Trieda: Hmyz

Hmyz (Insecta) je počtom druhov a jedincov najbohatšia trieda v živočíšnej ríši. Telo hmyzu je dvojstranne súmerné, nerovnomerne článkované - tvorí ho hlava, hruď a bruško.

Hlava hmyzu je zrastená zo 6 článkov. Na hlave môžeme pozorovať zložené oči. Na temene sa niektorým skupinám hmyzu zachovali jednoduché očká. Tykadlá predstavujú dôležitý orgán čuchu a hmatu. Ich tvar je rôzny. Základný typ ústneho orgánu hmyzu je hryzavý, pri mnohých skupinách sa však vyvinuli špecializované ústroje - hryzavo-lízavé (včely), bodavo-cicavé (komáre, bzdochy), lízavo-cicavé (motýle).

Hruď hmyzu je tvorená z 3 článkov (predohruď, stredohruď, zadohruď). Na každom hrudnom článku je jeden pár pravých končatín slúžiacich na pohyb. Stredohruď a zadohruď krídlovcov má po jednom páre krídel. Obidva páry krídel sú zriedka rovnaké. Niektoré druhy hmyzu sú pôvodne bezkrídle (Apterygota), ostatné druhy zaraďujeme ku hmyzu krídlatému (Pterygota).

Bruško sa pôvodne skladalo z 12 článkov, ale ich počet sa môže líšiť. Spravidla sa na ňom nenachádzajú končatiny.

Nervovú sústavu tvorí veľký nadhltanový uzol, ktorý inervuje tykadlá a oči a pohltanový uzol inervujúci ústne ústroje. Z pohltanového uzla vychádzajú dva nervové pásy. Tie v hrudi tvoria veľký uzol a v brušku množstvo menších uzlov.

Hmyz je oddeleného pohlavia. Rozmnožuje sa zväčša pohlavne oplodnenými vajíčkami, niekedy však i neoplodnenými vajíčkami (partenogenéza). Z vajíčok sa liahnu larvy. Podľa spôsobu individuálneho vývinu rozdeľumeje hmyz:

hmyz s nedokonalou premenou (Hemimetabolia)
hmyz s dokonalou premenou (Holometabolia)

Pri úplnej premene hmyz prechádza štádiom larvy a kukly (chrobáky, blanokrídlovce, dvojkrídlovce, motýle), pri neúplnej premene len larválnym štádiom (vážky, šváby, vši, rovnokrídlovce, bzdochy), ktoré sa napokon premení na dospelý hmyz - imago.

Hmyz sa vyznačuje pomerne rýchlym a hromadným rozmnožovaním, čo má niekedy za následok ich premnoženie (komárie kalamity, koníky, motýle).

Hmyz sa vyskytuje takmer na celej Zemi, okrem morí. Jeho význam v prírode je veľký. Pre človeka má význam v poľnohospodárstve, zdravotníctve, veterinárstve a v skladovníctve. Výskumom hmyzu sa zaoberá entomológia.

Systém hmyzu tvorí 33 radov s viacerými podradmi. V strednej Európe sa vyskytujú zástupcovia z cca 25 radov.

Hmyz s nedokonalou premenou
podkmeň: Vzdušnicovce (Tracheata)
trieda: Hmyz (Insecta)
rad: Vážky (Odonata)
rad: Švehly (Thysanura)
rad: Bzdochy (Heteroptera)
rad: Rovnokrídlovce (Orthoptera, Saltatoria)
rad: Vši (Anoplura)
rad: Šváby (Blattodea)
Rad: Vážky
Vážky (Odonata) sú dravý krídlatý hmyz, ktorého larvy žijú vo vode. Larvy dýchajú zväčša tracheálnymi žiabrami. Zložené oči vážok majú okolo 30 000 očiek (omatídií). Majú dobre vyvinuté krídla a patria medzi najlepšie lietajúci hmyz. Vážky sú denným hmyzom, len niektoré tropické druhy lovia v noci komáre. Majú význam pre udržiavanie biologickej rovnováhy medzi hmyzom.
Šidlo obrovské (Anax imperator) je najväčšia európska vážka s telom dlhým 80 mm a krídlom 50 mm. Šidlá sú rozšírené po celom svete. Do tohto radu patria aj vážky, hadovky, šidielka.

