Žraloky a raje

Ryby sú najstaršími stavovcami. Na Zemi sa zjavili pred vyše 400 miliónmi rokov. Rozdeľujeme ich do skupín. Najprimitívnejšie sú kruhoústnice (Cyclostomata). Ďalšiu skupinu tvoria žraloky (Selachii)a raje (Batoidei). Nemajú kosti, ale len chrupavkovitú kostru. Charakteristické sú šupinami, ktoré majú sklovitý povlak ako ľudské zuby. Takáto drsná žraločia koža sa nazýva šagrén. Používala sa namiesto brúsneho papiera. Žraloky používajú plutvy len málo, plávajú priamo a rýchlo, ťažko sa však zastavujú. Na oboch stranách hlavy hneď za očami majú žiabrové otvory (spiraculum), ktorými pri dýchaní nasávajú vodu.

Raje patria k najpôvabnejším morským tvorom. Telo majú veľmi sploštené. Veľké krídlové prsné plutvy im prisadajú široko k hlave a telu. Pri plávaní nimi vlnia, takže sa zdá, akoby vo vode lietali.
Najväčšia raja je manta dvojrohá (Manta birostris). Rozpätie ,,krídel“ má až 7m a hmotnosť môže mať až 2 tony. Podobne ako ostatné raje aj ona má zvrchu silne sploštené telo a stuhnutú kostru, takže sa nemôže prehýbať do strán. Na pohyb jej slúžia obrovské prsné plutvy spolu so sploštenými bokmi, ktoré vyzerajú ako krídla. Na rozdiel od väčšiny rají manta obýva otvorené moria. Obyčajne sa zdržiava v blízkosti kŕdľa kôrovcov alebo malých rybiek, ktoré sú jej hlavnou potravou. Pláva so široko roztvorenou papuľou a naberá ňou potravu. Žiabrový kôš jej slúži ako cedidlo. Podobne ako u iných rají žijúcich na otvorenom mori aj manta je živorodá, rodí jedno mláďa. Po obidvoch stranách úst ma hrozivo vyzerajúce rohy. V skutočnosti sú to iba mäsité výrastky, slúžiace na to, aby sa ryby ľahšie dostali do jej úst, lebo má v celku malé zuby. Manta nie je nebezpečná, ublížiť môže však krídlovitými plutvami, keď sa usiluje uniknúť.

Nebezpečné raju sú tŕňovky (Dasyatis), ak sú podráždené, švihajú chvostom a môžu nepriateľa poraniť tŕňom, ktorý majú umiestnený na chvoste. Sliz pokrývajúci pílkovitý koniec tohto tŕňa obsahuje jed spôsobujúci silné pálenie a niekedy aj smrť.

Raja mramorová (Torpedo marmorata) je známa tým, že pri lovení koristi používa elektrické šoky. Nehybne číha na dne, kým sa nepriblíži ryba, ktorej dá potom ranu prúdom, ktorý má napätie až 100 Voltov i viac, čo stačí aj na omráčenie človeka. Elektrický prúd vyrába pomocou zvláštneho orgánu z nervov a svalov, umiestnenom medzi chrbtom a prsnou plutvou.

Žralok obrovský (Rhincodon typus) - je to najväčšia ryba. Dosahuje dĺžku 14 až 18 m a hmotnosť do 20 ton. Napriek svojej veľkosti sa živí drobným planktónom, je neškodný a má neagresívnu povahu. Podobné rozmery dosahuje aj žralok veľký (Ceztorhinus maximus). Tak ako žralok obrovský aj on nepatrí medzi pravé ryby, zaraďovaný je medzi chrupavkovité paryby.
Žralok ľudožravý (Carcharodon carcharias)- je to najväčšia dravá ryba. Je inak nazývaný aj žralok modrý a je pomerne vzácny. Hojnejší je len v oceánoch okolo južnej a západnej Austrálie, Nového Zélandu, južnej Afriky, Chile, Severnej Ameriky, Japonska a v častiach Stredozemného a Jadranského mora. Najčastejšie sa zdržiava tam, kde sú veľké kŕdle rýb, najmä sleďov, makrel a tuniakov. Rybári ho nemajú radi, lebo im prekáža pri love a neraz potrhá siete aby sa dostal ku koristi. Samec môže výnimočne dorásť do dĺžky 7m, priemerná dĺžka žraloka ľudožravého sa však pohybuje od 4 do 5 metrov a hmotnosť môže mať až 2000kg. Dožíva sa vysokého veku -70 až 100 rokov. Po celý život sa mu nahradzujú staré alebo vylomené zuby novými. Takto mu ich môže dorásť za život aj niekoľko tisíc. Má najlepší čuch zo všetkých rýb, dokáže zacítiť pach krvi na veľmi veľkú vzdialenosť. Každoročne napadne asi 60 ľudí. Jeho útoky sú však skôr výstrahou, do človeka zahryzne len raz. To svedčí o tom, že napriek pretrvávajúcim názorom o ľudožravosti žralokov, tieto paryby v skutočnosti ľudožravé nie sú.

Do dĺžky 6 m dorastá ešte päť dravých druhov - žralok grónsky (Somniosus microcephalus) žralok tichomorský (Somniosus pacificus) žralok mladkohlavý (Sphyrna zygaena) žralok tigrovaný (Galeocerdo cuvieri) a žralok líščí (Alopias vulpinus).