Kto je to vulkanológ?

Byť vulkanológom (vedcom, ktorí skúma sopky) je skutočne horúce zamestnanie. Vulkanológovi trávia veľa času pozorovaním hornín v laboratóriu, pri analýzach vzoriek hornín, popola a plynu. Chodia aj k aktívnym sopkám, kde zbierajú vzorky a vykonávajú ďalšie merania a pozorovania. Keď je vulkanológ vo vnútri krátera činnej sopky, musí byť oblečený do ochranného obleku, ktorí má kovový povlak, pričom odráža teplo a udržuje vedca v chlade. Keďže sopky sú veľmi nevyspytateľné, mnoho vulkanológou pri výkone svojej práce zahynulo.

Celkový počet všetkých činných známych sopiek (s erupciou v posledných 10 000 rokoch) je 1343. Mnohé z nich sú podmorské. Boli objavené pred sto rokmi. Pri umiestňovaní prvých telegrafických káblov medzi Európou a Amerikou si ľudia všimli, že morské dno netvorí iba piesok, ale aj pohoria, ktoré sú v mnohých prípadoch mohutnejšie ako pohoria na zemskom povrchu. Najväčšia známa sopka pod morskou hladinou je Mauna Kea, ktorá sa nachádza v blízkosti Havajských ostrovov v Tichom oceáne. Jej výška dosahuje okolo 90 000 metrov, pričom 4000 metrov vyčnieva nad vodu.

Najznámejšie sopky:

Etna - Najväčšia európska sopka a jedna z najaktívnejších sopiek na svete. umiestnená v talianskom Fudži - sopečná hora , najznámejší krajinný prvok a symbol Japonska. Popocatépetl - činná sopka v Strednej Amerike. Podľa legendy bol Popocatéplt astécky bojovník , o ktorom so rozširovala mylná správa , že bol zabitý v bitke. Po tom , ako sa to dozvedela jeho milenka Ixtaccíhuatl , zlomilo to jej srdce a zomrela. Ka´d sa bojovník Popocatéplt vrátil a našiel ju mŕtvu , bdel pri nej tak dlho , kým aj on zomrel. Ked vybuchla sopka MAUNA LOA na Havaji, vytvorila lávové fontány a ohnivo ožiarila nebo. Planéta Zem nás týmto spôsobom zoznámila s jedným zo svojich najmohutnejších zdrojov energie- s vulkanickou činnosťou. Sopka Mauna Loa sa narodila v hĺbke oceánu a za milióny rokov, nespočetnými erupciami vyrástla vo vulkanickej hore, ktorá teraz vyčnieva vysoko nad hladinou mora. Sopka je vlastne diera v zemi.

Touto dierou vytryskuje do vzduchu ohniva zmes plynov, vodných pár, popola a kúskom roztavených hornín. Čiastočky vulkanického popola spadnú k zemi, usadia sa a ztuhnú vo svetle na sivú horninu. Za milióny rokov vytvoria jednotlivé vrstvy lávy vulkanickú horu, väčšinou charakteristického kožovitého tvaru s kráterom na vrchole. Väčšina vulkánov vznikla pod morskou hladinou. Niektoré sopky sú veľmi mladé, napríklad vo februári 1943 sa narodil novy vulkán v Mexiku. Jedného dňa sa v kukuričnom poli objavila trhlina. O dvadsaťštyri hodín neskôr sa otvorila na 25 metrovú širokuú priepasť, aby odhalila kotol popola a žhavú lavu.Za nedlho sa vytvorila 10 metrov vysoká lávová kôpka. O devät rokov neskôr sopka, nazývaná Parikutin, dosiahla svojej najvyššej výšky 405 metrov. Sopky polozili základy niektorým ostrovom. V roku 1963 náhle vybuchla sopka blízko južného pobrežia Írska a vychrlila vysoko stĺpov vodných pár a dymu a začaa chŕliť lávu , ktorá vytvorila nový ostrov menom Surtseypo norskom bohu ohna. Sopka chrlila lavu po cele tri roky a zvatsila plochu ostrova na dnesnych 1.9 kilometrov stvorcovych. Teplota lavy vytekajucej zo sopky môze dosiahnut az tisic stupnov celzia. Rychlost stekajucej lavy môze presiahnut 165 metrov za seskundu.

Existujú aj podmorské sopky?

Boli objavené asi pred 100 rokmi. Morské dno netvorí len piesok, ale aj pohoria, ktoré sú väčšinou mohutnejšie ako pohoria na zemskom povrchu. Ich počet sa odhaduje na 80. Najväčšia známa sopka pod morskou hladinou je Mauna Kea, ktorá sa nachádza v blízkosti Havajských ostrovov v Tichom oceáne. Jej výška dosahuje okolo 90 000 metrov, pričom 4000 metrov vyčnieva nad vodu.