Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Ochorenia dýchacieho systému

1. Úvod

Dýchacie ústroje sú počas celého života človeka v aktívnom spojení s vonkajším prostredím, resp. s atmosférou. Pľúca sú orgánom, ktorý sprostredkúva najintenzívnejší kontakt ľudského organizmu s atmosférickým vzduchom. Človek denne vdychuje10000 až 20000 litrov vzduchu, aby získal dostatočné množstvo kyslíka a odovzdal do okolia oxid uhličitý. Dýchaním sa do tela dostáva aj veľa škodlivín vo forme pár, tekutín a prachu. Na zdravotný stav dýchacích ústrojov výrazne vplýva niekoľko faktorov:
•Fajčenie: ako dlho, koľko denne
•Zamestnanie: pracovné podmienky ( práca s chemickými dráždivými látkami, prašné prostredie)
•Geografická poloha (blízkosť chemickej továrne)
•Telesný pohyb
•Výživa: tekutiny, racionálna strava, vitamíny


2. Dýchacia sústava

Dýchacia sústava zabezpečuje výmenu plynov medzi organizmom vonkajším prostredím. Z funkčného hľadiska ju tvoria 2 časti: 1. dýchacia rúra
2. pľúca

Dýchaciu rúru tvorí nosová dutina, nosohltan, hrtan, priedušnica a priedušky. Jej vnútorný povrch vystiela sliznica produkujúca hlien, ktorý zachytáva mikroorganizmy a nečistoty vzduchu. Sliznicu pokrýva riasinkový epitel.

Nosová dutina: -nosová priehradka ju delí na 2 polovice-vzadu pokračuje 2 otvormi choanami do nosohltana-je v nej veľa hlienových žliazok, sú tu aj čuchové bunky-zohrieva vzduch, čistí ho a zvlhčuje

Nosohltan: - po stranách do neho ústí Eustachova trubica, ktorá slúži na vyrovnanie tlaku - nachádza sa tu nosohltanová mandľa z lymfatických uzlíkov => ničí mikroorganizmy

Hrtan: - tvorí ho súbor chrupiek, z ktorých je najväčšia štítna- od hltana ho delí hrtanová príchlopka, ktorá bráni prieniku potravy do dýchacích ciest - sú tu hlasivkové väzy, rozochvením ktorých vzniká tón hlasu

Priedušnica:- rúra zložená z chrupi- vo výške 4-5 hrudného stavca sa delí na 2 priedušky

Priedušky: - smerom do pľúc sa vetvia a tvoria tzv. bronchiálny strom, ktorý je z menších vetiev priedušničiek

Pľúca sú párový špongiovitý orgán zložený z pravej a ľavej časti. Pravá časť má 3 časti a ľavá 2. medzi nimi je priestor medzipľúcie, v ktorom je srdce. Na bázu pľúc prisadá bránica. Povrch pľúc pokrýva blana popľúcnica a zvnútra hrudného koša je pohrudnica. Medzi nimi je dutina vyplnená tekutinou. Pľúca sú tvorené mechúrikmi alveolami, ktorých dutinu vystieľa respiračný epitel cez ktorý nastáva výmena dýchacích plynov.


3. Mechanizmus dýchania

Dýchanie je proces, pri ktorom organizmus získava a spotrebúva vzdušný kyslík a vylučuje oxid uhličitý. Skladá sa z 3 na seba nadväzujúcich procesov:
1. Vonkajšie dýchanie (ventilácia): prebieha medzi pľúcami a prostredím. Ide o výmenu plynov medzi vzduchom v alveolách a krvou pľúc. Ventiláciu umožňujú dýchacie pohyby hrudníka, pri ktorých sa vzduch nasáva- inspirácia a vypudzuje- exspirácia.

2. Rozvod dýchacích plynov (O2 , CO2 , N) medzi vnútorným povrchom pľúc a bunkami tkanív zabezpečuje krv.

3. Vnútorné (tkanivové( dýchanie) zabezpečuje výmenu plynov medzi krvou a tkanivovými bunkami.

Vitálna kapacita pľúc: množstvo vzduchu, ktoré sa vymení pri maximálnom nádychu a výdychu.


