Sazan má najradšej väčšie rieky s pomalším tokom a hlbokou vodou, ale nájdete ho aj v silno prúdiacej vode. U nás sa najviac nachádza v Dunaji, v dunajských ramenách, kde voda preteká a má dostatočnú hĺbku, tiež vo väčších prítokoch, ako je Váh, Hron, Ipeľ, Nitra, najmä v ich spodných častiach. O nástrahu a návnadu, ktorú používame pri love kaprov obyčajných, nejaví veľký záujem, niekedy zoberie kukuricu. Živí sa prirodzenou potravou, ktorá sa nachádza na spodku rieky. Samček pohlavne dospieva obyčajne v treťom roku života a samička v treťom, najčastejšie vo štvrtok roku. Neresí sa pri vhodných podmienkach od mája až do júla, kedy teplota vody stúpne nad 18o C. Neres prebieha na čerstvo zaliatych lúkach, ale tiež na miestach, kde sa vyskytuje väčšie množstvo jemnejších vodných rastlín a najmä na plytkých miestach s hĺbkou vody 30 až 60 cm. Žiaľ, takýchto miest, hlavne v prítokoch je čím ďalej tým menej. Zaslúžili sa o to hlavne v minulosti regulácie tokov, z ktorých vytvorili obyčajné rovné korytá a na mnohých miestach ešte vykladané kameňmi. Stratili sa nádherné zátoky s hlbokými jamami, kde mali ryby prirodzené skrýše. Voda cez rovné korytá rýchlo pretečie a na niektorých úsekoch regulácie sa žiadne ryby nedokážu udržať. Stavba priehrad, hlavne na Váhu spôsobuje obrovské denné kolísanie vody až do výšky 1,5 m a týmto vlastne prispieva k znižovaniu ich stavov a pomaly i k zániku tejto ryby, ktorá sa po tisícročia dokázala udržať v tejto divej forme.

Neres sazanov neprebieha na jedenkrát, ale opakuje sa po niekoľkých týždňoch dva až trikrát pri ideálnych podmienkach. Neres prebieha po skupinách a jednu samicu nasledujú traja až piati samci. Neres býva veľmi búrlivý a hlučný. Samica vypúšťa 150000 až 180000 ikier na kilo svojej hmotnosti. Oplodnené vajíčka sa husto prilepujú na ponorenú trávu a vodné rastliny a ak sa udrží teplota vody okolo 19 až 20 stupňov Celzia, sa z nich za tri až päť dní liahnu zárodky, ktoré sa na rastlinách udržia až do straty žĺtkového mieška. Mlaď sa zo začiatku živí planktónom, neskôr prechádza na potravu zo dna a konzumuje najmä rôzne bezstavovce, červy, lastúrniky, ulitníky v najmenšom prevedení. Sazan nemá až taký rýchly rast ako kapor obyčajný, ale má inú dobrú vlastnosť, že lepšie odoláva rôznym ochoreniam. V prvom roku života dosahujú dĺžku až do 15 cm, v druhom 24 až 26 cm a v treťom roku 30 až 34 cm a váhu 50 - 70 dekagramov. Naproti tomu kapor šľachtený v rybníku dosahuje v prvom roku dĺžku až do 25 cm, v druhom 35 až 38 cm a v treťom roku 40 až 50 cm, niekedy i viac a váhu až 2,5 kg. Samozrejme rast kaprov v rozličných vodách je rozdielny a závisí najmä od teploty a kvality vody a samozrejme od kvality a množstva potravy, ktorú môžu denne skonzumovať.
Kapor obyčajný dosahuje lovnú mieru 35 cm už v druhom roku života, no sazan dosahuje túto dĺžku až koncom tretieho roka a vo štvrtom. Kapor pri dobrých životných podmienkach sa dožíva 25 až 30 rokov života (niektorá literatúra uvádza až 50 rokov) pričom dosahuje váhu až do 40 kg a dĺžku tela až 120 cm. Kapor sazan váhu až nad 20 kg a dĺžku až jedného metra.

