6.Pohybová sústava

Pohybová sústava sa volá aj svalová. Pohyb celého tela zabezpečujú priečne pruhované svaly , voláme ich aj kostrové a ovládame ich vôľou. Okrem priečne pruhovaných máme aj hladké a šikmé svaly, ktoré neovládame vôľou. Povrch svalu pokrýva väzivová blana- pokrývka. Pokrývka spája svalové vlákna do snopčekov a viaceré snopčeky sú spojené do snopcov. Činnosť svalu sa prejavuje zmenou napätia svalových vlákien. Zdrojom energie pre sval je glukóza v krvi , alebo glykogén. Je to zásobná látka, roztrúsená v svaloch. Pracujúcim svalom pretečie až 20 ráz viac krvi ako svalom ktorý je v pokoji. Pre zdravého človeka je pohyb najúčinnejším prostriedkom na posilnenie srdca. Pohyby kĺbov nezabezpečuje len jeden sval, ale vždy viac svalov, pričom jedny sa skracujú, druhé sa naťahujú. Ich súhra zabezpečuje presnosť pohybu i schopnosť zastaviť pohyb v ktoromkoľvek okamihu. Činnosť svalov usmerňujú nervy. V ľudskom tele je niekoľko sto svalov, z ktorých väčšina je párová. Keď sa pozeráme na človeka zozadu môžeme vidieť tieto svaly: na krku sú zdvíhače hlavy, potom lichobežníkový sval, deltový, najširší chrbtový sval, sedacie, lýtkové.

Na ruke máme deltový sval, biceps (vpredu), triceps (vzadu. Keď sa svaly dlhší čas nepoužívajú tak sa zmenšujú, ochabnú a sú mäkké. Na činnosť svalov priaznivo vplýva telesná námaha, fyzická práca. U malých detí fyzickú prácu nahrádza hra.


7.Obehová sústava, význam, krv

Bunky v tele obklopuje tekutina stáleho zloženia, ktorá sa volá tkanivový mok. Táto tekutina tvorí vnútorné prostredie organizmu tkz. homeostázu. Stále zloženie tkanivového moku zabezpečujú dve tekutiny a to krv a miazga. Krv dopĺňa tie látky ktoré bunky spotrebovali a naopak odoberá tie ktoré bunky vytvorili. Miazga odvádza z tkanivového moku vodu a odpadové látky ktoré nemôžu preniknúť cez krvné vlásočnice. Obehová sústava má nasledovné funkcie:

- prepravnú - privádza kyslík a živiny ktoré vznikli rozložením potravy, odvádza oxid uhličitý a škodlivé látky ktoré sa filtrujú v ľadvinách.
- termoregulačnú - krvou sa odvádza teplo k chladnejším miestam
- hormonálno-regulačnú - krv rozvádza hormóny ktoré sa vytvorili v žľazách s vnútorným vylučovaním
- ochrannú - biele krvinky v krvi zneškodňujú choroboplodné zárodky, cudzorodé látky a jedy.

Dospelý človek má asi 5,5 l krvi , ktorá sa skladá z krvnej plazmy, krviniek a krvných doštičiek. Krvná plazma je slabožltá tekutina zložená prevažne z vody v ktorej sú bielkoviny, kuchynská soľ, glukóza. Krvné doštičky zabezpečujú zrážavosť krvi. Bez nich by mohol človek vykrvácať aj z malej ranky. Červené krvinky obsahujú červené farbivo hemoglobín, ktorý viaže kyslík. V krvi je 27 miliárd červených krviniek. Vytvárajú sa v kostnej dreni, majú životnosť 3 mesiace a potom zanikajú, ukladajú sa v slezine. Na rozdiel od iných buniek sú bezjadrové.

Biele krvinky sa vyskytujú v niekoľkých druhoch a tiež sa vytvárajú v kostnej dreni. Je ich omnoho menej ako červených krviniek. Majú za úlohu chrániť organizmus pred rozličnými škodlivinami , napríklad mikróbmi. Sú veľmi pohyblivé a majú schopnosť pohlcovať cudzorodé látky , za čo považujú aj transplantovaný orgán. Podľa rozdielu v červených krvinkách rozlišujeme 4 základné krvné skupiny : A, B, AB,O. Pri transfúzii krvi sa okrem krvných skupín musí dať pozor ej na RH faktor. Býva pozitív a negatív. Krvná skupina O pozitív je univerzálny darca pre všetky pozitívne krvné skupiny, negatív O zasa pre všetky negatívne krvné skupiny. Krvnej skupine AB môže darovať krv A,B, AB, O pri dodržaní Rh faktoru.

O objavenie krvných skupín sa zaslúžil český lekár Jan Janský. Darcom krvi môže byť každý, kto má vek od 18 do 55 rokov, je zdravý( musí mať v poriadku cholesterol, cukor a iné). Nemôže ním byť človek ktorý v minulosti prekonal infekčnú žltačku. Bezplatný darca krvi je odmeňovaný Janského plaketou. Býva bronzová, strieborná, zlatá.


8.Srdce, cievy, krvné obehy, tlak, tep, choroby

Krv prúdi v rúrkach nazývaných krvné cievy. Obeh krvi zabezpečuje svojimi sťahmi srdce. Cievy ktorými prúdi krv zo srdca ,okysličená, sa volajú tepny. Cievy v ktorých prúdi odkysličená krv smerom ku srdcu sa volajú žily. Tepny a žily sú pospájané vlásočnicami. Ich tenká stena umožňuje prenikanie látok z krvi do tkanivového moku a naopak. Okrem krvného riečišťa máme v našom tele aj miazgové riečište. Miazga je žltkastá tekutina podobného zloženia ako krvná plazma , vznikla z tkanivového moku. Miazgou sa odvádza voda a odpadové látky ktoré nepreniknú cez steny krvných vlásočníc. Miazga sa prečisťuje v miazgových uzlinách ktoré pôsobia ako filtre. Prečistená miazga sa nasáva v oblasti krku do krčných žíl. Srdce pracuje ako čerpadlo obehovej sústavy. Je to dutý sval vo väzivovom vaku nazývanom osrdcovník.