4. Ochorenia dýchacej sústavy

4.1. Príznaky

1. Kašeľ: je najčastejším príznakom chorôb dýchacích ústrojov. Je to reflex vyvolaný podráždením tzv. zóny pre kašeľ, ku ktorej patria dýchacie cesty, pohrudnica, pažerák a vonkajší zvukovod. Môže byť:
•suchý: neproduktívny, sprevádza akútne ochorenia horných dýchacích ciest, začiatočné štádiá zápalu pľúc, pohrudnice, pľúcnej tuberkulózy. Niekedy býva spojený s bolesťou za hrudnou kosťou
•vlhký: produktívny, je spojený s vykašliavaním spúta. Býva pri rozvinutých štádiách rôznych pľúcnych chorôb, najmä chronických

2. Dýchavica: subjektívny pocit nedostatku vzduchu, pocit sťaženého dýchania. Je spôsobená obmedzením dýchacej plochy, zúžením dýchacích ciest, nesprávnou funkciou dýchacích svalov.

3. Krvácanie z pľúc: prejavuje sa vykašliavaním krvi. Najčastejšie je to prejav rakoviny pľúc, rozšírenia priedušiek a tuberkulózy pľúc

4. Bolesť na hrudníku: viazaná na dýchacie pohyby je typická pre zápaly pohrudnice. Pálivá bolesť za hrudnou kosťou je často začiatočným prejavom akútneho zápalu dýchacích ciest alebo zápalu pľúc.

5. Cyanóza: modrasté sfarbenie kože a slizníc.

4.2. Zápaly horných dýchacích ciest

Akútny zápal horných dýchacích ciest je veľmi časté ochorenie, postihujúce spravidla niekoľko úsekov dýchacích ciest súčasne. Najčastejšou príčinou je:- infekcia respiračnými vírusmi, patrí medzi ne aj vírus chrípky- chlamýdie a riktesie (tvoria prechod medzi vírusmi a baktériami)- baktériové infekcie (streptokok, stafylokok, pneumokok, hemofilus)- kvasinky a plesne bývajú príčinou zápalu dýchacích ciest u osôb oslabených iným ťažkým ochorením- inhalácia dráždivých plynov a prachov. Niektoré okolnosti uľahčujú vznik akútneho kataru dých. ciest. Sú to individuálna vnímavosť, prechladnutie, suchý vzduch a nepriaznivý celkový zdravotný stav. Katar horných dýchacích ciest

•Rinitída čiže nádcha je zápal postihujúci sliznicu nosovej dutiny. Prejavuje sa sekréciou z nosa a upchatím nosa.
•Laryngitída- zápal hrtana- má typický príznak chrapot popri kašli a bolesti v krku.
•Tracheitída- zápal priedušnice- zvyčajne sprevádza chrípku, alebo sa kombinuje s inými zápalmi a vyvoláva typickú bolesť za hrudnou kosťou a kašeľ. Ako samostatné ochorenie sa prakticky nevyskytuje, spravidla zostupuje do prieduškového stromu.

Príčinou týchto zápalov sú vírusy, z mikróbov streptokoky, stafylokoky a pneumokoky.
Angína

Krčné mandle a nosohltanová mandľa sú spojené lymfatickým tkanivom do tzv. Waldayerovho kruhu, ktorý je súčasťou imunitného systému, miestom prvého kontaktu s infekciou. Zúčastňuje sa na zachytení infekcie a na jej potlačení. Angíny sú v detskom veku časté, postihujú častokrát celý lymfatický systém alebo jeho jednotlivé časti: mandle krčné, nosohltanové, sliznicu hltana. Pri vysokej teplote môžu u malých detí vzniknúť poruchy vedomia a kŕče. Angína sa spája s bolesťami pri prehĺtaní, ktoré môžu vyžarovať až do uší. Podsánkové lymfatické uzliny sú zdurené a bolestivé na dotyk. Základom liečby je pokoj na posteli a dostatočný príjem tekutín. Na začiatku liečby sa podávajú len antipyretiká, antiseptické lieky a odporúča sa kloktanie harmančekovým čajom. Pri hnisavej angíne je liekom penicilín a na zväčšené lymfatické uzliny sa prikladajú octanové obklady.

