Príroda môjho okolia: Poprad

A: geologické jednotkY: POPRADSKÁ KOTLINA- flyšové pásmo, VYSOKÉ TATRY- pásmo jadrových pohorí(jednotka tvorená starotreťohornými usadeninami). Masív Vysokých Tatier previšuje Popradskú kotlinu o 2000m.

Vysoké Tatry: Najmenšie veľhory a zároveň najvyššie pohorie v karpatskom oblúku. Dvíhajú sa v podobe mohutnej hráste z Podtatranskej kotliny. Majú podobný ráz a tvary reliéfu ako Alpy. Na geologickej stavbe územia Vysokých Tatier sa zúčastňujú horniny kryštalinika, mezozoika, paleogénu a kvartéru.
Kryštalinikum zastupujú kryštalické bridlice, migmatity ale hlavne granitoidy, ktoré tvoria podstatnú časť územia Vysokých Tatier.
Ich vek bol stanovený na 226 miliónov rokov. Najrozšírenejšou formou granitoidov sú granodiority až žuly s prejavmi metamorfózy, ďalej kremité diority a mylonity, ktoré vytvárajú rozsiahle mylonitové zóny v oblasti Kriváňa, Lomnické štítu a Ganku.
Vysoké Tatry sú tvorené žulou, často tektonicky porušeneu. Boli najviac zaľadnené.
Najdlhší a najväčší bol ľadovec v Bielovodskej doline, ktorý mal dĺžku 14,4km a hrúbku asi 300m. V jednom z ľadovcových kotlov sa nachádza Skalneté pleso a astronomické observatórium. Potoky vytekajúce z plies vytvárajú na skalných stupňoch vodopády, napr.: vodopád Skok v Mlynickej doline, Obrovský vodopád vo Veľkej studenej doline a Kmeťov vodopád, najvyšší v Tatrách(80m).

Švábovce – mangánová ruda
Kvetnica – melafýr
Spišské Bystré – uránová ruda
Tatry – rudy – meď a zlato
Gánovce – travertín

B: geologický vývoj:

Vznik Tatier a ich geologická stavba:
·počiatky vzniku v starších prvohorách (asi pred 570 miliónmi rokov), na konci druhohôr (pred vyše 80 miliónmi rokov) presun príkrovov, v mladších treťohorách (pred 12 miliónmi rokov) vyzdvihnutie
·tvarovanie v starších štvrtohorách vplyvom trojnásobného zaľadnenia horskými ľadovcami
·ústup ľadovcov asi pred 10 000 rokmi
·väčšia časť Vysokých a Západných Tatier je budovaná magmatickými horninami (granodiorit - žula) a metamorfovanými horninami (ruly, svory, migmatity, ...)
·Belianske Tatry a časti Západných Tatier (Osobitá, Sivý vrch, Červené vrchy) sú tvorené vápencami a dolomitmi
V prvohorách a druhohorách bolo na našom území more. Na začiatku treťohôr boli Tatry už pevninou a na konci treťohôr bola súšou aj Popradská kotlina.
Na naše okolie mali vplyv vnútorné geologické procesy, magmatická činnosť, premena hornín, sopečná činnosť a vrásnenie.
K najcharakteristickejším črtám morfologického vývoja Vysokých Tatier patria prejavy intenzívnej ľadovcovej činnosti počas kvartéru. V pleistocéne boli Tatry niekoľkokrát zaľadnené a činnosť ľadovcov vtisla reliéfu pohoria zvláštny ráz.
TATRANSKÝ NÁRODNÝ PARK (TANAP)
Založenie
·1.1.1949, najstarší slovenský národný park
Poslanie
·zachovať prírodu Tatier so všetkou rozmanitosťou živej a neživej prírody
Využitie územia
·veda a výskum, liečenie, rehabilitácia, rekreácia, šport, turistika
Poloha a rozloha
·Tatranský národný park zaberá horstvo Tatry, časť TANAPu sa rozprestiera v priľahlých kotlinách
rozloha TANAPu - 1 045 km2, z toho vlastné územie - 738 km2, ochranné pásmo - 307 km2

2. rastlinné a živočíšne spoločenstvá okolia

živočíšstvo: -bezstavovce: v okolí územia v ktorom žijem sa nachádzajú všetky triedy bezstavovcov, z nich sú mnohé endemitmi a reliktmi.
-kruhoústnice: mihula potočná ktorá žije iba v rieke Poprad
-stavovce: 8druhov živočíchov, 3druhy plazov, 15druhov vtákov, 43druhov cicavcov a desiatky druhov rýb.

rastlinstvo: fitogeografické delenie: na 9 vegetačných stupňov, ale u nás sú:
-smrekovojedľovobukový stupeň
-smrekový stupeň
-kosodrevinový stupeň
-alpínsky stupeň

lesy: výskyt drevín v tatranskom lese: -smrek obyčajný 50%
-borovica kosodrevina 18%
-další výskyt: smrekovec opadavý, borpvica sosna, jedľa biela. Z listnatnatích drevín prevládajú buk, javor a jeľša.
FAUNA:
Popradská kotlina - okrem biocenóz kultúrnej stepi na poliach tu ustupuje do kotlín a predhorí poľovná zver srnce a jelene. Z dravcov tu zalieta orliak morský (haliaetus albicilla), povodia a horské potoky hostia ďalšie vtáky ako rybárika, trasochvosty, brehule. V hornom toku Popradu žijú pstruh potočný (Salma truta), pstruh dúhový (salmo gairdneri) a lipeň obyčajný (Thymallus thymallus) a v dolnom toku šťuky a hlavátky.

