Prvoústovce (Protostomia)

SKUPINA : PRVOÚSTOVCE (Protostomia)

Telo týchto živočíchov je ma rozdiel od predošlých kmeňov dvojstranne (bilatelárne) súmerné. Okrem prijímacieho otvoru u väčšiny z nich vzniká na opačnom konci tela aj análny otvor. Ich prijímací otvor vzniká z prvoúst gastruly. kmeň: PLOSKAVCE (Plathelminthes)

Ploskavce majú sploštené nečlánkované telo. Patria sem voľne žijúce, ale i parazitické druhy. Telo je tvorené dvomi zárodočnými vrstvami ektodermom a endodermom , medzi ktorými je dutina vyplnená riedkym tkanivom nazývaným parenchým. Priestor medzi jednotlivými bunkami tvorí telesnú dutinu schizocel. Schizocel je vyplnený telovou tekutinou.
Tráviaca sústava začína na brušnej strane otvorom, ktorý je prijímací a vyvrhovací zároveň. Análny otvor nie je vytvorený. Za prijímacím otvorom pokračuje hltan. Potrava prechádza z hltana do čreva, ktoré tvorí tri výbežky, tie sa ďalej vetvia na množstvo slepo zakončených čriev. Črevo je vystlané epitelom , v ktorom sú bunky so schopnosťou fagocytózy. Tieto pohlcujú potravu v nich prebieha vnútrobunkové trávenie. Nestrávené zvyšky potravy bunky vyvrhujú späť do dutiny čreva. Ploskavce dýchajú celým povrchom tela. Po prvýkrát sa stretávame s vylučovacím ústrojenstvom, ktoré tvoria protonefrídie Ţ sú tvorené plamienkovými bunkami. Tie sústreďujú odpadové látky látkovej premeny do dutiny plamienkovej bunky, odkiaľ je tekutina posúvaná kmitajúcimi brvami do zberných kanálikov. Tie sa spájajú do dvoch vývodných kanálikov, ktoré ústia ôsmimi pármi otvorov na chrbtovej strane tela. Nervová sústava je v porovnaní s predošlými kmeňmi dokonalejšia. Sústredením nervových buniek do väčších skupín sa vytvárajú prvé nervové centrá – gangliá čiže nervové uzly. V prednej časti tela je párový nervový uzol. Z neho vybiehajú smerom dopredu krátke nervové vlákna, ktoré končia v zmyslových orgánoch (oči a hmatové laloky). Z nervových uzlov smerom k zadnej časti tela sa tiahne niekoľko nervových pásov a z nich vybiehajú ďalšie vetvy nervových vlákien. Ploskavce sú hermafrodity.


trieda: PLOSKULICE ( Turbellaria)

Sú voľne žijúce morské i sladkovodné červy. Žijú v stojatej i tečúcej vode. Ich telo pokrýva riasinkový epitel. Sú dravé a živia sa inými živočíchmi.
Ploskuľa mliečna žije v sladkých vodách


trieda: MOTOLICE (Trematodes)

Motolice sú parazitické druhy s lupeňovitým telom. Povrch tela pokrýva kutikula. Okolo ústneho otvoru je prísavka. Ich metabolizmus je anaeróbny, lebo žijú ako endoparazity, najmä v tráviacej sústave hostiteľa.

Motolica je hermafrodit. Človek sa môže motolicou nakaziť napitím sa vody obsahujúcej larvy.
Parazitom hovädzieho dobytka a oviec je motolica pečeňová – žije v pečeňových kanálikoch, kde sa zachytáva pomocou prísavky a početných tŕňov vyrastajúcich z kutikuly. Živí sa krvou hostiteľa.

trieda: PÁSOMNICE (Cestodes)

