Na otázku, odkiaľ vlastne kapor pochádza, je niekoľko verzií. Jedna z nich je, ž ich priviezol zo svojich potulných ciest Marco Polo. Iná zasa tvrdí, že pochádzajú z Číny, lebo o ich chove písali už starí Číňania ešte v začiatkoch nášho letopočtu.

Eugen K. Balon vo svojej knihe RYBY SLOVENSKA uvádza, že pre jeho dobré rastové vlastnosti a kvalitu jeho mäsa ho poznali ešte v prvom storočí pred našim letopočtom Rimania, ktorí mali nad Dunajom početné osady, dokonca že ich z Dunaja neskôr previezli do Talianska a tiež iných štátov. Rímsky prírodovedec GAJUS PLINIUS v rokoch 23 až 79 nášho letopočtu už poznal dunajské kapry a zmieňuje sa o umelých rybníkoch na prechovávanie rýb. V stojatej vode rybníkov nadobudol postupne divý kapor vysokotelovú formu, ktorá sa ešte v neskorších dobách výberom najvyšších kusov na neres ešte znásobovala. Rimania čiastočne vyšľachtili divého dunajského kapra - SAZANA v rybu rybničnú a rozšírili ho takmer po celej západnej Európe. V neskorších dobách poznatky o chove kaprov prevzali kláštory, najmä po úpadku Rimanov. Takto vznikli takmer v celej Európe strediská chovu kaprov v rybníkoch, medzi ktoré patrí aj chov kaprov v Čechách. Umelým chovom, ktorý trvá už dve tisícročia sa kapor vyšľachtil na dnešnú rybničnú formu, pričom divý kapor SAZAN si v Dunaji zachoval pôvodnú formu, nezmenenú ako pred dvoma tisícmi rokov. Túto formu si zachoval iba preto, že sa s kaprami šľachtenými neneresí. Okrem Dunaja sa sazan vyskytuje v prítokoch Stredozemného, Čierneho, Kaspického a Aralského mora. Druhé rozšírenie kapra je Ázia a oblasť Tichého oceána.

Kapra, ako nežiadúcu rybu pokladajú v Austrálii, kde za pustenie uloveného kapra ukladajú vysoké peňažné pokuty. V ich vodách kapor rastie výnimočne rýchlo a už v prvom roku dosahuje váhu až do 2.5 kg. Tak, ako sa u nich rozšírili králiky, ktoré vážne ohrozujú poľnohospodárstvo, podobne sa rozširujú kapry. Je u nich vydaný zákon o zákaze chovu a predaja kaprov. Rybími jedmi vytrávili až na tisíce rybníkov s kaprom, no kapor sa rozšíril aj v tečúcich vodách natoľko, že ohrozuje ostatné druhy domácich rýb.
Niektorí jednotlivci sa zaoberajú lovom kaprov elektrinou na tečúcich vodách a ročne vylovia až 1000 ton kaprov, ktoré sa spracovávajú na krmivo pre psov a mačky a dokonca vyrábajú z ich mäsa hnojivá.

Kapor je takmer najrozšírenejšou rybou rôznych bagrovísk, priehrad, ale i niektorých tečúcich vôd, na lov ktorého sa špecializuje najviac rybárov. Jeho kvalitné mäso, ktoré sa dá upraviť rozmanitým spôsobom už od nepamäti lákalo mlsné jazýčky labužníkov.
U nás a takmer v celej Európe žijú dva druhy kaprov. Divý kapor - SAZAN, ktorý sa nachádza u nás v Dunaji, tiež v dolných častiach jeho prítokov a jeho vyšľachtená forma rybničný kapor obyčajný.

Šľachtenie kapra trvá už po dve tisícročia, preto nadobudol také rozmanité formy, aké má dnes. Pri tomto šľachtení sa chovatelia predbiehajú, aby ich kapor niečím výnimočným vynikol od ostatných doteraz existujúcich. Takto vznikli kapry, ktoré boli vyšľachtené do obrovských výšok a šírok. Dokonca šľachtitelia upravujú aj ich hlavy, aby boli čím menšie a od hlavy kolmo naberali výšku, ako by boli hrbaté. Niekedy pri ulovení kapra až žasneme, vyzerá tak škaredo, ako veľký batoh, až je krásny. Najviac sa divému kaprovi podobá šľachtený kapor ŠUPINÁČ, ktorého celé telo pokrývajú šupiny, ktoré sú pevne spojené za pomoci blany s kožou ryby. Samozrejme tvarom sa od neho líši hlavne výškou, mohutnosťou a aj menšou chvostovou plutvou.

Opakom tohoto kapra je kapor bez šupín, takzvaná zrkadlová forma, možno šľachtitelia chceli uľahčiť prácu najmä pri kuchynskej úprave a čistení šupín. Táto forma kapra má obrovskú výšku a niekedy sa úplne podobá disku. Jeho telo pokrýva iba hladká koža, najčastejšie hnedá, ktorá pri brušnej časti postupne prechádza v bledšiu až žltú.
Lysá forma kapra je stavbou tela podobná zrkadlovej forme, má však pozdĺž bočnej čiary len jednu radu veľkých šupín, ďalšia rada drobných šupín lemuje chrbtovú plutvu. Niekoľko väčších šupín je akoby rozhádzaných najmä pri plutvách.