Medzi veľkými úlovkami sa vyskytujú šupináče, ale najviac forma zrkadlová. Najväčší, u nás registrovaný úlovok, bol kapor ulovený na Dunaji a vážil 31 kg. Ďalší kapor z Váhu, ktorý vážil 27 kg. V Čechách bolo tiež ulovených niekoľko trofejných kaprov. Najväčší na Rozkoši - 29,20 kg, uhynutý kapor nájdený v Jordáne vážil 28 kg a ďalšie úlovky 26 kg a menej. Medzi najväčšie ulovené vo Francúzsku, patrí úlovok 34,75 kg a svetový rekord je kapor zrkadlovej formy, vážiaci až 37 kg. Údaje o najväčších úlovkoch pochádzajú spred niekoľkých rokov a možno už dnes sú prekonané.
To, že sa kaprom v našich vodách darí veľmi dobre, svedčia aj ich kapitálne úlovky. V časopise Rybárstvo, bol v minulom roku zaznamenaný najväčší úlovok kapra váhy 21,10 kg s dĺžkou tela 94 cm ulovený pánom Valachom zo Zvolena a v tomto roku je opäť kapor vážiaci 21 kg a 92 cm dĺžky, ulovený Ľubošom Hlaváčom zo Senice. Veľké možnosti na úlovok kapitálnych kaprov dávajú najmä väčšie vodné plochy, ako je Zemplínska Šírava, Liptovská Mara, Sĺňava, Domaša, Kráľová nad Váhom, Oravská priehrada a podobne.

Kapor a po ňom takmer všetky kaprovité ryby majú veľmi rôznorodý jedálniček. Z prirodzenej potravy sú to predovšetkým rôzne larvy vodného hmyzu, červy, lastúrniky, ulitníky a časť jedálnička je doplnená rôznymi časťami rastlín, najmä ich mladými výhonkami, rôznymi korienkami. Kapor však veľmi často požiera aj drobné ryby, ale aj ich časti. Veľakrát, keď máme nahodené na plátok z ryby, alebo chvostík na zubáča, nás prekvapí prudký záber a z otvorenej cievky vlasec len tak letí. Po zaseknutí si myslíme, že máme na udici veľkého zubáča, ktorý mimoriadne bojuje, ale pri zdolaní ryby sme prekvapení pekným úlovkom kapra.
Pretože kapor obyčajný je takmer od začiatku svojho života kŕmený v rybníku i po nasadení do vôd rybárskych organizácií, má snahu aj naďalej takéto krmivo požívať. Patria sem predovšetkým rôzne obilniny, najmä žito, raž, menej jačmeň, prípadne ich upravované odvodeniny, najmä rôzne chleboviny a cestoviny, z ostatných kultúr najmä kukurica, slnečnica a tiež strukoviny, najmä hrach a tiež fazuľa a šošovica. Väčšinou sú však kŕmené rybacím granulátom. Pokiaľ sa nám ho podarí kúpiť a používame ho ako návnadu do krmítok, alebo ním zakrmujeme na plavák, máme úspech zaručený takmer po celú rybársku sezónu. Tento granulát môžme pokladať za ich prirodzenú potravu, lebo od malička sú kapry nimi chované a ich chuť majú zabudovaná v génoch. Preto ju uprednostňujú pred akoukoľvek inou potravou. Tento granulát stačí trochu zaliať vodou v nádobke, granule sa rýchlo rozpustia a potom ich ešte zahusťujeme buď strúhankou, ovsenými vločkami, prípadne šrotom, alebo ich rozmáčame tak, aby ich bolo možné použiť čisté, bez prísad.

