rad: Blanokrídlovce (Hymenoptera)
rad: Motýle (Lepidoptera)
rad: Dvojkrídlovce (Diptera)
rad: Blchy (Aphaniptera)
rad: Chrobáky (Coleoptera)
Rad: Blanokrídlovce

Rad : Blanokrídlovce (Hymenoptera)

je rad hmyzu bohatý na druhy. Ich hospodársky význam je veľký; mnohé druhy opeľujú rastliny, niektoré požierajú škodlivý hmyz. Zaraďujeme sem aj tzv. spoločenský hmyz ako sú mravce, včely, osy a čmele.

Mravec drevokaz (Camponotus ligniperda) patrí medzi najväčšie druhy mravca v strednej Európe. Veľkosť robotníčky 6,5-14 mm, samičky 14-17 mm. Žije na výslnných miestach na okrajoch lesov. Hniezda robí v dreve, pod koreňmi stromov a pod kameňmi. Živí sa sladkými výlučkami vošiek. Mravce majú z celej triedy hmyzu najmenej členené zložené oči - skladajú sa zo 6-9 očiek. Najbežnejším druhom u nás je mravec hôrny (Formica rufa).

Veľkosť robotníčky osy útočnej (Vespula germanica) je 12-16 mm, samička meria 16-20 mm. Okraj očí má žltý a na žltom štíte hlavy má jeden alebo aj tri čierne body. Hniezdo si najčastejšie robí v podzemných dutinách, v múroch a pod. Rodiny osy majú asi 3000-5000 členov. Príbuzných rodom osy je sršeň (Vespa), ktorý je asi 1,5 až 2-krát väčší a stavia si aj plástové hniezda zavesené o podklad stopkou.

Včela medonosná (Apis mellifera) sa rozmermi podobá na osu. Žije však v omnoho väčších spoločenstvách - 40 000-70 000 jedincov. Spoločenstvo tvorí plodná samička (matka), robotnice a v určitom období aj samčeky (trúdy). Včela je nepochybne najužitočnejší hmyz. Človek chová včely v drevených úľoch. Majú veľký význam ako opeľovače kvitnúcich rastlín, poskytujú med, vosk, jed a propolis. Príbuzným rodom včely je čmeľ (Bombus), ktorý je asi 1,5-krát väčší. Vo vybudovanom hniezde býva až 300 jedincov.

Rad: Motýle

Motýle (Lepidoptera) sú nesporne najkrajším radom hmyzu. Všeobecne delíme motýle na denné a nočné, ktoré sa značne líšia farebne aj stavbou tela. Ich larvy sa nazývajú húsenice. Viaceré druhy majú špirálovito stočený cuciak na cicanie nektáru.

Priadka morušová (Bombyx mori) je hospodársky najvýznamnejším motýľom. Vo voľnej prírode už nežije. Odborníci sa domnievajú, že tento druh bol vyšľachtený z druhu Theophila mandarina z východnej Ázie. Dospelý jedinec žije asi tri dni a vôbec neprijíma potravu. Húsenice sa živia morušovým lístím a z 3 mm narastú na 9 cm. Potom sa zakuklia, pričom sa obalia hodvábnym vláknom, až vznikne puzdro zvané kokón. Kokóny sa zbierajú a získava sa z nich hodváb.

Medzi najznámejšie denné druhy motýľov patria babôčka admirálska, očkáň, perlovec, vidlochvost feniklový, mlynárik kapustový. Všetky sú pestro sfarbené. K nočným motýľom patria mníška, spriadač, lišaj.

Rad: Dvojkrídlovce

Z dvojkrídlovcov (Diptera) je známy predovšetkým nepríjemný druh komár piskľavý (Culex pipiens). Veľkosť 4-5 mm. Je všeobecne rozšírený, zdržuje sa v blízkosti ľudských obydlí. Larvy sa vyvíjajú v čistých vodách, často vo vodných nádržiach v záhradách a pri domoch. Samičky cicajú krv na ľuďoch. V jednom roku sa môže vyvinúť 5-7 generácií. K ďalším zástupcom patria komár z rodu Anopheles, ktorý je prenášačom malárie.

