Prahory (archaikum)
Predkambrium (pred 4 000 000 000 až 590 000 000 rokmi)
-najstaršie odbobie od čias vzniku Zeme
Pred približne štyrmi miliardami rokov sa začala vytvárať štruktúra jednotlivých obalov Zeme. Zemská kôra postupne tuhla a odovzdávala väčšinu plynov do prvotnej atmosféry. Prebiehali mohutné sopečné výbuchy, z trhlín v zemskej kôre sa vylievali prúdy žeravej lávy. Horúcu krehkú zemskú kôru bombardovalo množstvo meteoritov. V atmosfére nebol kyslík a na povrch dopadalo smrtiace ultrafialové žiarenie. Zem pripomínala peklo. Určiť kedy a ako vznikol život je nesmierne tažké. Obdobie predkambria sa často označuje aj ako kryptozoikum, obdobie „skrytého“ života organizmov. Skutočnosť, že z predkambria nepoznáme skoro žiadne skameneliny, ešte neznamená, že v tomto období jestvovalo málo živých organizmov.
Prvohory (paleozoikum)
Kambrium (pred 590 000 000 až 500 000 000 rokmi)
-najstrší útvar prvohôr - trval 90 miliónov rokov
Dobre zachované zbytky rastlinstva sú v kambriu veľmi vzácne. Suchozemské rastlinstvo nie je takmer známe, iba ojedinelým nálezom sa niekedy pripisuje suchozemský pôvod. Je však pravdepodobné, že už v tejto dobe začali primitívne rastliny zvoľna prenikať na súš. Sinice a riasy utvárali ústrojné látky z oxidu uhličitého, z vody a z minerálnych látok rozpustených vo vode a pritom vylučovali do vzduchu kyslík.
Ordovik (pred 500 000 000 až 440 000 000 rokmi)
-útvar starších prvohôr - trval 60 miliónov rokov
Zem bola ešte stále nehostinnou oblasťou. Častá sopečná činnosť tvarovala holé skalnaté plochy, zúrili silné veterné smršte a pálilo ostré slnko. Neexistovala pôda ani tieň,pretrože neexistovali vyššie rastilny. V plytkých, teplých vodách sa však dobre darilo mnohým novým rastlinným skupinám.
Silúr (pred 440 000 000 až 410 000 000 rokmi)
-útvar starších prvohôr - trval 30 miliónov rokov
Keď rastliny vystúpili z vôd, potrebovali nový zdroj vody a výživných látok. Z úponkov, ktoré ich držali v usadeninách, sa vyvinuli korene, ktoré mohli z bahna vstrebávať vodu aj minerály. Pletivo jemných ciev(xylém) privádzalo vodu od koreňov k stvolu a ďalšie pletivo (floém) odvádzalo látky vytvorené fotosyntézou späť ku koreňom, aby napomáhalo ďalšiemu rastu. Preto sa nazývajú cievnaté rastliny.
Devón (pred 410 000 000 až 360 000 000 rokmi)
-útvar starších prvohôr - trval 50 miliónov rokov
Devónske rastliny boli nájdené na mnohých miestach sveta. Zo všetých nálezov je zrejmé, že rastlinstvo v tej dobe už dobylo súš a že vo vývoji rastlinstva sa začína nová významná epocha. Začalo sa tzv. pteridofytikum, čo znamená, že charakteristyckými rastlinami tohto obdobia sa stali dokonalejšie výtrusné rastliny. Pteridofytikum zakončilo predchádzajúce algofytikum, obdobie rias, ktoré trvalo od prvých nálezov fosílnych rastlín.
Karbón (pred 360 000 000 až 290 000 000 rokmi)
-útvar mladších prvohôr - trval 70 mil. rokov
Na severnej pologuli bolo počas tohto obdobia teplé až horúce podnebie. Stredná Európa ležala v oblasti veľmi bohatej na zrážky, bez výraznejších rozdielov medz ltom a zimou. Patrila teda do tropického pásma, ktoré bolo podstatne širšie ako dnes. Na južnej pologuli panovala naopak chladná klíma s rozsiahlym zaľadnením, najmä v Južnej Afrike. Rastlinstvo sa tu neobyčajne rýchlo vyvíjalo. Vyvinuli sa mohutné stromy s hustými korunami. Vznikali obrovské pralesy.
