Reflex je odpoveď organizmu, vybaveného nervovým systémom, na podnety vonkajšieho alebo vnútorného prostredia. Reflex je teda zmena činnosti vyvolaná podnetom, ktorá sa uskutoční spoluprácou dvoch alebo viacero neurónov.
Pri lekárskej prehliadke sa často vyšetrukú reflexy, najčastejšie p a t e l á r n y reflex. Ak doktor jemne polklepe na sľachu pod jabĺčkom kolena a predkolenia, trhne prudko dopredu (akoby noha kopla), lekár predpokladá, že reflexný oblúk je neporušený.
Čo je reflex a reflexný oblúk pochopíme, ak si všimneme všetko, čo sa stalo od úderu až po trhnutie predkolenia. Úder na šľachu pod kolenom napne snopce štvorhlavého svalu ramena. V tomto svale, rovnako ako v každom svale, sa nachádzajú vretenovité telieska, ktoré citlivo reagujú na zmenu napätia svalu. Pri zvýšení napätia sa telieska podráždia a vzruch prebehne cez nervový výbežok spájajúci vnímavé teliesko a miechovú bunku. Teliesko vnímavé na podráždenie sa vzruší, dalo by sa povedať, prebudí, rozhýbe sa. Vzruch sa z neho šíri na viaceré smery, hlavne však do pohybových buniek predných rohov sivej hmoty usporiadanej do tvaru písmena H. Podráždenie pohybovej bunky cez jej nervovývýbežok, teda pohybovým nervom, šíri sa na sval predĺžené a napäté poklepom. Sval, ktorý sa pri údere predĺžil a napol, hneď sa znovu stiahol do opačného smeru a vrátil sa do pôvodného stavu. Trhnutie, (vykopnutie) nohy je viditeľným prejavom tohto deja. Na prvý pohľad by sa zdalo, že len čo udrieme pod jabĺčko, nasleduje trhnutie predkolenia. Presné merania však dokazujú, že trhnutie sa merateľne oneskoruje za úderom. Vzruch sa ako informácia v čase medzi úderom a trhnutím dostane do miechy a odtiaľ sa ako príkaz šíri cez pohybový nerv do svalu.
Z takýchto, pomerne jednoduchých reflexov, ktoré sú základom a obrazom množstva reflexov zložitejších, sa skladá činnosť celého nášho nervového systému. Na tzv. patelárnom reflexe sa zúčastnili 3 neuróny:
1. vnímavé teliesko nachádzajúce sa vo svale s výbežkom siahajúcim k miechovej citlivej bunke.
2. citlivá bunky miechy a jej výbežok siahajúci k motorickej bunke.
3. pohybová bunka a jej výbežok siahajúci až po svalovú bunku.
Patelárny reflex je jednoduchý reflex. V zložitých reflexoch spolupracujú stovky ba až tisícky neurónov. Takýmto zložitým reflexom je napríklad z každodennej skúsenosti dobre známe kýchanie. Podnet vyvolávajúci kýchanie dráždi určitú časť sliznice nosovej dutiny. Podráždenie sa výbežkami citlivých buniek dostáva do mozgu, do kýchacieho ústredia, potom prechádza cez nervy vykonávajúce potrebné príkazy a vyvolá sa reflex. Na jeho uskutočnení sa zúčastňujú nielen hrúdníkové dýchacie svaly, ale aj svaly úst, tváre, drieku a končatín. K tomu, aby sa dýchcí reflex realizoval, teda aby sme kýchli, v ústredí sa musí nahromadiť určité množstvo vzruchov, t.j. pôsobiaci podnet musí dosiahnuť určitú intenzitu. Preto niekedy uplynú aj sekundy, kým sa z nosa do mozgu dostane množstvo vzruchov dostačujúce na to, aby reflex prebehol. Do ústredia sa dostávajú vzruchy nie len z nosa, ale aj z iných častí nervovej sústavy. Tak sa môže stať, že súčet viacerých, jednotlivo neúčinných podnetov dosiahne hodnotu prahového podráždenia potrebného na vyvolanie reflexu.
Aristoteles pred dvoma tisícročiami mohol mať sotva čo len predstavu o neurofyziologických reflexových procesoch. Pozoroval však, že človek, ktorému sa chce kýchnuť, kýchne vždy, len čo sa pozrie do slnka, alebo do silného svetla. Sila vzruchu, ktorý sa šíri od oka po kýchacie ústredie, stačí na to, aby sa doplnila silu iného vzruchu, nedostatočnú na dosiahnutie prahovej hodnoty podnetu.
Zložitým reflexom je prehĺtanie, vyprázdňovanie čreva, sťah žlčníka a podobne. Aj keď zložité reflexné procesy stoja pod viac-menej automatickou kontrolou vegetatívneho nervového systému, môžu ich ovplyvňovať, zosilňovať alebo tlmiť napr. podnety z okolitého prostredia, ako aj vzruchy prebiehajúce v nervovom systéme.
Bolo by však chybou pojem reflex obmedziť iba na funkcie vnímavé, pohybové, prípadne vegetatívne. Komplikované reflexné deje zabezpečujú na najvyššej úrovni nervového systému, predovšetkým v kôre a v hlbších štruktúrach mozgu, učenie, pamäť, myslenie, reč, úsudok, svedomie a morálku, teda aj dušené funkcie tvoriace základ ľudského vedomia.
Z toho vyplýva, že od neporušených reflexných procesov závisí telesné a duševné zdravie. Chybné alebo porušené reflexy vyvolávajú chorobu alebo aspoň pocit poruchy, zhoršenie subjektínveho pocitu zdravia. Príčinou poruchy činnosti nervového systému môže byť ochorenie nervovej bunky alebo vlákna, resp. ich zánik, vo vyššej nervovej činnosti môže porucha vzniknúť aj tak, že sa nepoškodí nervová bunka, ani jej výbežky.
Nervové výbežky sú schopné obnovovať sa, regenerovať. Poškodenie nervu ruky alebo nohy pri úraze, pozápalová porucha a p. môže sa po regenerácii nervového vlákna upraviť. Zaniknutá nervová bunka nie je schopná obnoviť sa. S náhradou jej funkcie môžeme však aj napriek tomu počítať, pretože tú istú činnosť zabezpečuje viac skupín nervových buniek, dodonca iné nervové bunky môžu prevziať činnosť celej zaniknutej skupiny. Nijaká porucha nervového systému nie je konečná, teda zlepšenie možno očakávať vždy, hoci návrat dokonalej funkcie nikdy nie je istý.
