Kmeň: Článkonožce

Podkmeň: Trilobitovce
Trilobitovce (Trilobitomorpha) žili v prvohorách na dne morí a dnes ich poznáme len zo skamenelín. Telo bolo dvoma pozdĺžnymi brázdami rozdelené na tri laloky a bolo rovnomerne článkované. Každý článok niesol pár dvojvetvových končatín.

Podkmeň: Klepietkavce
Klepietkavce (Chelicerata) majú hlavu s hruďou zrastenú do hlavohrude. Prvý pár končatín tvorí článkované klepietka (chelicery) a druhý pár tvorí po bokoch úst hmatadlá (pedipalpy). Tykadlá vyvinuté nie sú. Dýchajú žiabrami, pľúcnymi vakmi alebo vzdušnicami.

Trieda: Pavúkovce
Pavúkovce (Arachnida) sú väčšinou suchozemské článkonožce dýchajúce pľúcnymi vakmi alebo vzdušnicami. Rozdeľujú sa do viacerých radov.
2. podkmeň: Klepietkavce (Chelicerata)
1. trieda: Pavúkovce (Arachnida)
1. rad: Šťúry (Scorpionidea)
2. rad: Šťúriky (Pseudoscorpionidea)
3. rad: Pavúky (Araneida)
4. rad: Kosce (Opilionidea)
5. rad: Roztoče (Acarina)

Rad: Šťúry
Šťúry (Scorpionidea) obývajú zväčša tropické a subtropické krajiny, len zopár druhov trvalo žije v miernom pásme. Majú obzvlášť vyvinuté hmatadlá. Hlavnou nebezpečnou zbraňou je však koncový článok chvosta s ostrým bodcom, s ktorým je spojená jedová žľaza. Jed šťúra karpatského (Euscorpius carpathicus) a jeho príbuzných v Európe nie je pre človeka životu nebezpečný. Samička rodí živé mláďatá, ktoré nosí na chrbte, až kým sa prvýkrát nezvlečú z kože.

Rad: Šťúriky
Šťúriky (Pseudoscorpionidea) dosahujú veľkosť od 0,8 do 7 mm. Na hmatadlách majú nápadné hmatové brvy. Štúrik obyčajný (Chelifer cancroides) je kozmopolitný druh s veľkosťou 2,6-4,5 mm. Živí sa drobným hmyzom a roztočmi. V príbytkoch býva často v knižniciach.

Rad: Pavúky
Pavúky (Araneida) sa od iných pavúkovcov odlišujú tým, že majú hlavu a hruď spojenú do hlavohrude. Majú 4 páry nôh a 8 očí. V hryzadlách na prednej časti hlavohrude majú umiestnené jedové žľazy. Jed pavúkov žijúcich v strednej Európe nie je pre človeka nebezpečný. Pavúky dýchajú jedným alebo dvoma pľúcnymi vakmi, len zriedkavo vzdušnicami. Na konci bruška majú tri páry snovacích bradaviek, pomocou ktorých tvoria pavučinové vlákno. Pavúky sú mäsožravé živočíchy a prevažnú zložku ich potravy tvorí hmyz. Preto sú pavúky veľmi dôležitým činiteľom pri premnožení škodcov. V domácnostiach lovia mole a komáre.
Križiak obyčajný (Araneus diadematus) meria 5-20 mm a vyskytuje sa v rôznych farebných variáciách. Križiak si robí okrúhle siete na kríkoch, stromoch a medzi vyššími bylinami. Všade je veľmi hojný. K ďalším zástupcom patria behárik, maloočka, plachtárka.