Perm (pred 290 000 000 až 250 000 000 rokmi)
-najmladší útvar prvohôr - trval 40 miliónov rokov
Už dokonca karbónu sa vlhké podnebie na severnej pologuli premieňa na suché a teplé, teda arídne. Na mnohých miestach vznikali púšte. Koncom permu končia prvohory a začínajú druhohory. V zložení rastlinstva nastali výrazné zmeny. Éra paleofytika, t.j. éra papraďovitých rastlín, plavúňov a papradí pomaly ustúpila, pretože tieto rastliny neznášali stupňujúce sa sucho. Na miesto starých rastlín nastupovali rastliny nahosemenné. Začala sa éra mezofytika.
Druhohory (mezozoikum)
Trias (pred 250 000 000 až 210 000 000 rokmi)
-najstarší útvar druhohôr - trval 40 miliónov rokov
Vo vývoji rastlinstva boli druhohory obdobím prechodu medzi typmi staršími, primitívnejšími a typmi novými, pokročilejšími. Vymizlo množstvo starobylých skupín. Druhohorný svet bol íný ako svet svet prvohorný, preto sa aj jeho rastlinstvo značne líšilo. Nahosemenné rastliny, ktoré koncom karbónu a v perme iba ohlasovali svoj nástup, rozšírili sa už na samom počiatku druhohôr v toľkých romanitých druhoch a rodoch, že sa stali prevládajúcov skupinou a vtlačili tomuto obdobiu výrazný charakter.
Jura (pred 210 000 000 až 140 000 000 rokmi)
-stredný útvar druhohôr - trval 70 mil. rokov
Podobne ako trias a jura bola na celej Zemi výrazne teplým obdobím. V porovnaní s triasom bolo však podnebie vlhkejšie. Rastlinstvo na celom svete bolo pozoruhodne podobné, aj keď v podorbnostiach sa dajú pozorovať určité kvalitatívne rozdiely. V teplom torpickom podnebí rástli hojne stromovité paprade, v miernejších podnebných pásmach rastli skôr typy nižšie a bylinné.
Krieda (pred 140 000 000 až 66 000 000 rokmi)
-najmladší útvar druhohôr - trval 74 mil. rokov
V porovnaní s jurou sa podnebie v spodnej kriede podstatne zmenilo. Ochladilo sa a zvýšilo sa aj množstvo zrážok. Vo vrchnej kriede sa opät oteplilo. V strednej Európe prevládalo v tomto období suptropicke podnebie. Ani chladnejšiu spodnú kriedu nemôžeme pokladať za studené obdobie, veď ani polárne oblast neboli pokryté ľadom.
Treťohory (kenozoikum, terciér)
-pred 66 000 000 až 1 700000 rokmi
-trvali 64 300 000 rokov
Rozdelujeme ich na staršie obdobie nazývané Paleogén a mladšie Neogén. Paleogén členíme ešte na kratšie obdobia, a to na paleocén (6-55 mil. r.), eocen (55-36 mil.r.) a pliocén (5-1.7 mil.r.). Rastlinstvo starších treťohôr malo už do značnej miery črty spoločné s rastlinstvom dnešným. V plnom rozvoji boli rastliny dvojklíčnolistové a jednoklíčnolistové. Veľmi rozširené boli rastliny ihličnaté, aj keď v obmedzenom počte druhov. Prevladal tropický až subtropický ráz podnebia a značné vlhko.
Štvrtohory (antropozoikum, kvartér)
-pred 1 700 000 až po súčasnosť
Posledná a najkratšia vývojová éra.
Vo štvrtohorách nastalo na Zemi nápadne ochladenie, čo malo hlboký vplyv na existenciu a vývoj všetkeho živého. S klesajúcou teplotou pribúdali zrážky, ktoré sa v chladných ročnych obdobiach menili na snehové výchrice. Vznikali rozsiahle snehové príkrovy, ktoré sa postupne menili na príkrovy ľadové až ľadovce. Tak vzniklo zaľadnenie obrovských priestorov.
