referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Drahomír
Utorok, 16. júla 2019
Bardejovské kúpele
Dátum pridania: 12.09.2006 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: delisska405
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 4 714
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 13.7
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 22m 50s
Pomalé čítanie: 34m 15s
 

Kúpeľná liečba má u nás vďaka využívaniu minerálnych vôd na liečebné účely dlhú, stáročnú tradíciu. Využívaním prírodných minerálnych zdrojov, klimatického prostredia, vytváraním priaznivých podmienok pre aktívny oddych a zdravý pohyb, sa môžu účinnejšie liečiť psychosomatické choroby, ktoré v súčasnej hektickej dobe nadobúdajú medzi dlhotrvajúcimi a chronickými chorobami prevahu. To všetko  vďaka prostrediu chránenému od rušivých zdrojov pôsobiacich na osobnosť a psychiku ľudí.

V kúpeľoch sa môže úspešne uplatniť aj rehabilitácia a regenerácia po zvládnutí akútnych nemocí, pri doliečovaní, ale aj prevencia pred hroziacimi chorobami. 

Tieto kúpele sú našimi najvýchodnejšími a zároveň najsevernejšími kúpeľmi. Majú krásne okolie, s nenarušenou, vzácnou prírodou, ktorá uchováva hodnoty ľudového svojrázu. Toto všetko sa zachovalo a prechováva dodnes, aj napriek vyše sedemstoročnej rušnej histórii, ktorú majú kúpele spoločnú s Bardejovom- jedným z našich najvýnimočnejších stredovekých miest.

VÝVOJ KÚPEĽOV A DEJINY OKOLIA 
Územie severného Šariša bolo sporadicky osídlené už v praveku od staršej doby kamennej. Pre toto obdobie je významné osídlenie pastiersko- roľníckych, tzv.ľudom východoslovenských mohýl, ktoré dnes nachádzame na horských chrbtoch, napríklad pri Kľušove, Kurime, Marhani a inde.

Nálezy z obdobia spracovania kovov, kontakty s keltskou (napr. nález zlatej barbarskej mince v Kurime) a laténskou (rímska minca z Bardejova) kultúrou nasvedčujú, že údolím Tople viedli v tej dobe komunikačné trasy do Zakarpatska.

Príchod Slovanov znamenal postupné trvalé osídľovanie územia a jeho pretváranie na hospodársko- kultúrnu oblasť.

V 13.st. sa rozširuje zemianska kolonizácia, intenzívne, najmä po tatárskom vpáde sa zakladajú osady a dediny, z trhovej a kláštornej osady sa rozvinul Bardejov, ktorý svojím významom prekonal ostatné osady a v 14.st. dostal výsady slobodného kráľovského mesta. 

Bardejov sa vyvinul pri starom slovanskom osídlení nad vtokom Lukavice do Tople. Asi začiatkom tretieho desaťročia 13.st. sa usadili v Bardejove cisteriánski rehoľníci z Poľska, neskôr kolonizovali mesto nemeckí osadníci. Postupne mesto získavalo rôzne slobody, výsady a úľavy, až sa vyvinulo jedno z najvýznamnejších miest Uhorska. Za svoj hospodársky rozkvet, ktorý dosiahol vrchol v 15. a 16. st., vďačil najmä rozvinutým remeslám.

V 15.st. žilo v meste asi 150 remeselníkov, ktorí vykonávali vyše 60 rôznych remesiel. Neskôr v 16.st. dosiahlo mesto i najväčší kultúrny rozmach. Významnou humanistickou vzdelávacou ustanovizňou sa stala mestská škola pod vedením bardejovského rodáka L. Stockla, v meste pôsobili dve tlačiarne, knižnica, rozmach dosiahlo divadlo aj hudba. Súbežne s hospodárskym blahobytom sa mesto rozvíjalo aj stavebne. 

Opisované územie sa v 15.st. dostalo pod vplyv bratríkov, ktorí mali opevnený útočiskový hrádok na vrchu Busov a pod ich priamym vplyvom vznikla ozbrojená vzbura poddaného ľudu na makovickom panstve.

Do hospodárskeho vývoja rušivo zasiahli aj vojenské akcie poľských Jagelovcov, keď spustli mnohé obce.

Od 16.st. sa začínajú na území Uhorska najprv boje o trón medzi Habsburgovcami a Jánom Zápoľským, súčasne vzrastá turecké nebezpečenstvo, ktoré znamená aj pre odľahlejší horný Šariš zvýšené finančné bremeno, potom nastupujú náboženské nepokoje a stavovské povstania hornouhorskej šľachty.

Všetky tieto udalosti sa priamo dotýkalo kraja, ich sprievodným javom boli zvýšené dane, poplatky, ktoré spôsobovali trvalý i hlboký úpadok mesta a zbedačeného vidieka.

K tomu sa pridali aj požiare v Bardejove v rokoch 1680, 1686 a 1876, ďalej mor roku 1710, sucho a neúroda...

V dôsledku veľmi zlých hospodárskych a sociálnych pomerov dochádza začiatkom 18. st. k masovému vysťahovalectvu obyvateľstva na Dolnú zem.

Až v posledných desaťročiach 19.st. začína kraj obsadzovať kapitalistické podnikanie. Od polovice 20. st. sa do popredia dostávajú v hospodárskom živote Bardejova židia, ktorí tvorili až tretinu obyvateľstva. Oblasť priamo zasiahli vojnové udalosti na začiatku 20.st. (v zime 1914/15), keď sa ruské vojská dostali až do doliny Tople a Bardejova.