Rad: Kosce
Kosce (Opilionidea) majú hlavohruď po celej šírke zrastenú s bruškom. Pokožka je pokrytá kutikulou. Dýchajú vzdušnicami. Živia sa prevažne živočíšnou potravou, živou alebo mŕtvou, najmä drobným hmyzom (roztoče, vošky) a malými mäkkýšmi, ale aj rastlinnou potravou, najmä hnijúcou. Majú pre človeka veľký význam, lebo ničia škodcov poľnohospodárskych plodín.
Veľmi hojným druhom je kosec domový (Opilio parietinus). Dosahuje veľkosť 5-8 mm. Aktívny je prevažne v noci. Kosec člnkovitý (Platybunus bucephalus) je veľký 6-8 mm. Vyskytuje sa najmä v ihličnatých lesoch a je aktívny aj cez deň. Samčekovia kosca rožkatého (Phalangium opilio) majú druhý článok klepietok predĺžený do rožtekovitého výrastku.
Rad: Roztoče
Roztoče (Acarina) sú drobné pavúkovce (0,1-10 mm). Telo majú podobne ako kosce zložené z jedného celku. Dýchajú vzdušnicami alebo celým povrchom tela. Medzi roztočmi je veľmi veľa nebezpečných škodcov ľudského zdravia, ktorí priamo parazitujú na tele alebo prenášajú rozličné nákazy. Sú medzi nimi aj škodcovia živočíšnych a rastlinných produktov. Rad roztoče má niekoľko podradov, z ktorých najpočetnejšie sú kliešťovce, roztočíky a svrabovce.
Nenacicaná samička kliešťa obyčajného (Ixodes ricinus) dosahuje asi 4 mm. Napáda mnohé cicavce, vtáky aj človeka. Kliešť môže prenášať kliešťovú encefalitídu (zápal mozgových blán) alebo lymskú boreliózu.

Trieda: Kôrovce
Najväčšou triedou žiabrovcov (Branchiata) sú kôrovce (Crustacea). Sú to väčšinou vodné živočíchy, ktoré dýchajú žiabrami, zriedka celým povrchom tela. Vyznačujú sa obyčajne dvoma pármi tykadiel a dvojitými končatinami. Kôrovce sú rozšírené po celej Zemi.
Rak riečny (Astacus astacus) patrí do radu desaťnožcov (Decapoda). Je dlhý 100-200 mm. Povrch tela mu pokrýva chitín prestúpený uhličitanom vápenatým, ktorý tvorí vonkajšiu kostru a na hrudnej strane chrbtovej časti je pevne prichytený. Pancier na bočných stranách jedinec dokáže uzavrieť a vytvára žiabrovú dutinu so žiabrami. Tento pancier rak raz za čas vymieňa a vtedy "rastie skokom". Na hlave má 2 páry tykadiel a oči na stopkách. Na udržiavanie rovnováhy a registrovanie polohy mu slúži statocysta. Je oddeleného pohlavia, vývoj je priamy. Rak sa živí vodnými živočíchmi i rastlinami.

Dafnie (Daphnia) sú veľmi malé kôrovce (0,25-10 mm). Majú oválne, z bokov sploštené telo. Sú súčasťou vodného planktónu a tvoria dôležitú zložku potravy rýb.
Jediným u nás žijúcim krabom je krab riečny (Eriocheir sinensis). Je dlhý asi 7 cm. Klepetá má husto ochlpené. V noci vychádza na suchú zem. V období rozmnožovania sa vracia do mora, mláďatá zasa putujú z mora do riek. V strednej Európe žije v rieke Labe.
Krevety vedia na rozdiel od rakov a krabov nielen loziť po dne, ale aj plávať. Majú z bokov sploštené telo a dlhé článkované bruško. Plávajú pomocou nôh, v nebezpečenstve uskakujú dozadu mocným mávnutím zadočka, alebo sa zahrabávajú do dna. Krevety sú obľúbenou potravinou.
Ďalšími predstaviteľmi kôrovcov sú napr. krivák obyčajný (Rivulogammarus fossarum), cyklop obyčajný (Cyclops strenuus), žiabronôžka panónska (Pristicephalus carnuntanus).