Trieda: Lasturníky

Lastúrniky (Bivalvia) sú väčšinou morské, menej sladkovodné mäkkýše. Vonkajšiu schránku (má rovnaké zloženie ako ulita) tvorí dvojdielna lastúra, ktorú držia pokope dva zatváracie svaly (adduktory) a pružný väz (ligament) na chrbtovej strane, ktorý lastúru pri ochabnutí svalov otvára. Niektoré druhy majú v prednej časti lastúry zámok (cardo), ktorý je tvorený do seba zapadajúcimi zubami. Umožňuje pevnejšie uzatvorenie lastúry.

Lastúrniky sa od ostatných mäkkýšov líšia tým, že nemajú radulu (zakladá sa len embryonálne, potom vymizne), čeľusť, a ani hlava nie je tvarovo odlíšená od nohy. Noha sa vysúva z plášťovej dutiny. Dôležitým znakom nervovej sústavy je redukcia 5 párov ganglií na 3 páry (cerebropleurálne - mozog + vnútornostný vak, visceroparietálne - vnútorné orgány + žiabre, pedálne - noha). Zaujímavú majú tráviacu sústavu, ktorá prechádza cez srdce (nevie sa presne, na čo to slúži).
Lastúrniky sú bez výnimky vodné druhy, dýchajú žiabrami. Otvorom v schránke preháňajú vodu cez žiabre, pričom týmto spôsobom filtrujú zároveň aj potravu. Niektoré druhy žijú dravo. Väčšinou sú oddeleného pohlavia, vývin prebieha cez larvu.

Častým obyvateľom sladkých vôd je korýtko maliarske (Unio pictorum) a škľabka veľká (Anodonta cygnea), z morských druhov sú známe ustrica jedlá (Ostrea edulis) a slávka jedlá (Mytilus edulis), ktorá je obľúbená ako potrava. Perlorodka sladkovodná (Margaritana margaritifera) je známa tým, že ak sa do nej dostane cudzí predmet, napr. zrnko piesku, obalí ho perleťou čím postupne vzniká perla. Morské druhy perlorodiek sa v niektorých prímorských ázijských štátoch na tento účel pestujú v mori.