referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Cecília
Piatok, 22. novembra 2024
Kapor
Dátum pridania: 28.07.2006 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: wetko
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 6 449
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 16.9
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 28m 10s
Pomalé čítanie: 42m 15s
 
LOV NA BOILIES A ICH PRÍPRAVA
U nás sa táto metóda lovu rozbieha slabo, lebo kupované boilies sú veľmi drahé a keď nimi rybár chce zakrmovať 50 až 100 kusov denne, po niekoľko dní, tak ho privedú na mizinu. Je pravdou, že pri troche šikovnosti, hlavne pri zakúpení už zamiešaných surovín ich môžeme urobiť i doma. Ich výroba je však pri ručnej práci zdĺhavá, pretože urobiť 100 až 300 guličiek denne si vyžaduje obrovskú trpezlivosť.
Pri lovení na boilies nepoužívame krmítko, ale olovenú záťaž buď pevne umiestnenú, alebo priebežnú v takej váhe, aby bola primeraná na dĺžku hodov. Namiesto silného nahadzovacieho vlasca použijeme dakronovú šnúru o dĺžke asi 10 metrov alebo podľa dĺžky udice i kratšiu. Dĺžka udice pri love kaprov je najmä závislá na tom, na akej veľkej vodnej ploche lovíme a aké dlhé hody podľa možnosti chceme dosiahnuť. Pri menších vodných plochách môžeme použiť kratšie prúty, na veľkých sú ideálne s dĺžkou 4,00 až 4,50 metra dlhé. Od veľkosti závažia a dĺžky hodov vyberáme prúty s vrhacou záťažou od 80 až po 300 gramov. Udicami, ktoré majú vrhaciu záťaž najvyššiu sa dosahujú najdlhšie hody, no pri zdolávaní ryby takmer nepracujú a vôbec netlmia nárazy unikajúceho kapra. Pri slabšom zachytení háčika veľmi často strácame úlovok.

Ak chceme úspešne loviť na boilies, musíme ním počas niekoľkých dní zakrmovať (podľa časti vnadenia) a to denne 50 až 100 kusov. Ak však lovíme na vodách, na ktorých sa boilies častejšie používa na lov a kŕmenie, nemusíme až tak intenzívne kŕmiť, stačí nastreliť len pár desiatok. Boilies nenapichujeme na háčik ako ostatnú nástrahu, ale za pomoci slabého vlasca, najčastejšie 0,04 až 0,06 mm tak, že slabý vlasec prevlečieme cez dierku v boiliese, pokiaľ dierku nemá, musíme ich doma v strede prevŕtať. Potom uzlom, alebo slučkou pripevníme k dlhej časti tenkého vlasca, čím boilies ostane na vlasci visieť ako čerešňa na stopke a druhý koniec uviažeme na oblúk háčika tak, aby boilies bol od háčika 2 až 5 cm vzdialený. Veľakrát vidíme na propagačných materiáloch boilies úplne pri háčiku, čo nespĺňa účel pre ktorý bol tento systém vymyslený.
Boilies je vyrábaný v dvoch formách. Jedny sú ťažké a po nahodení ostávajú ležať na dne ako napríklad cesto, druhé sú vyhotovené ako plávajúce a nadnášajú háčik ako väčšia guľôčka polystyrénu alebo fúkaná kukurica. Tento systém uväzovania nástrahy na ďalší tenký vlasec mimo háčika môžeme použiť aj na tvrdšiu kukuricu alebo aj inú nástrahu.

Počas dlhých zimných dní môžeme narobiť boilies aj na celú rybársku sezónu. Na týždenné zakrmovanie ich potrebujeme 500 až 700 kusov. Najlepšie je, keď na výrobu máme zakúpenú vytláčaciu pištoľ, ktorá je však veľmi drahá. Môžeme ho nahradiť pištoľou, ktorá sa používa u murárov a obkladačov na vyplňovanie medzier v stenách alebo na fúgovanie rôznych obkladov. Musíme však rozšíriť hubicu asi na hrúbku 1,5 cm. Táto vytláčacia pištoľ je päťnásobne lacnejšia. Pri výrobe zo zakúpených surovín zmes rozmiešame s vodou a musíme vymiesiť tuhšie cesto, ktoré natlačíme do pištole. Postupným tlakom z pištole vytláčame valček, ktorý potom nožom rozrezávame asi na dĺžku 1,5 cm. Pokiaľ pištoľ nemáme, husté cesto rozvaľkáme na hrúbku 1,5 cm a nožom narežeme 1,5 cm pásy. Tieto potom šúľame do valčekov, ako sa robia šúľance v domácnosti. Keď sú už valčeky hotové, rozrezávame ich na dĺžku 1,5 cm, alebo kto chce mať väčšie, prispôsobí k tomu i hrúbku rozvaľkaného cesta a tiež dĺžku.
Z týchto urobených a narezaných šulčekov potom robíme guľôčky tak, že ich krútime medzi dlaňami dovtedy, až ostanú guľaté. Môžeme ich však nechať ako valčeky. Kaprovi by to nemalo vadiť.