Rad: Švehly
Švehla obyčajná (Lepisma saccharina) z radu švehiel (Thysanura) sa často vyskytuje v domácnostiach. Dĺžka tela 7-10 mm. Je to nočný hmyz. Živí sa odpadkami organických látok. Rozšírená je takmer po celom svete. V teplých krajinách žije vo voľnej prírode.

Rad: Bzdochy
Bzdochám (Heteroptera) prechádza hlava v chobot s ústnym bodavocicavým orgánom. Okrem zložených očí majú aj temenné očká. Predné krídla sa vyvinuli ako polokrovky. Mnoho druhov škodí rastlinám cicaním štiav, niektoré prenášajú vírusové ochorenia. Bzdocha zelená (Palomena viridissima) je všeobecne rozšírená. Jej veľkosť je 9-13 mm. Dospelé jedince sa zdržujú na kvetoch. Spôsobuje odpudivý zápach, ktorý je produktom pachových žliaz vyvinutých už aj larvám.

Ďalší zástupcovia tohto radu sú napr. cifruša bezkrídla (Pyrrhocoris apterus), bzdôšky, hladinárky.

Rad: Rovnokrídlovce
Rovnokrídlovce (Orthoptera, Saltatoria) sú zväčša hmyz vyskytujúci sa na poliach. Patria sem kobylky a koníky. Kobylka zelená (Tettigonia viridissima) je jedna z najväčších stredoeurópskych kobyliek, dosahuje dĺžku 28-42 mm. Zdržuje sa najčastejšie na kroch a stromoch. V teplých dňoch usilovne cvrliká. Je mäsožravá a živí sa najmä rastlinnými voškami. Rozšírená je po celej Európe i mimo nej.

Ďalším predstaviteľom tohto rodu je svrček poľný (Gryllus campestris). Veľkosť 20-26 mm. Žije na poľných medziach, trávnatých stráňach a suchších lúkach. Zdržuje sa v dierach v zemi, ktoré si sám vyhrabáva. Na jar intenzívne cvrliká. Je rozšírený po celom území strednej Európy, u nás je veľmi hojný.

Rad: Vši
Vši (Anoplura) sú prispôsobené parazitickému spôsobu života. Je to malý bezkrídly hmyz. Ich vajíčka sa nazývajú hnidy a dospelé jedince ich prilepujú výlučkami na srsť svojho hostiteľa i na tkaniny ľudí. Bodaním a cicaním krvi spôsobujú svrbenie a dráždenie kože. Niektoré druhy prenášajú rôzne choroby.

Voš detská (Pediculus capitis) dosahuje veľkosť 2-4 mm. Parazituje väčšinou na deťoch, zdržuje sa vo vlasoch na hlave, najčastejšie na spánkoch a v zátylí. Voš šatová (Pediculus corposis) parazituje na ľuďoch, zdržuje sa obyčajne v odeve, v posteľnej bielizni a pod. Je nebezpečným prenášačom viacerých chorôb. Patria sem aj voš lonová (Phthirus pubis), voš svinská (Haematopinus suis).

Rad: Šváby
Šváby (Blattodea) predstavujú najstaršiu skupinu hmyzu, ktorej zástupcovia žili už pred 300 mil rokov. Šváb obyčajný (Blatta orientalis) meria 19-30 mm. Vyskytuje sa po celý rok, často hromadne, v teplách domácnostiach, v pekárňach a skladoch potravín. Vo dne je ukrytý. Je všežravý a často obžiera potraviny. Má celosvetové rozšírenie. Do tohto radu patrí aj rus domový (Blatella germanica).