PRÍRODNÉ PROSTREDIE
Poloha
Kúpele ležia v Nízkych Beskydách na styku Oravskej vrchoviny a Busova, 5 km na sever od mesta v doline Bardejovského potoka. Nadmorská výška doliny sa pohybuje od 279 m pri vyústení po 690 m pri prameňoch Bardejovského potoka.
Sadová úprava a lesopark, ktorý obkolesuje kúpele, má rozlohu 1000 ha, ďalších 5000 ha okolitých ihličnatých a zmiešaných lesov dáva prostrediu intimitu izolovanú od rušivých vplyvov civilizácie.
Z geologickej stránky patrí širšie okolie Bardejovských Kúpeľov do flyšového pásma, budovaného z hornín, ktoré sa usadzovali v druhohornom mori. Kúpele ležia na rozhraní dvoch horopisných celkov, ktoré sa zvrásnili v treťohorách a patria k vonkajšiemu, beskydskému oblúku Karpát.
Vodstvo
Oblasť odvodňuje Topľa, južnú časť Sekčov so svojimi pramennými prítokmi a z malej časti územia odvádzajú vody pramenné toky Ondavy.
Vo vonkajšom flyšovom pásme sa vyskytujú aj minerálne pramene, pod ktorými rozumieme vody, ktoré obsahujú určité množstvo rozpustených pevných látok alebo plynov, alebo majú určitú teplotu.
Pri klasifikácii a názvosloví minerálnych vôd sa berie do úvahy obsah rozpustených pevných látok, plynov, rádioaktivita. Vo flyšových pohoriach sa vyskytujú minerálne vody, ktoré vznikli presakovaním zrážkových vôd do priepustných vrstiev flyšu, pričom sa voda na svojej ceste obohacovala o minerálne látky, prípadne sa zmiešala so zachovanými podzemnými zvyškami vody morského pôvodu pri súčasnom preplyňovaní kysličníkom uhličitým, ktorý sa tam dostal z hlbších častí zemskej kôry po hlbokých geologických zlomoch.
Z minerálnych vôd flyšového pásma na území Slovenska najznámejšia je práve minerálna voda vyvierajúca v bardejovských Kúpeľoch. Je to zásaditá slaná bórová železnatá uhličitá voda.
Podnebie
Bardejovské kúpele majú mierne teplú, mierne vlhkú vrchovinovú klímu. Širšie okolie kúpeľov, údolie Tople na západ od Bardejova a severné časti Nízkych Beskýd patria rovnako ako kúpele do mierne teplej oblasti s podoblasťou vlhkou až veľmi vlhkou. Dolina Tople od Bardejova na východ patrí do teplej oblasti s podoblasťou mierne vlhkou. Pohraničný chrbát Nízkych Beskýd a vysoké polohy Čergova patria do chladnej oblasti.
Rastlinstvo
Rastlinný kryt flyšového pásma je rovnorodý, málo pestrý, značne pozmenený hospodárskou činnosťou človeka. Lesy v Nízkych Beskydách sú značne degradované vplyvom negatívnych zásahov v minulosti, rúbaním, odlesňovaním, vypaľovaním, pastvou. Predovšetkým boli vyrúbané lužné lesy. Pre nízke polohy sú charakteristické dubové hrabiny, pričom preniká do nich borovica, breza, časté sú zárasty liesky. Malá nadmorská výška Nízkych Beskýd a otvorené doliny severo- južného smeru umožnili prenikanie teplomilnej vegetácie, ktorá sa rozšírila až do doliny Tople povyše Bardejova, i pomerne vysoko do hôr. Typickým krovinatým spoločenstvom teplých svahov sú ružovo- trnkové kry s častou borievkou, hlohom, svíbom.
Živočíšstvo
Bohatá členitosť terénu, komplexy listnatých a ihličnatých lesov, pomerne málo osídlené pohraničie i ďalšie priaznivé činitele pôsobia, že opisované územie tvorí bohatú zoografickú oblasť. Žije tu maša bežná lesná i stepná zver a vtáctvo. Z poľovníckej zveri je to diviak a srnec, v Čergove aj jeleň, v kultúrnej stepi zajac. Z dravcov sa trvalo usadil vlk, rys, divá mačka i líška. Zdržiava sa tu aj kuna lesná a kuna skalná. Z ostatných stavovcov to je veverička, plch hôrny a z reliktných druhov piskor horský a hraboš zemný.
V bukových lesoch žije karpatský endemit sova dlhochvostá uralská, z ostatných sov najmä myšiarka ušatá, pôtik kapcavý a kuvik obyčajný.