Drozofila žltkastá (Drosophila confusa) dosahuje veľkosť 3,5-4 mm. Hojne sa vyskytuje v skladoch ovocia. Používa sa ako vhodný objekt pri experimentálnom štúdiu otázok dedičnosti.

K ďalším nepríjemným zástupcom tohto radu patria muchy. Mucha domáca (Musca domestica) sa vyskytuje v ľudských sídliskách, zdržuje sa v bytoch. Samička znáša vajíčka do hnoja a na hnijúce odpadky. Môže prenášať rôzne nákazy. Má celosvetové rozšírenie. Mucha múrová (Musca corvina) sa od domácej odlišuje svetlejším sfarbením bruška. V bytoch sa zdržuje obyčajne na oknách. Mäsiarka obyčajná (Sarcophaga carnaria) dosahuje veľkosť 10-16 mm. Samička znáša živé larvy najčastejšie na mäso a na hnijúce látky organického pôvodu.

Rad: Blchy

Blcha ľudská (Pulex irritans) z radu bĺch (Aphaniptera) meria 2-3,5 mm. Žije v ľudských príbytkoch, kde cudzopasí na ľuďoch i na domácich zvieratách. Larvy sa vyvíjajú v organických odpadkoch na zemi, v posteliach a pod. Blcha psia (Ctenocephalides canis) je približne rovnako veľká. Cudzopasí na psovi domácom. Oba druhy sú všeobecne rozšírené.

Rad: Chrobáky
Chrobáky (Coleoptera) sú počtom rodov a druhov najbohatším radom hmyzu. Ich hlavnou charakteristikou je prvý pár krídel premenený na krovky, druhý pár je blanitý.

Medzi najobľúbenejšie druhy hmyzu patrí lienka sedembodková (Coccinella septempunctata). Meria 5-8 mm. Patrí medzi najhojnejšie druhy lienok, vyskytuje sa na rozličných biotopoch od nížin po horské oblasti. Žije na rozličných rastlinách, na ktorých larvy aj imága prenasledujú vošky. Z iných druhov lienok sú u nás rozšírené lienka štrnásťbodková (Coccinula 14-pustulata) s tmavým telom a žltými škvrnami, lienka dvojbodková (Coccinella bipunctata), lienka veľká (Anatis ocellata).

Stavbou tela sa na lienku ponáša pásavka zemiaková (Leptinotarsa decemlineata). Meria 7-16,5 mm. Pochádza zo Severnej Ameriky. Larvy aj imága sa živia listami zemiakov a spôsobujú tak veľké škody. Larvy prezimujú v pôde a na jar napádajú zemiaky už po ich nasadení.

Chrúst obyčajný (Melolontha melolontha) meria 20-25 mm. Larvy žijú v pôde a živia sa korienkami rastlín. Imága lietajú na jar po večeroch vo veľkom množstve počas niekoľkých dní.

Medzi našich najkrajších chrobákov patrí roháč obyčajný (Lucanus cervus). Dosahuje dĺžky až 75 mm (bez hryzadiel). Samčekovia majú na rozdiel od samičiek mohutne vyvinuté hryzadlá (až 25 mm). Larvy sa vyvíjajú v práchnivom a hnijúcom dreve starých pňov, najmä dubov.

Potápnik obrúbený (Dytiscus marginalis) meria 27-32 mm. Patrí medzi najhojnejšie druhy stredoeurópskych potápnikov, ktoré žijú v stojatých a mierne tečúcich vodách. V noci lieta, často zaletí na svetlo. Kováčik pásikavý (Athous vittatus) meria 8-11 mm. Žije v listnatých lesoch. Dospelé jedince sa vyskytujú na bylinách a stromoch. Je to hojnejší druh kováčikov. Fúzač zavalitý (Ergates faber) meria 23-60 mm. Charakteristický druh borovicových lesov. Ich vývoj trvá niekoľko rokov a za ten čas môžu narásť až na 90 mm. Lykožrút smrekový (Ips typographus) meria 4,5-5,5 mm. Hojný v smrekových lesoch vo vyšších polohách. Pri premnožení spôsobuje kalamity v lesnom hospodárstve.