Pozornosť šľachtiteľov nie je zameraná len na veľký vzrast, výšku a mohuntosť ryby. Zaujíma ich aj nádhera kaprov pokiaľ sa jedná o ich farebnosť a vytváranie rôznych farebných obrazcov na ich telách. Na tento účel používajú hlavne kaprov v lysej, ale najčastejšie zrkadlovej forme. Preto sa pri potulkách na rôznych kaprových revíroch stretávame s nádherne žlto oranžovými kaprami, kaprami červenými, tmavými až do čierna, prípadne i rôznofarebnými. Najväčšiu farebnosť kaprov dosiahli šľachtitelia v Číne a Japonsku, kde kapry majú i rôzne exotické zafarbenie, takmer ako papagáj.
Vrcholom je dosiahnutý jedinec, ktorý je z obidvoch bokov biely a v strede oboch bokov s červenou kruhovou škvrnou, ako symbol vychádzajúceho slniečka.
Samozrejme takmer všetky tieto rybničné formy kaprov sú z umelého výteru a do rybárskych revírov sú dodávané ako násada v rôznych štádiách, ako kapor rýchlený, jednorôčik, dvojročný, prípadne trojročný. Tieto kapry nežijú z prirodzenej potravy, ale sú v rybníkoch kŕmené a tým dosahujú veľmi rýchly rast a váhu.
Keď porovnávame sazana z Dunaja, pri dosiahnutí troch rokov života, má len okolo 30 cm a váhu 60 dekov. Naproti tomu šľachtený kapor kŕmený v rybníku, v treťom roku dosahuje dĺžku 40 až 50 cm a niekedy i viac a váhu 2,00 až 2,5 kg.

Kapor sa najčastejšie neresí na zaliatych lúkach, kde je dostatočne zohriata voda a hlavne čerstvo zaliata tráva, alebo vhodný porast. Kapry, ktoré sú dodávané ako násada sa v podmienkach svojho nového domova, či je to akákoľvek vodná nádrž, bagrovisko a niekedy aj priehrada, sa neresia len veľmi zriedka. Hoci som strávil veľmi veľa času na rôznych priehradách, len niekoľkokrát som ich videl neresiť sa, aj to až v druhej polovičke júla. Dôkazom je aj skutočnosť, že ak ulovíme kaprov v septembri alebo i neskôr, v ich vnútri ešte nájdeme už prezreté ikry. Pri ulovení kaprov ešte začiatkom roka sa môžeme presvedčiť, že minuloročné nevytreté ikry sa nestačia vstrebať - upotrebiť kaprom a tieto neuvoľnia cestu novým ikrám, ktoré sa už tlačia na staré, preto sa kapor nevyneresí ani v tomto roku. Príčinou nevyneresenia sú možno nevhodné podmienky na neres. V horných častiach priehrad sú ale plytčiny a množstvo vodných rastlín, ale ani tu neprebieha neres každý rok.

Možno by nebolo na škodu, keby v čase, kedy má prebiehať neres kaprov, sa zdvihla hladina aspoň najväčších priehrad do výšky asi 50 cm. Nad priehradou a tiež z bokov, by sa lúky zaliali vodou, čo by kaprov vyprovokovalo vyneresiť sa a takto by sme zvýšili rybnatosť v našich revíroch.
Telo divého kapra - SAZANA, má nízky valcovitý tvar, oproti kaprom obyčajným, čím je veľmi podobný stavbou tela amúrovi, jeho celé telo pokrývajú väčšie a pevne prirastené šupiny tmavšej farby. Má mohutnú chvostovú plutvu a vyššiu chrbtovú, ktorá začína hrebeňovým, zúbkovaným a pevným lúčom, ako u všetkých kaprov.
Ak chceme kapra počas dovoleniek udržať živého po dlhšiu dobu, uviažeme pevný a tenší špagát v dĺžke niekoľkých metrov práve na tento pevný hrebeňový lúč, ktorý veľmi dobre drží a takto uviazaného kapra pustíme do hlbšej vody, pričom druhý koniec pevne uviažeme na pobrežné rastliny, alebo na kolík, ktorý zatlčieme do zeme.

Všetky plutvy sazana sú mohutnejšie ako u obyčajného. Hlava je kužeľová, mohutnejšia na konci s vysúvateľnou papuľkou dolnejšieho postavenia, ukončená pevnými gambami. Z kútikov papuľky vychádzajú dva páry fúzov, pričom jeden pár je silnejší a dlhší. Papuľka s pevnými gambami a citlivými fúzikmi dáva vedieť, že mu slúžia na prehrabávanie dna rieky, odkiaľ vyberá potravu.
Postavenie očí kapra je v horne časti hlavy a najlepšie reagujú pohybom v smere nahor a dole. Pri otočení kapra na bok, jeho oči sa automaticky dávajú do vodorovnej polohy.