Základné princípy exkrécie

Pri metabolických dejoch sa v organizme utvára množstvo škodlivých a nepotrebných metabolitov, ktoré musia organizmy z tela vylučovať (odstraňovať). Ich vylučovanie (odstraňovanie) je nevyhnutnou podmienkou na zachovanie existencie organizmov. Keď sa škodlivé metabolity v tele hromadia, alebo sa z tela celkom neodstraňujú, môže nastať samootrava organizmu až smrť. Vylučovanie – extrúzia (výdaj látok organizmom) má širší význam. Zahŕňa exkréciu (vylučovanie – odstraňovanie nepotrebných metabolitov ), rekréciu (vylučovanie nezmenených látok prijatých potravou, napr. celulózy) a sekréciu (vylučovanie látok potrebných pre organizmus, napr. hormónov). Na odstraňovanie nepotrebných metabolitov sa živočíchom a človeku vyvinuli špecifické exkrečné orgány. No niekedy môžu časť exkrécie vykonávať aj orgány, ktoré plnia iné základné fyziologické funkcie. Napr. malé množstvo metabolitov sa vylučuje kožou pri potení, pľúcami pri dýchaní. Exkrečné orgány (bezstavovcov aj stavovcov) majú tieto spoločné vlastnosti:
ŕ Sú vždy v úzkom funkčnom vzťahu s telovými tekutinami, ktoré sprostredkovávajú odovzdávanie nepotrebných látok z tkanív
ŕ Odstraňujú z organizmu vodu a soli, a tým sa zúčastňujú na regulácii osmotického tlaku a stálosti vnútorného prostredia
ŕ Majú podobu rúrok a v jednotlivých úsekoch spätne resorbujú isté látky
ŕ Exkrécia i resorpcia látok prebiehajú proti koncentračnému spádu, preto vyžadujú isté množstvo energie

Fylogenéza exkrécie látok

Exkrécia látok rozličných živočíšnych skupín a človeka sa vo fylogenéze rozmanito diferencovala ako výsledok celkovej evolúcie organizmov. Najjednoduchšie vylučovanie exkrečných látok sa uskutočňuje celým povrchom tela. Takýto spôsob exkrécie je typický najmä pre mnohé vodné živočíchy. Istá modifikácia exkrécie povrchom tela ( napr. vo forme potenia alebo pri zvliekaní pokožky) sa vyskytuje aj u suchozemských živočíchov. Organizmom sa počas fylogenézy vyvinuli osobitné sekrečné organely alebo orgány. U jednobunkových najmä sladkovodných organizmov má exkrečnú funkciu kontraktilná (exkrečná, pulzujúca) vakuola, ktorá je aj ich významnou osmoregulačnou a dýchacou organelou. Keď sa napr. sladkovodné prvoky premiestnia do morskej vody, strácajú sa im kontraktilné vakuoly a znova sa objavia po prenesení do pôvodného prostredia. Ak prenesieme do sladkej vody morské prvoky, utvoria sa im kontraktilné vakuoly, hoci ich vo svojom pôvodnom prostredí nemali.