Pohlavná žľaza tvorí samičie aj samčie gaméty. Spermie dozrievajú skôr ako vajíčka (proterandrický hermafrodit). V pohlavnej dutine sa každý rok vytvorí asi 1 cm dlhý kopulačný orgán. Pri kopulácii je zavedený do pohlavného otvoru druhého jedinca a tak dôjde k vzájomnej výmene spermii. Slimák kladie oplodnené vajíčka do jamky v zemi. Vývoj je priamy, z vajíčok sa liahnu mladé jedince.

Ulitníky žijúce vo vode dýchajú žiabrami uloženými pod srdcom. Morské ucho - žije na dne teplých morí, močiarka živorodá – v stojatých sladkých vodách. Vodniak bahenný – žije v sladkých vodách, ale dýcha pľúcnym vakom atmosferický kyslík. Je medzihostoteľom motolice pečeňovej. Slizovec lesný – je dlhý až 15 cm a nevytvára ulitu.


trieda: LASTÚRNIKY(Bivalia)

Sú väčšinou morské, menej sladkovodné mäkkýše. Vonkajšiu schránku tvorí dvojdielna lastúra. Plášť je v tvare dvoch lupeňov, hlava nie je vyvinutá. Noha sa vysúva z plášťovej dutiny. Okraje plášťa k sebe tesne priliehajú a sú medzi nimi len tri otvory. V prednej časti tela je otvor na vysúvanie nohy a dva otvory v zadnej časti tela slúžia na prívod a odvod vody. Spodný otvor je prívodný, ním vniká voda do tela lastúrnika. Na jeho okraji je množstvo zmyslových buniek, hlavne chemoreceptory. Voda preniká do tela, obmýva žiabre, čím dochádza k okysličeniu hemolymfy. S vodou prichádza do tela aj potrava (planktón). Horný otvor je vývodný a obklopuje koniec tráviacej trubice. Odkysličená voda ním opúšťa telo a vynáša so sebou výkaly a v čase rozmnožovania aj pohlavné bunky. Žiabre sú uložené medzi lupeňmi plášťa a bokmi tela. Väčšinou sú oddeleného pohlavia, polhavné žľazy vyúsťujú do plášťovej dutiny. Vyvíjajú sa cez larvu. Častým obyvateľom sladkých vôd je korýtko rybničné. Z morských druhov t.j. ústrica jedlá žijúca v pobrežných vodách prichytená na skalnom podklade. V prímorských krajinách je obľúbenou potravou podobne ako slávka jedlá. Perlotvorka morská žije v subtropických a tropických moriach. Ak sa jej medzi telo a plášť dostane cudzí predmet (zrnko piesku, cudzopasník), obalí ho rôsolovitou hmotou, do ktorej vylučuje kryštáliky uhličitanu vápenatého obalené perleťou. Takto vytvorí niekoľko vrstiev až vznikne perla. Perlorodka riečna sa v našich vodách vyskytuje len veľmi vzácne. Vytvára perly podobne ako perlotvorka morská.


trieda: HLAVONOŽCE (Cephalopoda)

Sú morské mäkkýše s rôznym počtom ramien okolo ústneho otvoru (8,10 i viac). Na ramenách sú prísavné terčíky.