Vysoké Tatry - v hustých lesoch tatier žije veľa srnčej a jelenej zveri, diviakov, líšok a drobných hlodavcov a taktiež vzácne živočíšne druhy ako sú rys ostrovid (Lynx lynx), vlk obyčajný (Canis lupus), medveď hnedý (Ursuc astros) a vydra riečna (lutra lutra). Nad hornou hranicou lesa žijú kamzík vrchovský tatranský (rupicapra rupicapra) a svišť vrchovský tatranský (marmota marmota) zachované ešte z poslednej doby ľadovej. Typickým vysokohorským vtákom v okolí hornej hranice lesa je orešnica perlavá (nucifraga caryocatactes) živiaca sa semenami limbových šišiek. Vo vodách tatranských potokov žijú pstruhy, lipne a hlaváče, ale zarybnené sú aj nižšie položené tatranské plesá.

FLORA:
Popradská kotlina - dno kotliny pôvodne zaberali smrekovo jedľové lesy s bukom, ale dnes tu zostali len malé plochy smrekových lesov na výbežkoch morén pod Vysokými Tatrami. Na údolných nivách rieky Poprad rastú jelšiny a vrbiny. Na podhoriach je mnoho pasienkov a lúk s charakteristickými, riedko rozsiatymi smrekmi. V PR Primovských skál rastú vzácne druhy teplomilnej i zriedkavej vysokohorskej flóry : cesnak tuhý, hadomor purpurový, poniklec otvorený (Pulsatilla patens), nezábudka úzkolistá a slezinník nepravý (Aasplenium adulterinum). V PR Švábovská stráň rastú teplomilné druhy kozinec dánsky, prerastlík kosákovitý (Bukpeurum falcatum), žltuška menšia.

Vysoké Tatry -s rastom nadmorskej výšky sa mení aj rastlinstvo a vytvára typické rastlinné stupne. V predhorí do výšky približne 1250 m siaha bukový stupeň, ktorý bol nahradený smrekovými monokultúrami. V nadmorskej výške od 800 do 1500 m sa nachádza pásmo smrekových lesov. Horná hranica lesa, ktorá kolíše v rozpätí od 1550 do 1650 mn.m sa tiahne po celom obvode tatier. V jeho okolí okrem smrekov a smrekovcov rastie vysokohorský druh borovice limba (pinus cembra). Nad kosodrevinovým vegetačným stupňom, ktorý siaha do nadmorskej výšky 1800 1850 m sa nachádza subalpínsky a alpínsky vegetačný stupeň, kde prevládajú vysokohorské lúky, trávniky, machy a lišajníky. V tatrách rastie vyše 1300 druhov vyšších rastlín, pričom základnú zložku rastlinstva predstavujú alpínsko stredoeurópske druhy a rastie tu aj niekoľko glaciálnych reliktov.

Chránené živočíchy: Príroda Vysokých Tatier je bohatá na množstvo živočíšnych druhov, ktoré sa vďaka cielenej ochrane podarilo zachovať do dnešných dní. Všetky žívočíchy, ktoré sa na území národného parku vyskytujú sú chránene zákonom a ich ohrozovanie, alebo likvidácia je trestná. Jednotlivé živočíšne spoločenstvá sa vyskytujú v pásmach, v ktorých majú najvýhodnejšie životné podmienky a ktoré sú podmienené nadmorskou výškou. Z tohto hľadiska rozlišujeme na území Vysokých Tatier 3 základne vertikálne stupne výskytu živočichov a to, lesný stupeň, kosodrevinový stupeň a alpínsky stupeň. Lesný stupeň
Je na výskyt živočíchov najbohatší, v tomto výškovom pásme žije množstvo druhov a spoločenstiev, ktorých stavy, na rozdiel od žívočíchov alpínskeho stupňa nie sú kriticky ohrozené. Najznámejšie druhy:
Medveď hnedý(Ursus arctos)
Rys ostrovid(Lynx lynx)
Vlk obyčajný(Canis lupus)
Jeleň červený(Cervus elaphus)
Srnec hôrny(Capreolus capreolus)
Jazvec obyčajný(Meles meles)
Kuna lesná(Martes martes)
Kosodrevinový stupeň
Tvorí medzistupeň medzi alpínskym a subniválnym stupňom, v ktorom doznieva výskyt živočíchov lesných spoločenstiev a okrajovo, resp. sezónne sa tu už vyskytujú vysokohorské druhy. Toto pásmo nemá vlastných predstaviteľov. V zime sem kvôli miernejším klimatickým podmienkam zostupujú kamzíky, naopak v lete tu za potravou vystupujú z lesného stupňa medvede, líšky a a rysy.

Alpínsky stupeň
Predstavuje najvyššie klimatické pásmo v ktorom žije vzhľadom na tvrdé životné podmienky len obmedzený počet živočíchov, z ktorých najznámejšie, ale aj najviac ohrozené sú nasledovné druhy:
Kamzík vrchovský tatranský(Rupicapra rupicapra tatrica)
Svišť vrchovský tatranský(Marmota marmota latirostris)
Hraboš snežný tatranský(Microtus nivalis mirhanreini)
Orol skalný(Aguila chrysaëtos)
Osobitnú skupinu živočíšstva tvoria vodné živočíchy. Vyskytujú sa hlavne v nižších polohách tatranských potokov a plies. Z rýb sú to pstruhy, lipne, hlaváče a hrúzy.