Mentálna retardácia

Charakteristika
-vrodený alebo krátko po narodení získaný deficit intelektových schopností spojený s nedostatočnou diferenciáciou osobnosti. Je spojená s odchylným vývinom centrálneho nervového systému (CNS) , s určitým jeho poškodením, odchylnou štruktúrou alebo len porušenou funkciou CNS.

Výskyt sa odhaduje na 3- 4 % populácie, z toho ľahký stupeň tvorí 85 % .

Príčiny:
1.Genetické vplyvy sú zväčša neznáme (napr. genové mutácie, chromozómové aberácie - odchýlky). Medzi známe patria dedične podmienené:
a)Nediferencovaná – dieťa dostalo od oboch rodičov s nižšou inteligenciou nižšiu dávku aktivných génov, ktoré sa podieľajú na celkovej dispozícii pre rozvoj rozumových schopností.
b)MR na podklade génových mutácií – vrodené metabolické odchýlky spôsobujú hromadenie určitej látky a tá poškodzuje CNS a spôsobuje MR. Fenylketonúria – ide o chybný metabolizmus bielkovín.

c)MR na podklade chromozómových aberácií (odchýliek). Najznámejší je Downov syndróm, zdravý jedinec má 46 chromozómov, deti s touto chorobou 47. Sú nápadné nízkou zavalitou postavou a guľatou hlavou, plochou tvárou, veľkým rozbrázdeným jazykom a inými telesnými odlišnosťami.
2.Exogénne vplyvy sa zaraďujú infekcie matky najmä v prvých mesiacoch gravidity
Ďalej sú to bakteriálne ochorenia.
Významnú úlohu pri mentálnej retardácií môžu zohrať aj hormonálne poruchy. Nebezpečné je pre matku RTG a ionizujúce žiarenie, vplyv liekov a nadmerné požívanie alkoholu.
K vážnemu poškodeniu mozgu dieťaťa môže dôjsť aj v priebehu pôrodu, počas vnútromaternicového vývinu ( stres, fajčenie, lieky, zlá výživa)

Stupne MR + príznaky
Terminológia a klasifikácia MR
-delí sa na ľahkú, stredne ťažkú, ťažkú a hlbokú.

Ľahká MR: IQ-50 až 69 (debilita)- človek vzdelávateľný a vychovávateľný
Ich intelektové schopnosti sú na takom stupni, že sú schopný zúčastňovať sa na spoločnom vyučovaní, ale len v osobitných školách. Na možnosť prítomnosti MR poukážu zlyhania v zložitých situáciách. Nápadný sú tým, že môžu nadobudnúť pomerne rozsiahle vedomosti vzhľadom na svoju často veľmi dobrú mechanickú pamäť. Nie sú však schopní využiť ich pri riešení problémových situácií vzhľadom na ich nízku úsudkovú schopnosť. Ich úsudok preto býva povrchný, jednostranný a často nepriliehavý. Nedostatky zakrývajú frázami, citátmi, veľakrát používanými v nevhodných súvislostiach. Bývajú tvrdohlavý, ale aj ľahko ovplyvniteľný. Mávajú sklon k abnormným, primitívným reakciám. Objavuje sa skratové konanie. U mnohých, podľa prostredia, v ktorom vyrastajú, dochádza k rozličnému vývoju ich osudov. Niektorý sú schopný sa uplatniť v menej náročnej práci. Je možný aj disociálny vývoj, hlavne pri nekvalitnom rodinnom zázemí.

Stredne ťažká MR: IQ-35 až 49 (imbecilita) – človek vychovávateľný
Prejavuje sa hlbším postihnutím celej osobnosti. Telesné postihnutie býva nápadnejšie. Rečový prejav je charakterizovaný chudobnou slovnou zásobou, primitívnou vetnou skladbou. Ľahšia forma postihnutia umožňuje naučiť sa písať a čítať jednoduché vety. Nie sú schopný samostatnej práce. Dokážu dodržiavať hygienické návyky. Emočné reakcie sú primitívne.

Ťažká MR: IQ-20 až 34 a hlboká: IQ pod 20 (idiocia)
Časté sú príznaky detskej mozgovej obrny (DMO) a epileptické prejavy. Ťažšie prípady sa nenaučia chodiť ani dodržiavať telesnú čistotu a je potrebné celoživotne sa o ne starať. Narušené môže byť aj vnímanie základných telesných pocitov – napr. pocit hladu, smädu, bolesti.