Tieto valčeky alebo guľôčky ešte pred varením musíme v strede prepichnúť, najlepšie špajľou, aby sme už hotové boilies nemuseli prevrtávať. Po prepichnutí ich vkladáme do vriacej vody a počkáme ako pri varení cestovín aby sa vyplavili dohora. Potom ich povaríme 2 až 3 minúty. Po uvarení ich z vody vyberieme, na sitko ochladíme v studenej vode a necháme dobre odkvapkať. Potom ich rozložíme na handru alebo väčší uterák a necháme vychladnúť. Po čiastočnom vyschnutí ich ukladáme najlepšie na husté sito a sušíme v rúre asi pri teplote 150 až 200o C. Povrch boiliesov stvrdne, nesmieme ich však upiecť. Po dosušení ich ukladáme na vzdušné miesto. Nesmú byť uzavreté najmä v igelitovom alebo teflónovom sáčku bez vzduchu, lebo splesnejú. Dierka, ktorú sme urobili špajľou sa zmenší, preto pred navliekaním na vlasec ju ešte prepichneme.
Bolies, ktoré nechávame na zakrmovanie prepichovať nemusíme. Ak chceme doma vyrobiť plávajúce boilies, do každého musíme vsunúť veľkú guľku polystyrénu a otvor zalepiť kúskom cesta. Suroviny na výrobu boilies, už hotové nemusíme kupovať, dajú sa zostaviť aj z domácich surovín, o tom však nabudúce.

Lov kaprov bez plaváka a záťaže
Lov kaprov bez plaváka a záťaže spočíva v tom, že na väčší háčik uviazaný priamo na vlasci č. 2,0 až 3,0 napichneme kôrku chleba, nesmie byť biely, lebo sa rýchlo rozpadáva. Chleba vyberáme čierny, hlavne taký, aby mal tvrdú kôrku a ešte ho nechávame na vzduchu trochu stvrdnúť. Z chleba odrežeme asi 1,5 cm široký pás dlhý 3 až 5 cm, zo spodnej časti chleba, na ktorom sa piekol. Z prepichovaním začneme zo strany striedku. Časť háčika prevlečieme na druhú kôrkovú časť a druhým vpichom špičku háčika vrátime späť do mäkkej, stredovej časti. Udicu použijeme dlhšiu 3,5 až 4,5 metra dlhú a mäkšiu, vlasec 0,18 až 0,20 mm, aby sme dosiahli dlhšie hody. Pred nahodením napichnutý chlieb na háčik ešte namočíme na chvíľu do vody, aby ju nnasal a bol ťažší. Nahadzujeme po vetre a chlieb necháme vetrom unášať, aby bol čo najďalej od brehu. V prípade výskytu vodných rastlín, najmä rákosia, ho nahadzujeme pred rákos. V tomto prípade i proti vetru, kde vietor chleba zaveje i hlbšie, lebo na toto miesto kapry priplávajú.

Týmto spôsobom lovíme hlavne tesne pred zotmením, alebo večer po tme. Po nahodení medzi dvoma očkami vytiahneme vlasec do tvaru trojuholníka na vzdialenosť asi jedného metra od udice, na vytiahnutý vlasec umiestnime biely papier, ktorého pohyb pri zábere spozorujeme i po tme. Voľný vlasec vytiahnutý medzi očkami potrebujeme preto, že záber býva veľmi prudký a voľný vlasec umožní kaprovi nástrahu - chleba prežrieť. Ak máme udicu bližšie nahodenú, najmä pri rákosí, počujeme ako kapry cmukajú, mľaskajú ako prasiatka, chvostami udierajú o vodu, aby sa nástraha ponorila, naposledy kapor nástrahu vsaje do seba a možno pre prítomnosť konkurencie rýchlo uniká. Týmto spôsobom okrem kaprov ulovíme aj väčších amurov.
Na vodách, ktoré nie sú veľmi hlboké, lovím aj cez deň na chlieb na ťažko len s tým rozdielom, že nadväzec nechávam mimoriadne dlhý, od olova dva až tri metre po háčik. Olovo ostáva na spodku, kôrka chleba s háčikom sa zdvihne tak, aby bola asi pol metra od povrchu - hladiny.
Cez letné mesiace, najmä keď je bezvetrie a kapry sa zdržiavajú pri povrchu, takmer vždy ďaleko od brehu, býva tento spôsob veľmi úspešný. Výhoda tohto spôsobu lovu je v tom, že udicu s olovom môžeme dopraviť na veľkú vzdialenosť.
 
späť späť   2  |  3  |   4   
 
Galéria k článku [2]
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.