Zmeny a poruchy – závisia od úrovne postihnutia (zaradenie do spoločnosti)
Donedávna sa pri MR presadzovalo zaradenie postihnutého do špecializovaných zariadení (materské školy, osobitné školy, chránené dielne). Dnes sa preferuje integrácia – zaradenie detí i dospelých s MR jedincov do bežnej komunity.Jepotrebné posilňovať citový vzťah okolia, najmä rodičov k týmto deťom a poskytovať im vhodné rady.
Mentálne retardované dieťa vyrastá vo svojom rodinnom, potom školskom, internátnom, ale aj v širšom spoločenskom prostredí. Každé z uvedených prostredí vplýva na dieťa odlišne.

Rodinné prostredie:
V rodine, keď rodičia zistia, že ich dieťa je postihnuté, buď ho obklopia prehnanou starostlivosťou alebo naopak, odvracajú sa od „takého“ dieťaťa a neposkytujú mu lásku. V oboch prípadoch sa mentálne retardované dieťa nerozvíja ani v miere svojich predpokladov. Neúspechy dieťaťa rodičia ťažko znášajú a dieťa to pociťuje. Vzťahy rodičov sa zhoršujú najmä tým, že také dieťa sa nevie ovládnuť a v jeho správaní sa často objavuje agresivita a dochádza ku konfliktom.
V dobrom rodinnom prostredí dieťa získava spôsoby správania, mechanizmy, ako sa vyrovnať s náročnými situáciami. V takom prostredí si dieťa ľahšie osvojuje spôsobilosť, ako potlačiť svoje emocionálne výbuchy.
V zlom rodinnom prostredí môže dôjsť aj k poruchám jeho psychického vývinu.

Vyučovacia hodina:
MR deti v porovnaní s normálnymi sú oveľa menej aktívne, menej sa hrajú, prejavujú menší záujem o okolité predmety. Tento nedostatok aktivity sa negatívne odráža v ich poznávaní vonkajšieho sveta Ako organizačná forma vo svojom obsahu zahŕňa množstvo didaktických systémov práce. MR žiaci sa zoskupujú do tried s malým počtom žiakov (maximálne 15). Tento malý počet žiakov dovoľuje využiť účinnejšiu individuálnu formu vyučovania. Jednotlivý žiaci sa vzhľadom na pracovnú spôsobilosť, značne odlišujú a nie je efektívne vyučovať ich len kolektívnou formou. Dobré poznanie MR žiakov umožňuje utvárať menšie skupiny – po 2, 3, 4, žiakoch. Vzhľadom na ich odlišné úrovne osvojovania poznatkov, zručností možno modifikovať obsah aj metódy vyučovania. Učiteľ pracuje s celou triedou, podáva dodatočné vysvetlenia niektorej skupine alebo skupinám, keď je to potrebné, venuje sa osobitne niektorému jedincovi.

Mimoškolská činnosť:
Program pre mimoškolskú činnosť a jeho poslanie je predpokladom pre utváranie návykov, ktoré patria k dôležitým cieľom výchovy. Žiaci si napr. majú vytvoriť návyk, aby si najprv splnili školské povinnosti a až potom sa hrali, zaoberali sa niečím, o čo majú individuálny záujem.
Časový program má zabezpečovať dostatočný rozsah aktivít žiakov, aby sa u žiakov neutváral negatívny návyk leňošenia, polihovanie, vymýšľanie nežiadúcich aktivít, ako sú hádky, bitky, šikanovanie slabších, fajčenie a pod.
Využívanie času v mimoškolskej činnosti má oproti využívaniu času v škole svoje špecifiká. Kým v škole žiaci prevažne mobilizujú svoje sily na plnenie úloh a cieľov daných učebnými osnovami, zatiaľ v mimoškolskej činnosti ide o vytváranie podmienok pre bezkonfliktové plnenie týchto úloh. V tejto činnosti sa sleduje aj rozvoj osobitostí, a to vzhľadom na rozvíjanie záujmov a regeneráciu síl – rekreáciu.