Vnadenie
Ak chceme byť úspešní pri love kaprov, je veľmi dôležité kaprov vnadiť. Vnadenie môžeme robiť rozličnými spôsobmi. Pokiaľ lovíme na plavák s vnadením nemáme väčšie problémy, ak máme dostatok krmiva. Plavákom sa obyčajne loví bližšie pri brehu. Z krmiva narobíme gule veľkosti zatvorenej päste. Udicu s plavákom nahodíme na miesto najlepšie také, kde klesanie brehu končí vo vode a za ním je už rovné dno. Cez leto nájdeme vo vode miesto, kde spodok prechádza do plytčiny a vytvára akýsi kopček a nad ním je ešte dostatok vody, v prípade neďaleko vodných rastlín, najčastejšie rákosie. V mieste kde máme nahodený plavák, vhodíme do vody 6 až 8 gúľ krmiva. Neskôr prihadzujeme úplne maličké, aby sme veľkými guľami už ryby pri našom nakŕmenom mieste neodplašili.
Pokiaľ lovíme na ťažko, vo väčšej vzdialenosti a vieme ako tak nahadzovať presne na jedno miesto, naplníme krmítko návnadou, ktorá sa po dopade do vody musí rozpadnúť a takto po desiatich až pätnástich nahodeniach môžeme mať istotu, že miesto je dobre zakŕmené a môžeme začať s lovom. Pred takýmto zakrmovaním však na toto miesto najskôr nahodíme udicu naprázdno, aby sme sa presvedčili, či na tomto mieste nie je veľa vodných rastlín na spodku. Takéto zakrmovanie nám zabezpečí úspešný lov kaprov najmä v stojatých vodách a priehradách.

Vždy, keď lovíme kaprov, či na ťažko alebo plavák si na druhej strane - oproti zamierime jeden pevný bod, buď strom, krík, stĺp, budovu, prípadne inú farbu zelín, aby sme pri nahadzovaní udice mali presný smer. Horšie je to so vzdialenosťou, ktorú musíme vždy odhadnúť. Pri lovení kaprov na ťažko po zamierení smeru a vzdialenosti narobíme z krmiva menšie gule. Predpokladám, že takmer každý rybár má počas sezóny so sebou prak. Tieto menšie guličky nastreľujeme na miesto, ktoré je zamerané a kde sme nahodili udicu. Pokiaľ sa guličky krmiva pri nastreľovaní rozpadávajú, necháme ich aspoň pol hodiny sušiť na slniečku, čím ich povrch trochu stvrdne.

Za pomoci praku na túto vzdialenosť môžme nastreľovať aj BOILIES, no pri dlhších hodoch udicou nám už prak nestačí na túto vzdialenosť boilies dopraviť. Na tento účel môžeme v rybárskych obchodoch kúpiť špeciálne trubky, ktoré slúžia na vystreľovanie boilies i na väčšie vzdialenosti. Tieto trúbky si ešte do sezóny môžeme zhotoviť i doma, no potrebujeme k tomu kus ohybnej a hrubšej trubky. Trubka nemusí byť len gumová, môže byť aj z iného materiálu. Najdôležitejšie je, aby bola pružná. Vnútorný priemer trubky by mal mať 5 až 8 cm. Trubka môže mať rôznu dĺžku, najlepšie sa osvedčili asi 70 cm dlhé, no môžu mať aj 1 meter. Spodok trubky musíme zapchať dajakým materiálom a na spodok musíme urobiť pevnú rukoväť. Hornú časť trubky zrežeme do šikma a týmto je nahadzovacia trubka boiliesov urobená. Zo začiatku môže byť dlhšia. Ak sa nám nebude s ňou dobre nahadzovať, neskôr môžeme z hornej, šikmo odrezanej strany zrezávať - skracovať ju.
Obsluha tejto dobrej pomôcky je veľmi jednoduchá. Do hornej časti trubky uložíme niekoľko boilies. Ruku s trubkou natiahneme dozadu, ale tak, aby boilies nevypadli a ostali na spodku trubky. Trubkou švihneme, pričom boilies z nej veľkou rýchlosťou vyletia. Je to podobný pohyb, ako pri nahadzovaní udice jednou rukou. Tento spôsob vystreľovania boilies mi tiež pripomína časy, keď sme ako deti na koniec ohybného prútika z vŕby umiestnili a učapkali hustejšie ílovité blato a pri švihu palice blato odletelo do vzdialenosti aj 100 metrov. Týmto spôsobom môžeme dopraviť aj krmivo do veľkej vzdialenosti, musíme si však zabezpečiť vhodný ohybný prútik a tvrdosť krmiva prispôsobiť na tento účel. Najdôležitejšie však je, aby sme si tieto hody dostatočne nacvičili najprv blatom a až potom krmivom.