Veverica je malý hlodavec so zvedavými očkami a huňatým
chvostom a je to ozajstný lesný akrobat.

Bleskovo lozí po stromoch a je s ľahkosťou skáče z konára na konár.
Veverica má živú a bojovnú povahu. Je plachá, samotárska, ale svoje teritórium si
Bráni s odvahou. Živí sa mladými výhonkami ,kôrou, hubami, šiškami, lieskovými
orechmi ,hľuzami a niekedy aj vajíčkami, ktoré kradne z vtáčich hniezd. Uprostred
leta si pripravuje zásoby na zimu. Môže zhromaždiť až sto kilogramov potravy,
ktorú po troške schováva na rôzne miesta. V zime, keď je zaobstarávanie
potravy ťažké, zásoby si postupne vyhrabáva. Hniezdo máva umiestnené v bútľavine, dostatočne vysoko, aby bolo bezpečné pred útokmi nepriateľov,
ktorými sú rys, líška a sova. Niekedy máva hniezdo v tvare gule z halúzok a lístia,
vystlaté machom a perim. Samica tu privedie na svet štyri až šesť mláďat
v jednom vrhu.

Vevericovité (Sciuridae) sa vyznačujú dlhým, zvyčajne huňatým chvostom a pomerne veľkými očami. Veverica obyčajná (Sciurus vulgaris) dosahuje dĺžku 20-30 cm, chvost 14-24 cm. Huňatý chvost slúžiaci ako padák tvorí až 75% celkovej plochy tela. Zafarbenie je veľmi variabilné (hrdzavé alebo sivo-čierne). Na zimu si veverica robí zásoby potravy. V listnatých lesoch si stavia hniezda v dutinách stromov, v ihličnatých lesoch si ich robí z konárov. V smrečinách s obľubou vyhryzáva puky semenáčov. Kožušina nemá väčšiu kvalitu.
Svišť vrchovský (Marmota marmota) dosahuje dĺžku 40-60 cm, chvost 13-18 cm. Rozšírený je v Alpách a západných Karpatoch. Obýva pásmo holín a skalných sutín nad kosodrevinou. Buduje si niekoľko typov nor. Svišť sa výborne orientuje zrakom a na blížiace sa nebezpečenstvo upozorňuje svojich druhov ostrým hvizdom.
Syseľ obyčajný (Citellus citellus) dosahuje dĺžku 20-25 cm, chvost 4,5-8 cm. Žije v strednej a východnej Európe. Hrabe prechodné a trvalé nory. Živí sa steblami tráv, kvetmi, semenami rastlín a hmyzom. Naše sysle si zásoby nerobia. Obýva najmä stepné oblasti nížin a predhorí. Najradšej má pasienky s nízkou vegetáciou.