Gejzíry a termálne pramene

Kde všade je voda? Sme doslova obkľúčení vodou. Viac než 70 % zemského povrchu zaberajú moria a oceány. Navyše 10 % pevniny, územie veľké asi ako Južná Amerika, pokrýva voda vo forme ľadu. Na Zemi však takmer nijaká nová voda nevzniká. Tá, ktorá padá z oblohy v podobe dažďa, padala už miliónkrát v minulosti a spadne ešte nespočetne mnoho ráz v budúcnosti. Voda je v neustálom kolobehu.
Povrch Zeme tvorí 510 mil. km2, z toho 361 mil. km2 tvorí vodná plocha. Pitná voda tvorí iba 0,6 % svetových zásob vody. Ročne sa zásoby pitnej vody scvrkávajú o 1 %. V súčasnosti sa jej ročná spotreba odhaduje na takmer 4 000 miliárd m3. V moderných spoločnostiach sa počíta so spotrebou až okolo 500 litrov vody na osobu počas jediného dňa. Voda sa na zemi nachádza v slanej podobe v moriach a oceánoch, sladká ako spodná voda, voda v jazerách, ako vodná para v atmosfére a v pevnom skupenstve ako ľad a sneh, hlavne v okolí pólov. Po kyslíku je druhým najdôležitejším faktorom pre existenciu života.

Pramene, v ktorých vyviera voda s vyššou teplotou, než je ročná teplota okolitej pôdy, sa nazývajú termálne pramene. Keď termálny prameň vystrekuje (eruptuje), v určitých časových intervaloch pravidelne alebo nepravidelne sa opakujúcich, stĺpy horúcej vody premiešané s vodnou parou prudko do vzduchu, ide o gejzír. Horúca hornina – magma - hlboko pod povrchom Zeme ohreje vodu v podzemnej dutine natoľko, až vrie. Keď sa horúca voda dostáva na povrch bez prekážky, vypĺňa lievikovitú priehlbinu vzniká termálny prameň. Keď však narazí na prekážku, zvýši sa v nej tlak a v dôsledku toho sa ešte zvýši teplota. Para ju tlačí nahor takou silou, že vyrazí von. Keď sa dutina zasa naplní a voda sa zohreje, gejzír začne opäť striekať.

Viaceré termálne pramene sa využívajú na rekreáciu (u nás napr. Oravice, Podhájska, Bešeňová,...), alebo na ličebné účely (Piešťany,...).

Zemou gejzírov a horúcich prameňov môžeme nazvať iba niekoľko miest na svete. Takýmito miestami sú Island, Severný ostrov na Novom Zélande, alebo polostrov Kamčatka v Rusku. Ale k najnavštevovanejším miestam na svete patrí pravdepodobne Yellowstonský národný park v USA.

Island má najviac výronov pár a plynov i horúcich prameňov na svete. Sústavná horúčava, ktorá sa udržiava pod zemským povrchom, vytvára bublajúce horúce pramene a bahniská. Na Islande nájdeme zaujmavosti hlavne v parku Thingvellir, v parku sa dostaneme k jedinečnému jazeru Mývatn, najväčšiemu európskemu ľadovcu Vatnajokull, pestrému južnému pobrežiu a, samozrejme, k vodopádu Gullfoss a gejzíru Strokkur. Najznámejší výver Geysir, prepožičal svoje meno gejzírom. Teplú vodu vyvierajúcu z hlbín Zeme využívajú Islanďania na vykurovanie domov a skleníkov.

Na Novom Zélande je na gejzíry bohatá geotermálna oblasť Rotorua - nachádzajú sa tu horúce pramene, gejzíry, jazerá horúceho bahna… Často je prítomný sírový zápach. Pohutu - najväčší gejzír Nového Zélandu strieka vodu do výšky 30 metrov. Tikitera - horúci vodopád, v preklade Pekelné vráta. V roku 1901 sa doktor Humprey Haines dopočul, že v tamojšej prírode sa pravidelne objavujú veľké oblaky. Musel to byť nejaký prírodný úkaz. Pátranie nakoniec prinieslo ovocie. Doktor Haines 30. januára odhalil, že zdrojom oblakov pary je obrovský gejzír. Taký obrovský, že väčší nikde na svete nebol. Gejzír eruptoval v pravidelných 36-hodinových cykloch, pričom vrhal do vzduchu nielen rôzne plyny, ale aj vodu, blato a skaly. Rekordné výrony pokračovali až do roku 1904, kedy došlo k zavaleniu následkom zosuvu pôdy. Podľa historických záznamov gejzír menom Waimangu dostrekol až do výšky 487 metrov.