Pásomnice majú dlhé, úzke telo tvorené z veľkého množstva článkov. Telo sa začína drobnou hlavičkou (scolex), na ktorej sú prísavky a u niektorých druhov aj veniec háčikov. Tieto zariadenia slúžia na zachytenie sa na stenu tenkého čreva hostiteľa, kde parazitujú.
Povrch tela pokrýva kutikula, ktorá bráni stráveniu hostiteľom. Pásomnice vylučujú látky, ktoré v ich okolí inaktivujú enzýmy hostiteľa. Ak pásomnica uhynie, produkcia týchto látok sa zastaví a môže byť hostiteľom strávená. Metabolizmus pásomníc je anaeróbny. Úplne im chýba tráviaca sústava, potravu prijímajú osmoticky celým povrchom tela. Častým parazitom človeka je pásomnica dlhočlánková - žije v dvanástniku človeka. Je hermafrodit, proterandrický. T.j. – samčie pohlavné bunky dozrievajú skôr ako samičie
Posledné telesné články sú naplnené oplodnenými vajíčkami. Dosahuje dĺžku až 3 metre.
Pásomnica motožková – napáda domáce zvieratá. Ako dospelý jedinec žije v psoch a úhor sa vyvíja v mozgu oviec. Svojím tlakom na mozog spôsobuje „ vrtohlavosť oviec ”. Ovca stráca orientáciu a motá sa na mieste
Pásomnica dlhá - dosahuje až 12 metrov dĺžky a človek ju môže získať konzumáciou hovädzieho mäsa
Pásomnica venčeková – cudzopasí v tenkom čreve človeka, ale vyskytuje sa už len veľmi zriedkavo. Medzihostiteľmi sú ošípané.





kmeň: OKRÚHLAVCE (Nemathelminthes)

Majú valcovité, nečlánkované, na priereze okrúhle telo, na povrchu pokryté kutikulou. Medzi ektodermom a endodermom je dutina pseudocel vyplnená tekutinou. Na konci tela je vytvorený análny otvor. Trávenie je mimobunkové. Na rozdiel od ploskavcov sú oddeleného pohlavia.
Veľká časť okrúhlovcov sú parazity živočíchov a rastlín, ostatné žijú voľne vo vode alebo vo vlhkom prostredí.


trieda: VÍRNIKY

Sú drobné, dosahujú asi 2 mm. Okolo ústneho otvoru majú vírivý aparát, ktorým si naháňajú potravu do ústneho otvoru. Sú súčasťou planktónu menších vodných nádrží. Žijú v machových porastoch a vo vlhkej pôde. Častým zástupcom je vírnik krčiažkový.

trieda: HLÍSTOVCE

Hlístovce majú dlhé, valcovité telo. Žijú v najrozmanitejšom prostredí, v morskej i sladkej vode, v pôde, vo fekáliách.

Mnoho druhov je parazitných

rad: Háďatká ( Anguillulata) – žijú najmä v zemi, kde rozkladajú organické látky. Niektoré cudzopasia
v tele hmyzu, alebo sú parazitmi rastlín. Významné sú najmä tie, ktoré
cudzopasia na kultúrnych rastlinách.
Háďatko repné – cudzopasí na korienkoch cukrovej repy, zemiakov a
ovsa, ktoré vyciciava a ochudobňuje o živiny.
Háďatko pšeničné – poškodzuje zrno pšenice a iných obilnín.
- niektoré druhy háďatiek poškodzujú klíčky semien v lesných škôlkach

rad: Škrkavky Ascaridata) – cudzopasné červy vtákov, cicavcov i človeka. Vyskytujú sa najmä tam,
kde sa nedodržiavajú hygienické zásady, napr. u detí. Cudzopasia v ten-
kom čreve, v pľúcach a v iných orgánoch.

Známym parazitom človeka je škrkavka obyčajná – žije v črevách , typická pohlavná dvojtvarosť. Telo samičky je rovné a samček je na konci tela špirálovite stočený.

Mrľa ľudská - parazituje v hrubom čreve detí. Samice vyliezajú v noci z análneho otvoru a kladú v jeho okolí oplodnené vajíčka.


rad: Nitkovce (Trichurata) - malé červy s nitkovým tvarom tela, ale pre zvieratá i človeka môžu byť
veľmi nebezpečné. Svalovec špirálový - parazit ošípaných , potkanoch
myší, líšok, psov, mačiek i človeka. Surovým alebo nedostatočne uvare –
ným mäsom sa dostáva do ďalšieho hostiteľa. Ak sa premnoží vyvoláva vo
svaloch prudké bolesti končiace sa smrťou. Nákaza sa volá TRICHINELÓZA.
Vlasovec miazgový – žije v lymfatickej sústave ľudí. Odumreté jedince
spôsobujú alergické zápaly. Dochádza tiež k hromadeniu lymfy a obrov –
ským zdureninám príslušných častí tela (elefantiáza). Pre človeka i zvie –
ratá môžu byť nebezpečné aj nitkovky, ktoré cudzopasia v črevách napr.
nitkovka zajačia.



kmeň: MÄKKÝŠE (Mollusca)

Telo mäkkýšov je nečlánkované a chrbtová stena vytvára plášť obklopujúci skoro celé telo. Telo je rozlíšené na tri časti : hlavu, vnútornostný vak a svalnatú nohu.