Jedinci, ktorí sa nachádzajú nad IQ 69 a pod IQ 90, sa označujú ako subnormní.
Subnorma je prechodné pásmo medzi ľahkou MR a normou. V tomto pásme sa nachádza asi 1/6 populácie. Dokážu absolvovať základnú školu.
Zmeny a poruchy – závisia od úrovne postihnutia (zaradenie do spoločnosti)
Donedávna sa pri MR presadzovalo zaradenie postihnutého do špecializovaných zariadení (materské školy, osobitné školy, chránené dielne). Dnes sa preferuje integrácia – zaradenie detí i dospelých s MR jedincov do bežnej komunity.Jepotrebné posilňovať citový vzťah okolia, najmä rodičov k týmto deťom a poskytovať im vhodné rady.
Mentálne retardované dieťa vyrastá vo svojom rodinnom, potom školskom, internátnom, ale aj v širšom spoločenskom prostredí. Každé z uvedených prostredí vplýva na dieťa odlišne.

Rodinné prostredie:
V rodine, keď rodičia zistia, že ich dieťa je postihnuté, buď ho obklopia prehnanou starostlivosťou alebo naopak, odvracajú sa od „takého“ dieťaťa a neposkytujú mu lásku. V oboch prípadoch sa mentálne retardované dieťa nerozvíja ani v miere svojich predpokladov. Neúspechy dieťaťa rodičia ťažko znášajú a dieťa to pociťuje. Vzťahy rodičov sa zhoršujú najmä tým, že také dieťa sa nevie ovládnuť a v jeho správaní sa často objavuje agresivita a dochádza ku konfliktom.
V dobrom rodinnom prostredí dieťa získava spôsoby správania, mechanizmy, ako sa vyrovnať s náročnými situáciami. V takom prostredí si dieťa ľahšie osvojuje spôsobilosť, ako potlačiť svoje emocionálne výbuchy.
V zlom rodinnom prostredí môže dôjsť aj k poruchám jeho psychického vývinu.

Vyučovacia hodina:
MR deti v porovnaní s normálnymi sú oveľa menej aktívne, menej sa hrajú, prejavujú menší záujem o okolité predmety. Tento nedostatok aktivity sa negatívne odráža v ich poznávaní vonkajšieho sveta Ako organizačná forma vo svojom obsahu zahŕňa množstvo didaktických systémov práce. MR žiaci sa zoskupujú do tried s malým počtom žiakov (maximálne 15). Tento malý počet žiakov dovoľuje využiť účinnejšiu individuálnu formu vyučovania. Jednotlivý žiaci sa vzhľadom na pracovnú spôsobilosť, značne odlišujú a nie je efektívne vyučovať ich len kolektívnou formou. Dobré poznanie MR žiakov umožňuje utvárať menšie skupiny – po 2, 3, 4, žiakoch. Vzhľadom na ich odlišné úrovne osvojovania poznatkov, zručností možno modifikovať obsah aj metódy vyučovania. Učiteľ pracuje s celou triedou, podáva dodatočné vysvetlenia niektorej skupine alebo skupinám, keď je to potrebné, venuje sa osobitne niektorému jedincovi.

Mimoškolská činnosť:
Program pre mimoškolskú činnosť a jeho poslanie je predpokladom pre utváranie návykov, ktoré patria k dôležitým cieľom výchovy. Žiaci si napr. majú vytvoriť návyk, aby si najprv splnili školské povinnosti a až potom sa hrali, zaoberali sa niečím, o čo majú individuálny záujem.
Časový program má zabezpečovať dostatočný rozsah aktivít žiakov, aby sa u žiakov neutváral negatívny návyk leňošenia, polihovanie, vymýšľanie nežiadúcich aktivít, ako sú hádky, bitky, šikanovanie slabších, fajčenie a pod.
Využívanie času v mimoškolskej činnosti má oproti využívaniu času v škole svoje špecifiká. Kým v škole žiaci prevažne mobilizujú svoje sily na plnenie úloh a cieľov daných učebnými osnovami, zatiaľ v mimoškolskej činnosti ide o vytváranie podmienok pre bezkonfliktové plnenie týchto úloh. V tejto činnosti sa sleduje aj rozvoj osobitostí, a to vzhľadom na rozvíjanie záujmov a regeneráciu síl – rekreáciu.