Obojživeľníky majú ploché prvoobličky : prisadajú ako párový orgán k chrbtici.
Amniota ( plazy, vtáky a cicavce) majú pravé obličky (metanephros; obr. 217). Pravé obličky väčšiny plazov sú podlhovasté a lalôčikovité , u korytnačiek síce mierne zbrázdené, ale dosť podobné obličkám cicavcov. U vtákov nastáva redukcia klbiek kapilár, ale aj stočených kanálikov. Štruktúra a počet nefrónov stavovcov sú druhovo typické ( obr. 218) Napr. v jednej obličke vrabca je 30 000 nefrónov, sliepky 200 000, myši 5000, mačky 230 000, hovädzieho dobytka 4 milióny; človeka 1 milión. V jednej obličke je tým viac nefrónov, čím je živočích väčší. Funkcie obliciek cicavcov

Aj v obličkách cicavcov je základnou vylučovacou a štruktúrnou jednotkou nefrón. Začína sa v kôrovej vrstve obličky vačkovitou rozšíreninou – Bowmanovým vackom ( obr.219). V Bowmanovom vačku je klbko kapilár – glomerulus. Vačok a klbko tvoria Malpighiho teliesko. Vstupná kapilára do klbka sa volá prívodná cieva( vas afferens) , výstupná sa nazýva odvodná cieva (vas efferens). Pomer ich svetlosti je asi 4:1 (prívodná je väčšia). Z Malpighiho telieska vychádza stočený kanálik 1. stupňa, prechádza cez hraničnú zónu do dreňovej časti obličky ako zostupné rameno Henleho klucky. V dreni sa kanálik stáča a pokračuje do kôrovej časti obličky ako vzostupné rameno Henleho klucky. Potom utvára stocený kanálik 2. stupna a po niekoľkých kľučkách vyúsťuje do zberného kanálika(obr.219).
Zberné kanáliky sa spájajú do močovodov a ústia do močového mechúra. Steny močovodov tvorí kruhová a priečna svalovina. Moč sa vylučuje práve peristaltikou tejto svaloviny. Pri vyprázdňovaní močového mechúra pôsobí vyprázdňovač mechúra ( musculus detrussor vesicae) a zvierač mechúra (musculus sphincter vesicae).
Tvar a veľkosť obličiek cicavcov sú dosť rozdielne. Obličky väčšiny cicavcov sú na povrchu hladké (koňa, ovce, psa, mačky, králika, ošípanej; človeka), u niektorých sú hlbokými zárezmi rozdelené na lalôčiky ( u hovädzieho dobytka) alebo sú z menších, celkom samostatných lalôčikov ( medveďa, vydry, delfína, tuleňa). Obličky človeka sú párový orgán uložený po obidvoch bokoch chrbtice. Ľavá oblička je o niečo vyššie ako pravá. Obalené sú tukovým púzdrom (kapsula adiposa), ktoré ich chráni pred vonkajšími nepriaznivými vplyvmi a upevňuje v organizme. Krv do obličiek privádza obličková tepna ( arteria renalis). Inervované sú parasympatickými a sympatickými nervami, ktoré tvoria bohatú obličkovú nervovú spleť (plexus renalis).
Pri činnosti obličiek vznikajú v nich akčné biopotenciály, ktoré možno zaregistrovať ako elektrouretogram – EUG.