Je vegetariánstvo zdravé?

Veľa ľudí vymieňa vo svojom jedálnom lístku mäso za ovocie a zeleninu. Je však tento ich spôsob výživy zdravý?
„Zvieratá sú moji priatelia a svojich priateľov nejem,“ vysvetľuje spisovateľ Shaw svoj postoj k (ne)jedeniu mäsa. Láska k zvieratám je však len jeden motív, prečo sa ľudia vzdávajú rezňov, steakov a klobások. Veľa ľudí sa k vegetariánstvu dostane z religióznych dôvodov. Aj strach z hormónov, geneticky upravených zvierat či vražedných zvieracích ochorení znižuje u konzumentov chuť na mäso a vedie ich k uprednostňovaniu vegetariánskej stravy.
Pod pojmom vegetariánstvo sa skrýva niekoľko jeho foriem. Zatiaľ čo ovo-lakto-vegetariáni nejedia mäso ani ryby, zato si však doprajú zvieracie produkty ako mlieko, vajcia a mliečne výrobky, lakto-vegetariáni vyškrtli zo svojho jedálneho lístka aj vajíčka; mlieko a výrobky z neho však skonzumujú.
Vegáni, veľmi striktná vetva vegetariánov nezjedia nič, čo má čokoľvek spoločné s nejakým zvieraťom. Nielenže vyškrtli zo svojich jedálnych lístkov všetko súvisiace s mäsom, vajcami a mliekom, nejedia ani med, nepoužívajú výrobky z kože ani vlny. Jedlo vegánov pozostáva výlučne z rastlinnej stravy. Tí najortodoxnejší odmietajú dokonca prípravu zelenej stravy varením, dusením a pečením.

Od prírody človek nie je stavaný na výlučne rastlinnú stravu. Náš žalúdok aj zuby zodpovedajú „všežravcom“. Z toho automaticky vyplýva, že človeku by mohlo niečo chýbať, ak sa orientuje na stravu príliš jednostranne.
Vegetariánska strava však nemusí viesť nutne, ako sa mnohí domnievajú, k nedostatku niektorej zložky výživy. U ovo-lakto-vegetariánov dodávajú vajcia, mlieko a syry dôležité živiny, minerály a stopové prvky. Vhodnou kombináciou rastlinných a živočíšnych bielkovín možno dosiahnuť ich optimálny prísun do organizmu (napríklad kombináciou ovsených vločiek s jogurtom alebo mliekom).
Nebezpečný z tohoto hľadiska je však výlučne vegánsky spôsob stravovania. Môže viesť k nedostatočnému prísunu minerálov, vitamínov a stopových prvkov do organizmu. Najbohatšími zdrojmi železa, zinku, jódu a selénu ako aj vitamínov B sú totiž mäso a ryby. Kalcium sa zas nachádza vo vysokej koncentrácii v mlieku a v mliečnych výrobkoch.
Priťažujúcou okolnosťou takéhoto spôsobu stravovania je, že surové rastlinné produkty, ovocie a zelenina, obsahujú látku „fytát“, ktorý spolu so železom, zinkom a kalciom tvorí nerozpustné komplexy a znemožňuje tak ich príjem do organizmu. Odmietanie tepelného spracovania zelenej potravy môže preto viesť k vážnym zdravotným problémom.

Väčšina konzumentov mäsa je toho názoru, že vegetariánska strava musí byť hrozne jednotvárna. Nevedomky však vychádzajú z vlastných zvyklostí: okrem mäsa v rozličných formách, múčnych jedlách a zemiakov nepoznajú "takmer nič". Pri vstupe do sveta plnohodnotnej výživy sa nám otvorí horizont...
Obilniny:
-tvoria tradičný základ potravy u všetkých národov sveta. Snažme sa používať čo najviac celozrnné obilniny, striedať obilné druhy a spôsoby úpravy, určitú časť obilnín prijímať v surovom stave(vo forme surových kaší z ovsených vločiek, klíčnej pšenice, alebo sušených klíčkov, obilného šrotu)

Zelenina:
-tvorí druhú základnú zložku plnohodnotnej výživy, obsahuje dôležité vitamíny, minerálie, stopové prvky a veľa vlákniny. Okrem tepelne upravovaných zeleninových jedál by sme mali zjesť denne apoň šálku čerstvého, surového zeleninového šalátu!Medzi zeleninu môžeme zaradiť aj zemiaky.Majú vysokú výživnú hodnotu danú obsahom bielkovín a uhľohydrátov, tiež minerálií a vitamínov

Strukoviny:
-predstavujú pre vegetariánov významný zdroj bielkovín, dokonca v prípade sóje bohatší než mäso.Okrem bielkovín obsahujú strukoviny vitamíny skupiny B, hodnotný tuk, nimerálne látky a stopové prvky, dôležitú vlákninu
-osobitné postavenie medzi strukovinami ma vďaka svojej mimoriadnej biologickej hodnote sója.Obsahuje až 40% hodnotných bielkovín, ktoré majú lepšiu skladbu aminokyselín, než bielkoviny ostatných strukovín