Základom sú vrodené inštinkty, čo je v podstate rad na seba naväzujúcich prvkov správania sa a ich prejav – odpoveď na určité podnety:
1. vnútorné vyladenie k určitému správaniu
2. apetenčná (hľadacia) činnosť
3. analýza zmyslových javov
4. objavenie spúšťacej schémy spúšťacím mechanizmom
5. vyvolanie vrodeného inštinktívneho správania sa

pod vyladením rozumieme vnútornú prípravu organizmu buď hormonálne alebo inými chemic. pochodmi. ( samček vyhľadáva pod vplyvom hormónov samičku, ich zjav vyvoláva spúšťanie schémy vrodeného inštinktu – epigamické prejavy. Pocit hladu u mačky vyvoláva hľadanie potravy – striehnutie, objavenie myši =( spúšťacia schéma) vyvoláva chytenie koristi.

Správanie sa u živočíchov je zložitý jav, podmienený fylogeneticky ( dedičnosť), ontogeneticky (skúsenosť) a podmienkami prostredia. Vykolajené( preskokové, prepojené) konanie – dochádza k nemu vtedy , ak sa vyskytne neočakávaná prekážka, ktorá zabraňuje priebehu vrodeného inštinktívneho mechanizmu. Obyčajne sa rôzne formy vykoľajeného konania týkajú starostlivosti o čistotu tela. Inštinktívne správanie sa rozlišuje podľa rôznych pohybov, alebo sledu pohybov, ktoré sú druhové špecifické. Inštinktívne konanie má len vtedy význam, keď je správne orientované, prebehne v správnej situácii. Jeho orientáciu zaisťujú taxie a správny časový priebeh podnetov. Výber podnetov sa robí zmyslovými orgánmi t.j jeden živočíšny druh nerozoznáva farby ( nočný druh), iný reaguje ne teplotu, alebo schopnosť vnímať polarizované svetlo.. .

Studenokrvné živočíchy sa prispôsobujú svojmu okoliu. Známa je skutočnosť, že pes má vynikajúci čuch. Známe sú čuchové schopnosti líšky.

V etológii je poznanie výkonnosti zmyslových orgánov veľmi dôležité pri posudzovaní správania. Podnety spúšťajúce určitú inštinktívnu aktivitu sú v CNS vyfiltrované z celkovej ponuky. Označujeme ich ako klúcové podnety je žobranie potravy čajky striebristej. Mláďatá zobú žltý zobák rodičov do červenej škvrny. Zobáková škvrna pôsobí všeobecne , ale uprednostňujú červenú plochu. Zafarbenie zobáka pôsobí len keď je červené. Rozhodujúci je tu zobák a nie farba a tvar hlavy. Okrem optických kľúčových podnetov sú známe aj chemické ( vábenie pachom samičiek samčeky motýľov), akustické (vábenie samičiek kobylie cvrlikaním samčeka), dotykové ( ďubnutie pri súboji pichlaviek). Pri týchto podnetoch poznáme ešte abnormálne kľúčové podnety – vtáky v čase hniezdenia dajú prednosť väčším atrapám vajíčok, alebo väčšiemu počtu vajec ako mali pôvodne v hniezde. Spústace:
Podľa Lorentovej teórie sa pod pojmom spúšťače rozumie taký prejav, správanie, ktoré je prispôsobené k svojej funkcii = vysielanie spúšťacích podnetov a vrodenému spúšťaciemu mechanizmu partnera.