rozdelí na dve polovice a deliace vretienka naťahujú jadro. V anafáze rozdelené chromozómy odplávajú k opačným koncom predĺženého jadra a rozdelia sa tak, že na oboch koncoch jadra sú rovnaké druhy a počty chromozómov. V telofáze sa stredom bunky vytvorí deliaca priehradka a vzniknú nám z pôvodne materskej bunky dve nové, navlas rovnaké dcérske bunky. Pri pohlavných bunkách je to trocha odlišné. Konkrétne napr. u človeka, ľudská bunka má v jadre 46 chromozómov.

Nový jedinec vzniká oplodnením, t.j. splynutím samčej a samičej bunky. Samčia i samičia bunka majú len polovičný počet chromozómov, plný počet chromozómov vznikne až po ich splynutí. Takže, každá vloha (gén) v tejto novej bunke je určovaná zdvojene. Jedna časť génu pochádza zo samčej, druhá zo samičej bunky. Gény sú uložené v chromozómoch. Náuka o vlohách-génoch sa volá genetika. Jej spoluzakladateľ bol český vedec J.G.Mendel. Súčastná genetika sa pokúša zasahovať do skladby chromozómov a meniť vlastnosti novovznikajúcich buniek, tomuto vednému odboru hovoríme génové inžinierstvo. Organizmy môžu byť jednobunkové a mnohobunkové. V jednobunkových organizmoch prebiehajú všetky dej v jednej bunke. Sú to prvoky, kvasinky, riasy a iné. Mnohobunkové organizmy majú bunky zoskupené do väčších celkov, volajú sa pletivá (rastliny) alebo tkanivá (živočíchy). Pletivá aj tkanivá sú špecializované na určitú funkciu. Kôstka má napríklad zhrubnuté bunkové steny, aby lepšie chránili semeno, tráviaca sústava u živočíchov je špecializovaná na štiepenie potravy na jednoduché zložky a preto v bunkách tráviacej sústavy sa tvorí a vylučuje oveľa viacej enzýmov ako v iných bunkách.

Ani pletivá ani tkanivá neexistujú samostatne ale vytvárajú orgány a orgánové sústavy, ktoré spoločne zaisťujú životne dôležité funkcie jedinca. Každý jedinec patrí k určitému druhu. Druh je základná rozlišovacia jednotka v biológii. Napriek druhovej odlišnosti majú všetky rastliny spoločné znaky, rovnako aj živočíchy.


4.Spoločné znaky rastlín a živočíchov

Každý organizmus ( rastlina, živočích) uskutočňuje látkovú a energetickú výmenu:získava energiu pre život fotosyntézou a uvoľňuje do prostredia kyslík( rastliny) alebo získava energiu potravou( živočíchy)uvoľňuje energiu dýchaním (rastliny aj živočíchy )vytvára špecifické látky v jednotlivých častiach tela zaisťuje premiestňovanie čiže transport látok v tele(rastliny pomocou vody, živočíchy pomocou krvi a miazgy)odovzdáva do prostredia teplo, vodu, rôzne látky ako sú silice a ukladá si vo svojom tele zásobné látky. Živočíchy odovzdávajú škodlivé a nepotrebné látky do prostredia pomocou vylučovacej sústavy. 

-reagujú na podnety z prostredia pohybom. Pohyb rastlín je natáčaním, pohyb živočíchov premiestňovaním
-všetky organizmy rastú
-všetky organizmy sa rozmnožujú. Živočíchy väčšinou pohlavne, rastliny nepohlavne a to semenami, výtrusmi, hľuzami, odnožmi, vrúblovaním.
-majú stálu stavbu tela podľa podľa geneticky zakódovaných informácii, prenášaných z generácie na generáciu.
-prispôsobujú sa v určitom rozmedzí zmenám prostredia súvisiacich so striedaním dňa a noci, ročných období a pod.
-regulujú priebeh všetkých dejov na princípe spätnej väzby a tým udržujú stále zloženie svojho vnútorného prostredia ( homeostázu). V rastlinách sa prenos informácii uskutočňuje látkovo u živočíchov regulačné deje zaisťuje nervová sústava a hormóny.


5.Oporná sústava človeka

Opornú sústavu tvorí kostra. Kostra je tvorená množstvom kostí. Kosti sa utvárajú už počas vývinu v tele matky z chrupkového tkaniva zložitou premenou tkz. kostnatením. K tomu je potrebný vápnik, fosfor a vitamín D. Za mladi prevládajú v kostiach organické látky, v dospelosti a starobe anorganické látky. Preto v mladosti sú kosti pružnejšie , v starobe krehkejšie a ľahšie sa lámu. Povrch kostí tvorí okostica, je citlivá a bohato prekrvená , z nej rastie kosť do šírky. Pod okosticou je hutné kostné tkanivo a pod ním hubovité tkanivo. V dlhých kostiach je hubovité tkanivo nahradené kostnou dreňou, kde sa vytvárajú červené krvinky. Na koncoch kostí sa nachádza rastová chrupavka a z nej rastie kosť do dĺžky. Približne okolo 18. roku života chrupavka skostnatie a rast sa ukončí. Kosti v ľudskom tele majú tvary: dlhé( stehnová kosť, ramenná kosť, ihlica, píšťala), krátke ( kosti na zápästí, chodidle), nepravidelné ( stavce),ploché (hrudná kosť, lopatka). Kosti sa spájajú niekoľkými spôsobmi, a to: väzivom (temenné kosti), chrupkou ( rebrá s hrudnou kosťou), zrastením (krížové stavce do krížovej kosti), kĺbovo (ramenný kĺb, stehenný, lakťový, drobné kĺbiky na prstoch atď. ) V každom kĺbe sa nachádza kĺbová chrupka. S pribúdajúcim vekom a nadmernou hmotnosťou sa chrupky opotrebúvajú, znižuje sa pohyblivosť kĺbov.

Pohyblivosť kĺbov pomáha udržiavať pravidelné cvičenie. Človek má osovú kostru a kostru končatín. Osovú kostru tvoria: chrbtica, rebrá, hrudná kosť a lepka. Chrbtica sa skladá zo stavcov a medzistavcových platničiek, ktoré zvyšujú pohyblivosť chrbtice a tlmia nárazy pri chôdzi. Chrbtica je zložená zo 7 krčných, 12 hrudníkových, 5 driekových, krížová kosť a kostrč. Medzi stavcami sa nachádzajú platničky. Chrbtica je dva razy esovito zakrivená, čo pomáha jej pružnosti. Zakrivenie chrbtice vzniká až po narodení a to postupne pôsobením svalov. Rebrá spolu s hrudnými stavcami a hrudnou kosťou vytvárajú kostru hrudníka. Predné konce rebier sú chrupkové. Hrudník je značne pohyblivý a pružný, čo uľahčuje dýchanie. Lepka tvorí kostru hlavy. Chráni mozog a zmyslové orgány. Rozlišujeme na nej mozgovú a tvárovú časť. Kostra končatín sa delí na kostru horných končatín a dolných. Kostru horných končatín tvoria tieto kosti: lopatka, kľúčna kosť, ramenná, lakťová, vretenná a drobné kostičky zápästia. Kostru dolných končatín tvoria: panvová kosť, stehenná, píšťala, ihlica a drobné kostičky chodidla.