Vnútri srdca je priehradka , ktorá rozdeľuje srdce na pravú a ľavú polovicu. Srdce je rozdelené aj priečne, na predsiene a komory. Rozoznávame pravú predsieň, pravú komoru, ľavú predsieň, ľavú komoru. Predsiene sú s komorami spojené predsieňovokomorovými otvormi. Prúdenie krvi srdcom usmerňujú srdcové chlopne. Chlopne umožňujú prúdenie len jedným smerom. V srdci máme dva typy chlopní a to cípovité a polmesiačkovité. Pri sťahu svaloviny komôr ( systola) sa uzatvoria cípovité chlopne a otvoria sa polmesiačkovité, pri ochabnutí svaloviny komôr ( diastola) je to opačne. Malý alebo pľúcny krvný obeh - krv prúdi z pravej komory tepnou pľúcnicou do pľúc, kde sa okysličí. Z pľúc sa okysličená krv vracia do ľavej predsiene pľúcnymi žilami.

Veľký alebo telový krvný obeh - Z ľavej komory cez tepnu srdcovnicu je okysličená krv tlačená do celého tela. Odkysličená krv sa vracia hornou a dolnou dutou žilou do pravej predsiene. Vonkajším prejavom činnosti srdca je tep. Býva od 50 do 70 úderov za minútu podľa toho či športujeme alebo nie. Dá sa nahmatať stlačením tepny. Choroby súvisiace s nesprávnym tepom sú tachykardia a bradykardia. Tachykardia - tep je vyšší ako 90 úderov za minútu. Srdce bije veľmi rýchle, človek lapá po dychu. Bradykardia - tep je menší ako 50 úderov za minútu, človek má závrate, odpadáva. Známe sú aj choroby chlopní. Zúženie chlopní zvápenatením alebo deformáciou spôsobuje nedomykavosť chlopní, krv sa vracia späť z komory do predsiene, znižuje sa tak výkon srdca, človeku môžu opúchať nohy a v noci sa dusí. Ischemická choroba srdca predstavuje neprekrvenie srdcového svalu. Rizikové faktory sú stres, fajčenie a nedostatok pohybu. Veľmi častou chorobou v našej populácii je vysoký alebo nízky tlak. Môžu viesť k mozgovej príhode a porážke. Tlak zdravého človeka je 120/80 , u starších ľudí nad 50 rokov sa považuje za dobrý tlak aj hodnota 140/80. Veľa soli v jedle zvyšuje krvný tlak.


9.Dýchacia sústava, choroby, prevencia

Bunkám treba neustále dodávať kyslík a odstraňovať oxid uhličitý. K tomu slúži dýchacia sústava. Poznáme vonkajšie a vnútorné dýchanie. Vnútorné dýchanie je výmena plynov medzi krvou a bunkou. Krv dodá kyslík a odoberá oxid uhličitý. Vonkajšie dýchanie je výmena plynov medzi vonkajším prostredím a pľúcami. Nosovou dutinou prúdi vzduch, ktorý sa na sliznici zvlhčí, oteplí, prečistí. Nosová dutina pokračuje do okolitých a tvorí v nich vedľajšie nosové dutiny. Zápaly týchto dutín vyvolané nádchou sú príčinou úporných bolestí hlavy. Dolné dýchacie cesty začínajú hrtanom. Steny hrtana sú vystužené chrupkami, z nich najväčšia je štítna chrupka, nazývaná ohryzok, výrazne viditeľný u mužov. V hrtane je aj ústroj hlasu- hlasivky. Zafarbenie hlasu, vyslovenie hlások, závisí od polohy jazyka, zubov a podnebia. Pokračovaním hrtana je priedušnica, vystužená chrupkami. Priedušnica sa rozvetvuje na dve priedušky, ktoré vstupujú do pravých a ľavých pľúc. V pľúcach sa priedušky postupne rozdeľujú na čoraz menšie a menšie vetvy, až napokon vznikajú úzke priedušničky, ktoré vedú vzduch do pľúcnych mechúrikov. Steny pľúcnych mechúrikov sú bohato opradené krvnými vlásočnicami a vo vnútri mechúrikov sú pľúcne komôrky. Do vlásočníc vniká kyslík a vychádza z nich oxid uhličitý.

Pľúca pokrýva blana, nazývaná popľúcnica. Pod ňou je blana, nazývaná pohrudnica a vystiela steny hrudníkovej dutiny. Štrbinovitá medzera medzi oboma blanami je vyplnená tekutinou. Striedavé rozširovanie a zužovanie hrudníkovej dutiny je sprevádzané zväčšovaním a zmenšovaním objemu pľúc, čím sa zabezpečuje výmena vzduchu medzi pľúcami a okolitým prostredím ( vonkajšie dýchanie ). Ventilácii pľúc napomáhajú aj dva svaly, a to: medzirebrové svaly a bránica. Bránica pracuje ako piest. Pri vdychu klesá dolu, pri výdychu stúpa hore. Pri svalovej práci stúpa spotreba kyslíka, dýchanie je hlbšie a rýchlejšie. V takýchto prípadoch vzniká kyslíkový dlh. Ten sa však vyrovná po skončení svalovej práce a to tak, že človek ,aj keď jeho svaly nepracujú , ešte nejakú dobu zrýchlene dýcha.

Závažný a rozšírený zlozvyk je fajčenie. Fajčiar vdychuje dym, v ktorom okrem nikotínu a rakovinotvorných látok je aj značný podiel oxidu uhoľnatého. Oxid uhoľnatý sa viaže na hemoglobín, čím sa zhoršuje okysličovanie krvi v pľúcach. Okrem toho fajčiarom praskajú pľúcne mechúriky v pľúcach. Podobné dopady sú aj u nefajčiarov ,ktorí sa zdržiavajú v nafajčenom prostredí, sú to takzvaní pasívni fajčiari.Choroboplodné zárodky sa často dostávajú do dýchacích ciest kvapôčkovou infekciou, napr. chrípka. Prevenciou je časté vetranie, pobyt na čerstvom vzduchu, otužovanie, dostatok vitamínov.