Zápaly dolných dýchacích ciest

Akútna bronchitída

Najdôležitejšími príznakmi sú náhly začiatok, kašeľ (najskôr suchý, dráždivý, neskôr produktívny), zvýšená teplota, horúčka s triaškou a zimnicou, pocit únavy, bolesti hlavy. Z komplikácií je najvýznamnejší zápal pľúc a prínosových dutín. Pri opakovaných bronchitídach môže prejsť choroba do chronického štádia. Pri liečbe je vždy potrebný pokoj na posteli s dostatočným príjmom tekutín, vitamínov, najmä vitamínu C. Vysoká teplota sa potláča antipyretikami, antibiotiká sa podávajú až pri komplikáciách.

Chronická bronchitída

Je veľmi časté dlhodobé zápalové ochorenie sliznice priedušiek s výraznou tvorbou hlienu. Prejavuje sa chronickým kašľom a chronickým vykašlávaním. Najzávažnejším následkom je postupné zúženie – obštrukcia bronchov a tým aj zhoršenie ich priechodnosti. To sa prejavuje dýchavicou a nakoniec dychovou nedostatočnosťou. Príčiny:
- infekcie: baktériové i vírusové, najmä u fajčiarov
- vonkajšie vplyvy: znečistenie ovzdušia, fajčenie, klimatické vplyvy, dráždiace chemické látky
- vnútorné vplyvy: vrodená dispozícia, poruchy imunity
- zamestnanie: práce v prašnom prostredí
- pohlavie: u mužov je častejší výskyt ako u žien

Typický kašeľ s vykašlávaním fajčiari niekedy pokladajú za „normálny fajčiarsky kašeľ“. Jednoduchá chronická bronchitída môže trvať roky bez toho, aby výrazne zhoršovala stav chorého. Veľkú časť chorých postihujú komplikácie- vzplanutie chronickej infekcie: horúčky, zvýraznenie kašľa, vykašlávanie hnisového spúta. Pri chronickej bronchitíde vzniká pľúcny emfyzém- rozdutie pľúc. Zhoršuje sa tak ventilačná a respiračná funkcia a porušený je aj krvný obeh v pľúcach. Bezpodmienečnou požiadavkou pri liečbe je vynechanie fajčenia, dostatočný pohyb na zdravom vzduchu a otužovanie. Inhalácie, kúpeľná liečba, rehabilitácie s nácvikom správneho dýchania. Pri vzplanutí akútneho zápalu antibiotiká.

Priedušková ( bronchiálna ) astma

Priedušková astma je ochorenie, ktoré sa vyznačuje záchvatovitou dýchavicou a na diaľku počuteľnými piskotmi pri výdychu. Typickým znakom je zvýšenie dychového odporu. Jeho príčinou je zápalové prekrvenie a opuch bronchiálnej sliznice, sekrécia lepkavého hlienu a stiahnutie steny priedušiek. Najdôležitejšími činiteľmi pri jej vzniku sú rôzne formy alergie na určité látky. Typickými sú vdychované alergény (prach, pele, plesne), alergény z potravín (ryby, ovocie, mlieko) alebo lieky. Ak ochorenie trvá dlhšie, chorý sa stáva precitliveným na čoraz väčší počet alergénov. Astma je často reakciou na mikróbne alergény, najmä pri infekcii dýchacích ciest. Dôležitým činiteľom pri vzniku astmy sú aj psychické vplyvy- strach, úzkosť, emócie.
A.Astmatický záchvat vzniká neočakávane, v ktorúkoľvek dennú i nočnú hodinu. Je to záchvat výdychovej dýchavice. Pacient je úzkostný, nepokojný. Pri výdychu sú počuteľné piskoty, niekedy máva chorý suchý kašeľ.
B.Astmatický stav je charakterizovaný dlhým trvaním a ťažkým priebehom. Dlhotrvajúca dýchavica chorého vyčerpá, dýchanie je povrchné, ventilácia pľúc veľmi nízka. Nastáva nedostatok kyslíka v tkanivách a v organizme sa hromadí CO2 a môže nastať obehové zlyhanie.
C: Astmatický ekvivalent sa niekedy objavuje mimo astmatického záchvatu. Je to záchvat suchého, dráždivého kašľa. Charakteristické je že prichádza v noci.