Topľa a jej horské prítoky patria do pstruhového pásma a sú obhospodarované Štátnymi lesmi.
PRÍRODNÉ LIEČIVÉ ZDROJE A KÚPEĽNÁ LIEČBA
V snahe vybudovať kúpele Bardejov na moderné zdravotnícke zariadenie, urobilo sa veľa pre ich obnovu a prestavbu. V prvej etape sa vybudovali inžinierske siete, kanalizácia, kotolňa pre celú budúcu kapacitu a tepelné rozvody, centrálna práčovňa, nové bytovky, slobodáreň, jasle, materská škola, čo umožnilo postupne uvoľňovať obývané liečebné domy a tieto po rekonštrukcii prinavracať zdravotníckym účelom, pribudlo druhé letné kúpalisko, ďalšie tenisové dvorce, minigolf, lyžiarsky vlek.
V roku 1972 dali do prevádzky modernú kolonádu s hudobným pavilónom, ktorá je vyše sto metrov dlhá a pätnásť metrov široká, má výbornú klimatizáciu a dostatok priestoru na prechádzky pacientov pri pitných liečebných kúrach. V tom istom roku dokončili päťpodlažný hotel Minerál, ktorý poskytuje ubytovanie ambulantným pacientom a rekreantom.
Strediskom liečebných procedúr je Kúpeľný dom, v ktorom možno denne podať vyše 2400 procedúr. Do prevádzky ho dali v roku 1974, je architektonicky účelne riešený. Každé oddelenie balneoterapie je organizované ako samostatná jednotka.
Na prízemí terasovite riešenej budovy je okrem vstupnej haly s bufetom i časovanie procedúr, vodoliečba, sauny a kúpeľná poliklinika s centralizovanými vyšetrovacími zariadeniami (laboratóriá, röntgen, endoskopická vyšetrovňa a iné). Na prvom poschodí je elektroliečebné a vaňové oddelenie minerálno- uhličitých kúpeľov, na druhom oddelenie parafínových zábalov a rehabilitačné oddelenie s bazénom, telocvičňami, prevádzkou reflexných masáží a elektroliečbou II. Na treťom poschodí je inhalačné oddelenie, parafínové zábaly II. a plynové injekcie.
Vybavenie balneoterapie a kúpeľnej polikliniky umožňuje poskytovať liečebné procedúry a diagnostické vyšetrenia n a vysokej odbornej úrovni. Balneoterapiu s kúpeľnou poliklinikou spájajú kryté zasklené spojovacie chodby s liečebnými domami Alžbeta, Astória a Ozón.
V lete roku 1976 dali do prevádzky sedempodlažný liečebný dom Ozón.
Okrem ubytovacích a prevádzkových priestorov, ordinácií a ošetrovní, stravovacieho strediska, má priestrannú spoločenskú sálu, herne, klubovne, čitáreň. Jeho vonkajšia architektúra je v súlade s architektúrou kúpeľného domu a kolonády.
Príjemné prostredie vrátane dobrého ubytovania, spoločenských miestností a ich vybavenia majú aj ostatné liečebné domy, ktorým slúžia stavebne staršie objekty. Niektoré z nich ( Alžbeta, Dukla, Astória) s väčšou ubytovacou kapacitou tvoria akési ústredné jednotky. Iné, menšie a situované pri okraji lesoparku vznikli rekonštrukciou starších objektov a obľubujú ich najmä pacienti, ktorí si želajú zvlášť pokojné prostredie.
Vstupný objekt do kúpeľov tvorí budova panoramatického kina s hľadiskom pre 390 divákov a javiskom, knižnicou, čitárňou a denným barom, do prevádzky bolo uvedené v roku 1977. V roku 1983 bolo dobudované nové stredisko obchodu a služieb.
Medzičasom boli obnovené na liečebné i hospodársko- prevádzkové účely zostávajúce staršie objekty. Plánuje sa výstavba ešte jedného liečebného domu s kapacitou 200 lôžok a s kongresovou halou so 400 stoličkami, výstavba detskej liečebne, čím sa kapacita pre liečenie detí do 15 rokov podstatne zvýši. Koncepcia urbanisticko- architektonického riešenia dostavby kúpeľov počíta s cieľovou kapacitou 1500 postelí a primeraným vybavením pre 3000 osôb. Rešpektuje členenie územia na vstupnú zónu so zariadeniami slúžiacimi voľnému cestovnému ruch, na prechodnú zónu pre príjem pacientov, občiansku vybavenosť a hospodárske zariadenia kúpeľov, v kúpeľnej zóne sa budú nachádzať iba zariadenia kúpeľnej starostlivosti.
