Jura (pred 210 000 000 až 140 000 000 rokmi)
-stredný útvar druhohôr - trval 70 mil. rokov
Podobne ako trias a jura bola na celej Zemi výrazne teplým obdobím. V porovnaní s triasom bolo však podnebie vlhkejšie. Rastlinstvo na celom svete bolo pozoruhodne podobné, aj keď v podorbnostiach sa dajú pozorovať určité kvalitatívne rozdiely. V teplom torpickom podnebí rástli hojne stromovité paprade, v miernejších podnebných pásmach rastli skôr typy nižšie a bylinné.

Krieda (pred 140 000 000 až 66 000 000 rokmi)
-najmladší útvar druhohôr - trval 74 mil. rokov
V porovnaní s jurou sa podnebie v spodnej kriede podstatne zmenilo. Ochladilo sa a zvýšilo sa aj množstvo zrážok. Vo vrchnej kriede sa opät oteplilo. V strednej Európe prevládalo v tomto období suptropicke podnebie. Ani chladnejšiu spodnú kriedu nemôžeme pokladať za studené obdobie, veď ani polárne oblast neboli pokryté ľadom.

Treťohory (kenozoikum, terciér)

-pred 66 000 000 až 1 700000 rokmi
-trvali 64 300 000 rokov
Rozdelujeme ich na staršie obdobie nazývané Paleogén a mladšie Neogén. Paleogén členíme ešte na kratšie obdobia, a to na paleocén (6-55 mil. r.), eocen (55-36 mil.r.) a pliocén (5-1.7 mil.r.). Rastlinstvo starších treťohôr malo už do značnej miery črty spoločné s rastlinstvom dnešným. V plnom rozvoji boli rastliny dvojklíčnolistové a jednoklíčnolistové. Veľmi rozširené boli rastliny ihličnaté, aj keď v obmedzenom počte druhov. Prevladal tropický až subtropický ráz podnebia a značné vlhko.

Štvrtohory (antropozoikum, kvartér)

-pred 1 700 000 až po súčasnosť
Posledná a najkratšia vývojová éra.
Vo štvrtohorách nastalo na Zemi nápadne ochladenie, čo malo hlboký vplyv na existenciu a vývoj všetkeho živého. S klesajúcou teplotou pribúdali zrážky, ktoré sa v chladných ročnych obdobiach menili na snehové výchrice. Vznikali rozsiahle snehové príkrovy, ktoré sa postupne menili na príkrovy ľadové až ľadovce. Tak vzniklo zaľadnenie obrovských priestorov.