Liečba spočíva predovšetkým na odstránení známych alergénov, podávanie liekov aj vo forme aerosólov a injekcií. Prevencia: správna životospráva, prostredie bez alergénov, exhalátov, predchádzanie a včasná liečba infekcií, zvyšovanie celkovej odolnosti organizmu.

Zápaly pľúc (pneumónie)

Zápal pľúc je akútne ochorenie charakterizované zápalovými zmenami v pľúcnom tkanive. Najčastejšou príčinou sú baktérie a vírusy, vzniká aj u oslabených osôb. Typický je náhly začiatok so zvýšenou teplotou, kašľom a vykašlávaním spúta. Zápal pľúc môže byť :
a)Primárny: vzniká náhle z plného zdravia
b)Sekundárny: komplikácia iných ochorení

Podľa rozsahu:
a)Lobárna pneumónia: zápal postihuje celý pľúcny lalok
b)Bronchopneumónia: zápal postihuje nepravidelne menšie úseky pľúc. Infekcia a zápal prestupujú z priedušiek na pľúcne tkanivo.
c)Atypické pneumónie: zápal postihuje priedušky, v pľúcach iba vmedzerené tkanivo- pľúcne mechúriky nie sú poškodené.

Liečba: antibiotiká, dostatočný príjem tekutín.

Tuberkulóza pľúc

TBC je infekčná choroba, pôvodcom ktorej je Kochov bacil. Zdrojom infekcie je človek chorý na tuberkulózu a vylučujúci Kochov bacil. Zvyčajne sa prenáša kvapôčkovou infekciou.
Príznaky: kašeľ, ktorý je suchý alebo produktívny. Vykašlávanie krvi je dnes zriedkavé. Zvýšené teploty, pocit nadmernej únavy, nechuť do jedla, chudnutie.
Liečba: antituberkulotiká a tuberkulostatiká. Používa sa najmenej kombinácia 3 tuberkulotík. Liečba musí trvať aspoň 1 rok.
Prevencia: zvyšovanie životnej a hygienickej úrovne obyvateľstva, očkovanie proti TBC, ktoré je povinné u všetkých osôb do 30 rokov, ktoré neboli infikované.

Embólia do pľúcnice, infarkt pľúc

Embólia do pľúcnice je vniknutie krvnej zrazeniny do pľúcnej tepny alebo jej vetiev. Infarkt pľúc je ischemická nekróza úseku pľúcneho tkaniva, ktorý je závislý od upchatej tepny. Následky sú tým väčšie, čím väčšiu vetvu pľúcnej tepny zrazenina uzatvára. Pľúcna embólia má 3 základné formy:
1.Masívna pľúcna embólia do pľúcnice spôsobuje zväčša okamžitú smrť
2.Infarkt pľúc: vyskytuje sa dýchavica, kašeľ s prímesou krvi, zvýšená teplota
3.Pľúcna mikroembolizácia: drobné zrazeniny sa dostanú až do vetvičiek pľúcnej tepny.

Liečba: jej cieľom je zmenšiť krvnú zrazeninu a uvoľniť tak pľúcny krvný obeh, zabezpečiť dostatočné zásobovanie organizmu kyslíkom.

5.Záver

Dobré dýchanie nie je až takou bežnou súčasťou života ako by sa zdalo. Dnes má s ním v celosvetovom meradle problémy asi stopäťdesiat miliónov ľudí. V značnej miere sa na nich podpisuje fajčenie, znečistené ovzdušie, ale i stres a počasie.

Zdroje:
Kopecká K., Kopecký P., : Zdravie a klinika chorôb. Martin, Osveta 1998, s.695 -
Poledníková Ľ., : Interné ošetrovateľstvo. Martin, Osveta 2004, s.118 -
Klimo F. a kol., : Všeobecné lekárstvo 3. Martin, Osveta 1990, s.890 -

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk