Krmivo pri jednorazových kŕmeniach by malo byť čo najjemnejšie, aby po rozplynutí vo vode ryby nemali možnosť naraz vyjesť celé množstvo, ale jemné čiastočky krmiva rozptýlené na spodku medzi kameňmi museli čo najdlhšie vyberať, aby cítili jeho chuť. Tým ryby prinútime zotrvať na zakŕmenom mieste čo najdlhšie, vlastne ich zdržiavame a tak je veľká pravdepodobnosť, že medzi týmto jemným, rozptýleným krmivom skôr nájdu našu väčšiu nástrahu. Nevýhodou tohto kŕmenia je že takýmto krmivom pritiahneme na zakŕmené miesto množstvo iných rýb, napríklad plotíc, červeníc a podobných, ktoré loviť nechceme. Preto najjemnejšie krmivo použijeme len pri krátkodobých pobytoch. Keď sme dlhšiu dobu na dovolenkách pri vode a najmä keď nástrahu zavliekame člnom na väčšiu vzdialenosť, musíme ako vnadidlo použiť väčšie semiačka, samozrejme už vopred namočené, alebo prevarené, hlavne zemiaky alebo kukuricu, prípadne boilies, ktoré drobnejšie ryby nedokážu skonzumovať. Krmivo počká až na kaprov i keď neprídu na zakŕmené
miesto ihneď, ale až o niekoľko dní. Dovtedy by z nášho jemného krmiva neostalo už nič. Pri kratšom dvoj až trojdňovom pobyte rybárov pri vode sa pri vnadení kaprov dopúšťajú chýb tým, že naraz vhodia do vody obrovské množstvo krmiva, aby privábili a udržali na zakŕmenom mieste ryby čo najdlhšie. V tomto prípade sa môžu ryby doslova prežrať a zakŕmené miesto opustia. V prípade, ak na zakŕmené miesto vhodíme pol vreca kukurice naraz a nahadzujeme tiež na kukuricu, je malý predpoklad, že medzi prvými zoberú našu kukuricu s háčikom.

Pri rybách, najmä pri kŕmení, môžeme dosiahnuť aj podmienené reflexy, ako to popisoval Pavlov pri pokusoch na psoch, na ktoré sa pamätáte ešte zo školy. Preto, ak chceme udržať kaprov na jednom mieste, možno i počas celej sezóny zo začiatku na zakŕmené miesto môžeme vhodiť i viac krmiva. Dôležitejšie však je, aby sme do prísunu krmiva zaviedli pravidelnosť. Kaprov je možné naučiť, aby sa v určitú dobu dostavili na určité miesto. Preto je veľmi dôležité zakrmovať denne v určitú hodinu, i keď malým množstvom krmiva. Pokiaľ sa na zakŕmené miesto nemôžeme v určitý deň dostaviť, každý rybár má svojho kamaráta, kolegu, s ktorým chodí na ryby a ktorý by ho mal i v tento deň pri kŕmení zastúpiť. Pravidelným kŕmením na jedno miesto, v určitú hodinu, dosiahneme efekt, že budeme pri love vždy úspešní. Samozrejme takéto zakrmovanie nie je možné uskutočniť všade, najmä na menších vodách, kde sme každému na očiach. Ľudská závisť niekedy nemá hraníc. Ak na určitom mieste po niekoľkokrát odchytáme, ďalšie dni sa na zakŕmené miesto nahrnú rybári, ktorí nás videli a už sa na zakŕmené miesto nedostaneme. Nielenže nemáme možnosť loviť, ale ani pokračovať v ďalšom kŕmení, čím prerušíme pravidelnosť.
Samozrejme, každý chce uloviť kaprov, ale časť rybárov chce uloviť z pohodlnosti bezprácne, bez investovania do krmiva, cesty a času stráveného každodenným kŕmením. No sme aj takí...

LOV KAPROV NA ŤAŽKO S KŔMITKAMI
Pri love kaprov na ťažko už nie je vhodné dopodrobna opisovať náradie, lebo ho každý pozná a udice si vyberie také, ktorými dokáže dopraviť nástrahu do vzdialenosti i nad 100 metrov. Samozrejme navijak musí mať dlhú, kónickú cievku, aby pri nahadzovaní ubúdalo čím menej vlasca do hĺbky z cievky. Vlasec radšej tenký, s väčšou pevnosťou, aby sa ľahko odvíjal z cievky a kládol čím menší odpor očkám. Háčik od krmítka musí byť čo najbližšie - 5 až 10 cm. Pokiaľ použijem ešte jeden háčik nad krmítkom, mal by byť tiež v jeho blízkosti ak chceme hádzať na väčšie vzdialenosti používame nahadzovací vlasec, ktorý musí mať veľkú pevnosť, aby pri nadmernom švihnutí palice nápor závažia udržal a neodtrhol sa.

Určitý zvrat pri love kaprov na ťažko nastal u nás od doby, kedy sme po prvýkrát videli loviť kaprov na krmítka. Hoci som ich v zahraničí videl už dávno pred používaním u nás, nevenoval som im mimoriadnu pozornosť. Ich používanie s hrčou vnadidla ma nelákalo. Keď som však videl, že kolegovia s krmítkami oveľa skôr odchytali a ja som občas išiel od vody bez úlovku, musel som o nich zmeniť názor. Zo začiatku sa krmítka vyrábali z tvrdšej bužírky a na ňu sa natáčal akýkoľvek drôt.

Dnes je výroba krmítok už celá veda. Krmítka sú od mini až po veľmi ťažké, bachraté, kde sa navalí veľké množstvo vnadidla.
Táto rozmanitosť krmítok prináša so sebou aj určité skúsenosti. Neosvedčili sa mi krmítka veľmi ťažké a úzke, s krátkou tyčkou a veľmi malým obsahom vnadidla. Pokiaľ sa k takémuto dostanú drobnejšie ryby, obsah krmítka veľmi rýchle vyprázdnia a pokiaľ rybár loví na polystyrénové guľôčky, alebo podobnú nástrahu, záberu sa takmer nedočká. Najlepšie sa mi osvedčili krmítka, ktorých telíčko je olovené (môže byť rôzne ťažké, podľa toho, na akú vzdialenosť chceme nahadzovať) a na ňom sú natočené oblúky tenšieho polooceľového, pružného a tenšieho drôtu. V takýchto krmítkach sa lepšie udrží vnadidlo i keď drobnejšie, alebo pre nás nežiadúce ryby určitú časť skonzumujú, ešte vždy v krmítku za oblúkmi drôtu niečo ostane. Tak môžeme mať istotu, že i pri dlhšom poskakovaní policajta, keď vnadidlo vyžierajú menšie ryby tam niečo máme a nemusíme udicu tak často vyťahovať z vody.

Ich ďalšou výhodou je, že pri zachytení najčastejšie do kameňov alebo nad jamou, ktorá prechádza do plytčiny, ho dokážme pri prudšom potiahnutí uvoľniť, lebo jemné oblúkové drôty sa poddajú a uvoľnia z prekážky. Nevýhodou týchto krmítok je, že pri vyťahovaní udice, hlavne z väčšej vzdialenosti veľmi zatáčajú vlasec. Táto nevýhod sa však dá odstrániť tým, že pred krmítko, vo vzdialenosti 30 až 40 cm umiestnime karabínku - obratlík. Táto metóda lovu s krmítkom je zatiaľ najúspešnejšia v počte úlovkov. No pokiaľ budeme chcieť loviť kapitálnych kaprov, budeme sa musieť preorientovať na lov s boiliesami, pri ktorom sú na svete dosahované najväčšie úlovky. Záleží však na tom, aké krmivá do krmítok používame. Od toho závisí aj úspešnosť nášho lovu. Vieme, že kapor dáva prednosť bielkovinám, ktoré sa nachádzajú v rôznych obilninách, teda produktoch rastlinného a tiež živočíšneho pôvodu. Medzi najdôležitejšie patrí: sušené mlieko, sójová múčka, ktorú ešte môžeme ugrilovať, vaječné bielky, detská krupica, rôzne obilninové múčky a púdre, semiačka rastlín. Medzi živočíšne patria tvrdé obaly živočíchov, najmä obaly a krídla chrústov, tvrdý obal raka, vysušené dafnie, kriváky, ktoré ešte pred použitím rozdrobíme medzi dlaňami, obaly morušovníka.
Ak do kŕmitka ako návnadu použijeme tieto zložky, samozrejme v určitých pomeroch, dosiahneme takú návnadu, ktorá sa bude zložením bielkovín podobať tak úspešným boiliesom, ktoré používajú Angličania a ich rozšírenie dnes už propagujú rôzne zahraničné katalógy.