Produktom plášťa je vonkajšia schránka (ulita, lastúra), tvorená z uhličitanu vápenatého a organickej zlúčeniny, ktorá sa volá konchiolin. Mäkkýše majú mäkké telo a slizovitú pokožku. Nervová sústava je uzlová a tvoria ju párové nervové uzly v hlave, vo vnútornostnom vaku a nohe. Cievna sústava je otvorená, krv sa vylieva do plášťovej dutiny, kde obmýva jednotlivé orgány. Dýchacím ústrojom sú pľúcne vaky, alebo žiabre, vylučovanie zabezpečujú nefrídie vyúsťujúce do telesnej dutiny. Vývin morských mäkkýšov sa uskutočňuje cez larvu (veliger) , sladkovodné a suchozemské mäkkýše majú vývin priamy. Sú buď oddeleného pohlavia ,alebo hermafroditi. Kmeň mäkkýše tvorí dva podkmene.


podkmeň: PRVOMÄKKÝŠE (Amphineura)

Patria sem morské mäkkýše s plochým alebo červovitým telom. Na chrbtovej strane je silná kutikula a vápenité ostnaté alebo doštičkovité útvary. K najznámejším patrí chitón zelenkavý veľký asi 5cm. Žije prisadnutý na skalnom podklade, kde sa živý zoškrabávaním rias.


podkmeň: SCHRÁNKOVCE (Conchifera)

Tvoria jednodielne (ulita) alebo dvojdielne (lastúra) schránky. Systematicky ich delíme na triedy:


trieda: ULITNÍKY (Gastropoda)

majú vyvinuté všetky tri časti tela. Vonkajšiu schránku tvorí pravotočivá alebo ľavotočivá ulita. K našim bežne sa vyskytujúcim ulitníkom patrí : slimák záhradný – je jedlý, chová sa aj umele. Telo slimáka nesie pravotočivú ulitu. Je pokryté slizom, ktorý je produktom slizových žliaz. sliz uľahčuje slimákom pohyb. Na hlave sa nachádza ústny otvor a za ním ústna dutina, v ktorej je chitinózna horná čeľusť a na spodnej strane struhákovitý jazyk – radula. Radula a horná čeľusť sa pohybujú proti sebe, čím rozmelnia potravu. Za ústnou dutinou nasleduje hltan, pažerák a žalúdok obklopený lalokami pečene. Črevo vychádzajúce zo žalúdka sa obracia späť ku hlave a ústi análnym otvorom. Ako dýchací ústroj slúži vnútorná strana plášťa, v ktorej je bohatá sieť ciev a vlásočníc označovaná ako pľúcny vak. Na stenách pľúcneho vaku dochádza k výmene dýchacích plynov.
Cievna sústava je otvorená srdce je tvorené jednou predsieňou a jednou komorou. Hemolymfa sa okysličí v pľúcnom vaku a stadiaľ sa zbiera do žily, ktorá ju privádza do predsiene a z nej do komory. Vylučovacím orgánom je tzv. Bojanova žľaza uložená za srdcom. Odpadové látky ukladá v sebe ako kôpky vápenatých solí kyseliny močovej. Žľaza sa vyprázdňuje raz za 2 – 3 týždne. Jej vyústenie je vedľa análneho otvoru.
Nervová sústava je tvorená pármi navzájom pospájaných nervových uzlov v hlave, vaku a v nohe. Na hlave na dlhších tykadlách sú oči, kratšie tykadlá sú sídlom hmatu. Slimák je hermafrodit.

