa obe centrioly od seba oddelia a pohybujú sa k opačným pólom bunky(ich pohyb riadia špeciálne bielkoviny spojené s centriolou tak,že sa posúvajú po mikrotubuloch).Každá centriola slúži jako organizátor vlastného zväzku mikrotubulov.Oba zväzky mikrotubulov potom vytvoria mitotické/deliace/achromatické vretienko.Niektoré mikrotubuly oboch centriol sa spájajú(interagujú) a označujeme ich jako polárne mikrotubuly.Tvorba deliaceho vretienka prebieha u živočíšnych buniek medzi centriolami,u rastlinných medzi pólmi buniek.
Jadrová membrána sa rozpadáva na malé kúsky.
Z chromatínu a jadierok vznikajú chromozómy zatočením a prekladaním nukleohistónových vláken(chromonémy).Počet a tvar chromozómov-karyotyp je charakteristický pre každý druh orgamnizmu(napr.:člověk 2n=46, pes 2n=78. pšenica 2n=42)
Jedna sada chromozómov =1n(haploidný počet) obsahuje navzájom rôzne = heterologické chromozómy, dve sady n chromozómov=2n (diploidný počet)-obsahuje páry navzájom zhodných chromozómov(1 od otca druhý od matky).
b) METAFÁZA:
Chromozómy spojnené s mikrotubulmi mitotického vretienka sa sústreďujú do stredu bunky(do rovníkovej.ekvatoriálnej roviny),kde vytvoria metafázovú doštičku.Naviažu sa centromérami na vlákenka deliaceho vretienka,ramená chromozómu sa pozdĺžne rozdelia na chromatidy-v mieste centroméry zostávajú spojené.
c)ANAFÁZA:
Chromozómy sa úplne pozdĺžne rozdelia,teda chromatidy sa aj v mieste centroméry rozdelia.Spojenie medzi sesterskými chromatidmi zreplikovanáho chromozómu na začiatku anafázy prerušia enzými a vznikajú dcérske chromozómy.Ich vznik umožňuje segregáciu,teda rozdelenie chromozómov k pólom bunky.Na každom póle je rovnaký počet dcérskych chromozómov,aký bol pôvodný počet v materskej bunke-z diploidnej materskej bunky vznikajú dve diploidné dcérske bunky.
Segregácia má dve súčasne prebiehajúce fázy:
Anafázu A - mikrotubuly napojené na centroméru sa skracujú čím priťahujú chromozómy k pólom bunky
Anafázu B – vlastné póly deliaceho vretienka sa pohybujú smerom od seba.
Celá bunka sa preťahuje do dĺžky.
d)TELOFÁZA:
Vlákna deliaceho vretienka sa rozpadávajú.Okolo každej sady chromozómov sa na póloch bunky vytvorí obal-jadrová membrána.Jej vytvorením sa karyokinéza končí.Dcérske chromozómy sa predlžujú,dešpiralizujú,menia sa na chromatín.
Cytokinéza začína prebiehať už počas telofázy.U živočíchov začne vznikať na konci telofázy pod jadrovou membránou v rovníkovej rovine prstenec aktíniových a myozínových vláken-kontraktilný prstenec.Ten sa sťahuje a ťahá cyt.membránu dovnútra dovtedy,kým sa bunka v strede nerozdelí.
Pri rastlinách prebieha cytokinéza tak,že v strede bunky vzniká nová bunková stena,ktorá rastie smerom k okrajom dovtedy,kým sa bunka nerozdelí.
AMITÓZA-
Priame delenie
Prebieha výnimočne,je pomerne zriedkavé.Vyskytuje sa u patogénnych-chorých buniek.
Chromozómy sa netvoria,nevytvára sa ani deliace vretienko,obal jadra nezaniká.
1.Jadro sa preťahuje pozdĺž osi,zaškrcuje sa a nakoniec sa rozdelí na dve časti – väčšinou nerovnomerne.
2.súčasne sa preťahuje celá bunka, zaškrcuje sa a vytvorením priehradky vznikajú dve dcérske bunky.
Dcérske bunky väčšinou nemajú rovnocenné množstvo DNA a nie sú schpné normálneho života.