Kúpele v Bardejove, prípadne minerálne pramene, sa prvýkrát spomínajú v listine Belu IV. Z roku 1247, v ktorej sa vymedzuje chotár Bardejova. O existencii prameňov existujú pomerne skoré informácie a to vďaka faktu, že minerálne pramene ležali v bezprostrednej blízkosti významnej osady, akou Bardejov určite bol, a neďaleko významnej „veľkej kráľovskej cesty“ spájajúcej Stredomorie s Baltom.

Taktiež už v roku 1426 mesto rozšírilo svoje kúpele a o 6 rokov neskôr zriadilo aj druhé kúpele. Zaujímavosťou je správa z roku 1505, ktorá uvádza, že už v tej dobe sa za kúpanie vyberal poplatok, čo potvrdzuje existenciu kúpeľných zariadení. Vďaka poznaniu liečivej sily prameňov sa kúpele zachránili v období, keď obchodný, hospodársky a politický význam mesta upadal.

Z konca 17. st. existuje v bardejovských mestských knihách záznam, že mesto postavilo pri prameňoch hostinec..

V 18.st. mali kúpele už svoje kúpeľné objekty s vaňami a boli vyhľadávaným objektom po celý rok. Najprv ich navštevovala najmä poľská šľachta, neskôr okrem domácich mešťanov aj uhorská šľachta. Koncom tohto storočia to teda zákonite vyvolalo stavebný ruch. Tiež sa vykonal chemický rozbor minerálnej vody, stanovili sa liečebné indikácie, navrhol sa spôsob využitia prameňov pre kúpele a distribúciu minerálnej vody.

Začiatkom 19.st. sa kúpele zaradili medzi najvyhľadávanejšie v Uhorsku. Okrem návštevníkov z blízkeho okolia, ktorí navštevovali kúpele krátkodobo, bola väčšina hostí na pobyt tri až šesť týždňov. Medzi významné osobnosti, ktoré v tej dobe navštevovali kúpele patria napríklad : rakúsko- uhorský cisár Jozef II., Mária Lujza- neskoršia manželka cisára Napoleona, ruský cár Alexander I.

Hostia boli ubytovaní v hoteli so 60 izbami a taktiež v súkromných domoch. Mnohé šľachtické rodiny tu totiž mali svoje vlastné vily a letohrádky. V spomínanom hoteli tu bol murovaný kúpeľný dom s 34 kabínami, pece na ohrievanie minerálnej vody na kúpanie, vodoliečebný ústav, jedálne, herne, tanečná sála, či letné divadlo. V polovici 19. storočia kúpele dosahovali návštevnosť takmer 1000 rodín ročne.

Rýchly vzostup kúpeľov vystriedalo postupné chátranie objektov, k čomu prispel aj požiar v roku 1856, pri ktorom zhorelo mnoho domov. V čase kapitalistického podnikanie sa nakoniec našli finančné prostriedky na opravu objektov i zlepšenie kúpeľného prostredia. V tomto období postavili novú dvoranu, honosný drevený pavilón nad Hlavným prameňom, zakryli i ďalšie pramene, vybudovali vodovod, elektrické osvetlenie, upravili park, vybudovali nové modernejšie hotely s kapacitou 195 izieb.

V renomovanom kúpeľnom dome bolo 85 kabín s kovovými vaňami. Koncom 19. storočia už mali kúpele k dispozícii 1200 izieb a v sezóne ich navštívilo okolo 4000 hostí.

Roku 1895 sa tu liečila cisárovná Alžbeta, manželka Františka Jozefa I., ktorej pobyt pripomína socha pred liečebným domom z roku 1903.

Návštevnosť kúpeľov vzrástla po vybudovaní železničnej trate do Bardejova so stálym prípojom kočiarmi do kúpeľov. Takto boli kúpele spojené nielen s Prešovom a Košicami, ale aj s Pešťou a Viedňou. Súbežne s rozvojom kúpeľov sa zdokonaľovali i liečebné procedúry, zavádzal sa kúpeľný režim. Okrem pitných kúr a vaňových minerálnych kúpeľov, podávali sa kúpele z jedľového ihličia, slatinné kúpele, masáže, elektroliečba, odporúčali sa vychádzky.

Hneď začiatkom 20.st. mali kúpele okolo 1600 dobre zariadených hosťovských izieb, kompletné kúpeľné liečebné a spoločenské vybavenie, kolonádu, ktorá spájala Hlavný a Lekársky prameň, tenisové dvorce i vlastnú informačnú kanceláriu v Budapešti. Voda z Lekárskeho a Alžbetinho prameňa sa plnila do fliaš, kým prostému ľudu bol prístupný len Ľudový prameň.

Za 1.sv.vojny kúpele spustli a aj po jej skončení sa zariadenia neobnovovali, kúpele začali upadať. Po výmene nájomných hospodárov nastalo nepatrné zlepšenie stavu, oživil sa najmä kultúrny život.

2.svetová vojna opäť nepriaznivo zasiahla do rozvoja kúpeľov. Po roku 1948 boli všetky hotely prispôsobené na celoročnú prevádzku a tri najväčšie hotely sa prebudovali na liečebné domy. Súčasne sa uskutočnil rozsiahly hydrogeologický výskum, ktorý spresnil údaje o minerálnych vodách a sprístupnil ich nové zdroje. 

 
   1  |  2  |  3  |  4    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Bardejovské kúpele SOŠ 2.9830 1526 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.