Polostrov Kamčatka je výnimočným miestom na mape sveta. Dlho bol, a možno práve preto je dnes tak vyhľadávanou destináciou pre všetkých, ktorých zaujíma divoká príroda a povestné mohutné kamčatské sopky. V sa nachádza Údolie gejzírov, jediné svojho druhu na euroázijskom kontinente, s viac ako 150 gejzírmy.
Ale predsa len najznámejším miestom s výskytom gejzírov je Yellowstonský národny park. Leží v štáte Wyoming, jeho rozloha je 8 990 km2 a nadmorská výška v ktorej sa rozprestiera sa pohybuje od 2000 - 2 600 m. Bol založený 1. marca 1872. Pod Modrými horami je kraj plný divov a kúziel. Pramene horúcej vody a para vychádzajú z trhlín zeme, či bubľajúce bahno dlho nepresvedčilo ľudstvo, že to nie je iba výmysel Indiánov, ale holá pravda. Závoj tajomstva odhalila až v roku 1869 vedecká výprava, ktorá sa vydala preskúmať tento park. Vtedy sa svet dozvedel o neuveriteľných divoch prírody medzi hranicami štátu Wyoming a Montana. Takmer nedotknutá zem a fantastické geotermálne úkazy priťahovali sem vždy veľa ľudí. Všadeprítomná síra žltej farby dáva jasne najavo, prečo práve Yellowstone (žltý kameň). Tento názov dostala najskôr rieka a po nej bol pomenovaný i národný park.

Yellowstone má veľmi veľa termálnej aktivity, pretože hlboko pod zemou je trhlina, ktorou preniká k zemskému povrchu magma. Nachádza sa tu 300 prameňov horúcej vody a asi 200 gejzírov, ktoré pravidelne, alebo len z času na čas vystrekujú k oblohe horúcu vodu. Old Faithful Geyser (Starý gejzír), dostal meno na základe pravidelných erupcií, je to najvýznamnejší gejzír v tomto parku. Tento gejzír počas 4-minútovej erupcie vychrlí do výšky 60 metrov cez 55 tisíc litrov horúcej vody. Erupcia gejzíru funguje už dlhé desaťročia, pravidelne každých 70 minút. Teplota vody na začiatku erupcie je 112 stupňov, na konci je to 93 stupňov. V minulosti vrhal najvyšší prúd horúcej vody gejzír Excelsior. Intervaly medzi erupciami trvali 1/2 hodiny, postupne sa predlžovali až nakoniec úplne prestali. V súčasnom období patrí tento prameň k najvýdatnejším v tomto parku - 170 litrov horúcej vody/sec.
Zaujímavé sú v tomto parku aj Mammoth Hot Springs, sú to malebné vodné schody, ktoré vytvorila horúca uhličitano-vápenatá voda, ktorá presakovala cez horninu. Keď sa voda odparila vznikli tieto terasy.

Aj na Slovensku sa nachádzajú gejzíry a termálne pramene. Bohatý na ne je Slovenský raj. Najznámejší je prameň pod Havraňou Skalou. Tento zaujímavý prírodný fenomén bol už opísaný v minulom storočí slávnym slovenským geológom Dionýzom Štúrom.
Gejzír Herľany je európskou raritou, unikátom medzi gejzírmi. Od klasických gejzírov sa odlišuje nízkou teplotou vody, pretože je situovaný v oblasti so skončenou vulkanickou činnostou. Vznikol roku 1870, keď sa správa kúpeľov rozhodla hľadať výhodnejšie zdroje minerálnej vody a začala vrtať hlbinný vrt. Z hĺbky 404,5 metra strieka gejzír do výšky 15 - 20 metrov s periódou 32 - 34 hodín, erupcia trvá 25 - 30 minút. Priemerná výdatnosť je 25 - 30 litrov vody za sekundu. Erupciu gejzíra spôsobuje oxid uhličitý ( CO2 ). Gejzír sa nachádza v historickom parku s cennými drevinami a historickými budovami. Je vyhlásený za chránený prírodný výtvor. Pri striekaní je mineralizovanou vodou vynášaný ílovitý sediment, ktorý obsahuje viaceré minerály. V súčasnosti postupne stráca na sile a čas medzi erupciami sa predlžuje. Gejzír sa nachádza 28 km východne od Košíc, na okraji Košickej kotliny v starom kúpelnom areáli kúpelov Herľany - Rankovce.