Ovocie:
-ako ovocie označujeme plody rastlín, ktoré skrývajú semená v lahodnom dužinatom obale.Tento onal je ľahko stráveiteľný, obsahuje monosacharidy(ovocný cukor), momoriadne veľa vitamínov, veľa minerálií, enzýmov, aromatických látok a vlákniny

Orechy a olejnaté semená:
-tento druh predstavuje pre vegetariánov plnohodnotnú a významnú potravinu.V surovom stave obsahujú mimoriadne hodnotný tuk, bielkoviny, minerálie, stopové prvky, vitamíny skupiny B a E.Okrem bežne používaných orechov a maku treba "objaviť" lúpanú slnečnicu, ľanové a sezamové semeno

Kvasnice:
-plnohodnotná potravina s vysokým obsahom minerálií, stopových prvkov a vitamínov skupiny B
Mliečne výrobky:
-najlpešie mlieko je čerstvé, treba sa vyhýbať trvanlivému, čiže pasterizovanému, vtedy sa rozkladajú enzýmy a zhoršuje sa využiteľnosť vápnika!
-kyslomliečne výrobky ako jogurt, srvátka, tvaroh, kyslá smotana a zakysanka obsahujú hodnotné produkty kvasných baktérií majú špecifické zdravotné vlastnosti, napravujú črevnú mikroflóru, pôsobia protihnačkovo...
-syry obsahujú vitamíny skupiny B a veľa bielkovín, najhodnotnejšie sú čerstvé tvrdé syry, neúdené a netavené, najlepší je tvaroh.

Oleje:
-najhodnotnejšie sú rastlinné oleje, lisované za studena, ako olivový olej( najlepší je Extra Virgin, tzv.panenský), slnečnicový , alebo sójový olej
-vyhýbajme sa oleju z repky olejky, margarínu a živočíšnym tukom!

Vajcia:
-mohli by sme sa prieť o tom, či tejto potravine ešte dať prívlastok "vegetariánska", pretože ide vlastne o "nenarodené" zvieracie mláďa, "o individuálneho živého tvora v zárodku".Staršie vajcia sú zároveň bohatým ložiskom hnilobných baktérií a zdrojom infekcií

Sladidlá:
-najvhodnejším a v podstate prirodzeným sladidlom je pravý včelí med, tepelne neupravovaný, medzi hodnotné sladidlá patrí sušené ovocie a javorový sirup(, ktorý je zatiaľ u nás drahý a "nedostupný")

VEGETARIÁNSTVO KONTRA MÄSITÁ STRAVA
(výživa - teória výživy)

Ak porovnáme čisto len kvantitatívny obsah bielkovín na 100 g suroviny zistíme, že sójové bôby obsahujú 40% bielkovín, syr parmezán 36% a mäso v priemere 20% bielkovín. Strukoviny však taktiež obsahujú okolo 20%, takže ich možno zaradiť do tej istej kategórie ako mäso.

 TÉZA 1
Hodnota akejkoľvek potravy ako zdroja bielkovín, nezávisí od kvantity, ale od kvality bielkoviny a jej využiteľnosti.
V čom je zásadný rozdiel medzi mäsitou a nemäsitou stravou?
Živočíšne bielkoviny, sú pre ľudskú výživu efektívnejšie, pretože oproti rastlinným bielkovinám sú lepšie stráviteľné. Preto je živočíšnych bielkovín potrebné len relatívne malé množstvo, v porovnaní s rastlinnými zdrojmi, ktorých je treba na doplnenie rovnakého množstva bielkovín podstatne viac. Príjmom len rastlinných bielkovín sa nutne znižuje tzv. nutričná hustota (densita) stravy, teda pomer medzi hmotnostným obsahom potraviny a konkrétnym obsahom živín, najmä bielkovinami.
 TÉZA 2
Množstvo využiteľných bielkovín v rastlinných zdrojoch je celkovo nižšie, než využiteľnosť bielkovín mäsa.
No aj napriek vyššie uvedeným tézam, dosahuje využiteľnosť niektorých rastlinných potravín (tofu, sójové bôby) rovnakých hodnôt, ako je tomu v prípade mäsa. Navyše vzájomnou kombináciou a dopĺňaním sa, je možnosť ich využiteľnosti podstatne vyššia. K jednotlivým rastlinným zdrojom je možné pridať mlieko, syr alebo vajca. Táto alternatíva výrazne zvyšuje využiteľnosť vegetariánskej stravy.
Debata na tému vegetariánstvo kontra mäsitá strava prebieha už dávno. Zaujímavé sú výsledky štúdie, pri ktorej boli porovnávaní striktní vegetariáni, semivegetariáni (konzumujú vajcia a mliečne výrobky) a tí, čo jedli prevážne mäsitú stravu. Výsledky ukázali len malé odchýlky v hladine bielkovín v krvi a krvnom tlaku. Dôležitejším zistením však bolo, že striktní vegetariáni vážili v priemere o 10 kg pod ideálnu váhu, semivegetariáni si zachovávali ideálnu váhu a jedinci konzumujúci mäsitú stravu mali 6 kg nadváhu.

PROTI
Vyškrtnutím rôznych druhov živočíšnej potravy z nášho jedálneho lístka sa vystavujeme riziku vzniku zdravotných problémov. Kritické sú najmä obdobia rastu, ťarchavosti, laktácie a staršieho veku. Ide o životné etapy, v rámci ktorých organizmus potrebuje zvýšený prísun bielkovín, vitamínov, minerálnych látok a energie. Správna výživa znižuje riziko prepuknutia niektorých chorôb, kým nevhodne a neodborne zvolená diéta zvyšuje pravdepodobnosť nedostatku alebo nadbytku niektorých živín.
Presne kontrolované pokusy na zdravých dospelých jedincoch dokázali, že lakto-ovovegetariánska strava obsahuje všetky dôležité nutričné faktory. Na druhej strane pri neplánovanej jednostrannej výžive striktných vegetariánov - vegánov - sa môže prejaviť nedostatok niektorých nutričných faktorov, najmä vitamínu B12 (kobalamínu), vitamínu D, železa, vápnika a selénu. Vitamín D, B12, vyššie polynenasýtené mastné kyseliny a aminokyselina taurín sú zlož-ky, ktoré v čisto rastlinnej strave chýbajú úplne, limitujúce esenciálne aminokyseliny a vápnik sa v nej nachádzajú v zníženom množstve. Železo, vápnik i zinok sa z rastlinných zdrojov horšie vstrebávajú.