Pohlavná žľaza tvorí samičie aj samčie gaméty. Spermie dozrievajú skôr ako vajíčka (proterandrický hermafrodit). V pohlavnej dutine sa každý rok vytvorí asi 1 cm dlhý kopulačný orgán. Pri kopulácii je zavedený do pohlavného otvoru druhého jedinca a tak dôjde k vzájomnej výmene spermii. Slimák kladie oplodnené vajíčka do jamky v zemi. Vývoj je priamy, z vajíčok sa liahnu mladé jedince.

Ulitníky žijúce vo vode dýchajú žiabrami uloženými pod srdcom. Morské ucho - žije na dne teplých morí, močiarka živorodá – v stojatých sladkých vodách. Vodniak bahenný – žije v sladkých vodách, ale dýcha pľúcnym vakom atmosferický kyslík. Je medzihostoteľom motolice pečeňovej. Slizovec lesný – je dlhý až 15 cm a nevytvára ulitu.


trieda: LASTÚRNIKY(Bivalia)

Sú väčšinou morské, menej sladkovodné mäkkýše. Vonkajšiu schránku tvorí dvojdielna lastúra. Plášť je v tvare dvoch lupeňov, hlava nie je vyvinutá. Noha sa vysúva z plášťovej dutiny. Okraje plášťa k sebe tesne priliehajú a sú medzi nimi len tri otvory. V prednej časti tela je otvor na vysúvanie nohy a dva otvory v zadnej časti tela slúžia na prívod a odvod vody. Spodný otvor je prívodný, ním vniká voda do tela lastúrnika. Na jeho okraji je množstvo zmyslových buniek, hlavne chemoreceptory. Voda preniká do tela, obmýva žiabre, čím dochádza k okysličeniu hemolymfy. S vodou prichádza do tela aj potrava (planktón). Horný otvor je vývodný a obklopuje koniec tráviacej trubice. Odkysličená voda ním opúšťa telo a vynáša so sebou výkaly a v čase rozmnožovania aj pohlavné bunky. Žiabre sú uložené medzi lupeňmi plášťa a bokmi tela. Väčšinou sú oddeleného pohlavia, polhavné žľazy vyúsťujú do plášťovej dutiny. Vyvíjajú sa cez larvu. Častým obyvateľom sladkých vôd je korýtko rybničné. Z morských druhov t.j. ústrica jedlá žijúca v pobrežných vodách prichytená na skalnom podklade. V prímorských krajinách je obľúbenou potravou podobne ako slávka jedlá. Perlotvorka morská žije v subtropických a tropických moriach. Ak sa jej medzi telo a plášť dostane cudzí predmet (zrnko piesku, cudzopasník), obalí ho rôsolovitou hmotou, do ktorej vylučuje kryštáliky uhličitanu vápenatého obalené perleťou. Takto vytvorí niekoľko vrstiev až vznikne perla. Perlorodka riečna sa v našich vodách vyskytuje len veľmi vzácne. Vytvára perly podobne ako perlotvorka morská.


trieda: HLAVONOŽCE (Cephalopoda)

Sú morské mäkkýše s rôznym počtom ramien okolo ústneho otvoru (8,10 i viac). Na ramenách sú prísavné terčíky.

Noha nie je vyvinutá, je premenená na lievikovitý útvar.
Vnútornostný vak je vyliačený na chrbtovej strane tela. Schránka je potlačená, alebo sa nevyvíja vôbec. Nervová sústava je tvorená veľkou párovou chrbtovou uzlinou, ktorá je chránená chrupavkovitým púzdrom. Chrupavkovitým púzdrom sú zozadu a zboku chránené aj komorové oči. Sú dokonalé. Ďalšie veľké nervové uzly sú uložené pod hltanom a pri nich je aj orgán rovnováhy – statocysta. Hlavonožce sú oddeleného pohlavia, často s pohlavným dimorfizmom – jedinec toho druhu alebo orgán toho istého jedinca sa objavuje v dvoch rôznych tvaroch alebo funkciách. U samcov sa jedno z ramien mení na kopulačný orgán – hektokotylové rameno. Vývin je priamy. K známym zástupcom patria : sépia obyčajná a osmonoh pobrežný.


kmeň: OBRÚČKAVCE (Annelida)

Telo je zložené z väčšieho počtu článkov (segmentov). Tie sú rovnocenné. Takýto typ segmentácie označujeme ako homonomná segmentácia. Okrem ektodermu a endodermu je aj tretia zárodočná vrstva mezoderm. Medzi pokožkou a črevom ( medzi ektodermom a endodermom) je druhotná telová dutina coelom. V nej sú uložené vnútorné orgány. Krvný obeh obrúčkavcov je uzavretý, dochádza aj k rozlíšeniu telových tekutín na krv a lymfy. Chrbtovou a brušnou stranou prechádzajú veľké cievy, prepojené okružnými cievami. V niektorých článkoch sú okružné cievy vo svojich chrbtových častiach rozšírené. Pulzáciou rozšírených častí je zabezpečený pohyb krvi, predstavujú akési primitívne srdcia.
Nervová sústava je tvorená nervovými uzlami. Najväčšia nervová uzlina je v prednej časti tela a je označovaná ako podhltanová. Z nej vychádzajú do celého tela dve brušné nervové vlákna. Tie tvoria v každom článku pár menších uzlín a tie sú medzi sebou spojené priečnou spojkou Ţ rebríčková nervová sústava. Obrúčkavce dýchajú žiabrami alebo celým povrchom tela. Vylučovacím orgánom sú nefrídie (metanefrídie) , tvorené z obrveného lievika otvoreného do telesnej dutiny. V každom článku sa nachádza pár nefrídii. Tráviaca sústava začína ústnym otvorom, za ktorým nasleduje rôzne zložito diferencovaná tráviaca rúra ukončená análnym otvorom. Sú oddeleného pohlavia aj hermafrodity. Vývin je cez larvu alebo priamy. Povrch tela je pokrytý tenkou vrstvou kutikuly. Z pokožky vyrastajú zväzky štetín. Dýchajú celým povrchom tela.


trieda: MNOHOŠTETINAVCE (Polychaeta)

sú morské obrúčkavce typické tým, že na každom telesnom článku majú nečlánkované výbežky - parapódie. Na parapódiách sú zväzky štetín, hmatové brvy a žiabre. Na prvom telesnom článku majú tykadlá. Sú oddeleného pohlavia a rozmnožujú sa cez larvu nazývanú trochofora.

K najčastejším zástupcom triedy patria rody nereidka (Nereis), afroditka (Aphrodite) a palolo (Eunice).


trieda: OPASKOVCE (Clitellata)

V prednej časti tela majú vyvinutý opasok. Opasok tvorí niekoľko článkov so silne vyvinutými kožnými žľazami. Výlučky týchto žliaz slúžia na vytvorenie vaječných púzdier a na prenos spermii pri kopulácii. Nemajú vytvorené parapódie ani tykadlá. Dýchajú povrchom tela.
Do radu máloštetinavce (Oligochaeta) patria druhy, ktoré majú telo zreteľne článkované aj navonok. Na každom článku sú štetiny v štyroch zväzkoch. Žijú vo vlhkej zemi, v bahne alebo vo vode. Najznámejšími zástupcami sú dážďovka zemná a dážďovka hnojová
Rad pijavice (Hirudinea) tvoria druhy so splošteným telom. Telo je z vonkajšej strany druhotne článkované. V prednej časti tela je prísavka, uprostred ktorej je ústny otvor z chitinóznymi čeľusťami. V zadnej časti je tiež prísavka, ale bez otvoru. Črevo vytvára bočné vaky, kde si hromadia potravu. Pijavica lekárska : najznámejšia pijavica, cicia krv teplokrvným živočíchom. Aby sa krv nezrážala, vpúšťa do rany hostiteľa látku zabraňujúcu zrážaniu – hirudín. Hirudín sa používa ako prísada do krvných konzerv. Na chrbte má žlté alebo oranžové pozdĺžne pásiky.
Pijavica konská : sa živý vodnými červami,
Pijavička rybia : cudzopasí na žiabrach rýb
Pijavica veľká: sa vyskytuje najčastejšie. Je tmavozelená. krv necicia, ale živí sa dravo drobnými živočíchmi (červy, ulitníky) a môžeme ju nájsť aj mimo vody.
Chobotnatka rybia : vyciciava krv rybám. V prehriatych vodách rybníkov sa môže aj premnožiť a prenáša aj niektoré škodlivé prvoky.