Fibrilárne štruktúry
Ich základ nie je membránová jednotka, ale fibrilárne štruktúry. Schopnosť naťahovať sa a skracovať sa zabezpečujú mikrofilamenty a mikrotubuly. Fibrilárne štruktúry majú pohybovú a mechanickú funkciu.
Cytoskelet – tvorí dynamickú kostru bunky, ktorá má mechanickú (tvar bunky) a podpornú funkciu (priestorové rozloženie organel v bunke). Je dôležitý pri pohybe bunky. Tvoria ho jemné vlákna – mikrofilamenty, trubicové útvary – mikrotubuly a prechodné vlákna – intermediárne filamenty. Mikrofilamenty – zabezpečujú pohyb cytoplazmy vnútri bunky a aj pohyb bunky vzhľadom na okolie. Mikrotubuly – sú dlhé rúrky na povrchu bunky (napr. deliace vretienko). Intermediárne filamenty - majú spevňovaciu funkciu, nemôžu sa sťahovať a rozťahovať.

Chromozómy – sú stálou štruktúrou jadra. V chromozóme je uložená genetická informácia. Sú pozorovateľné len pri delení bunky. Tvoria ich nukleoproteínové vlákna, ktorých základom je nukleová kyselina – DNA obalená bielkovinou.
Mitotický aparát bunky – je dôležitý pri delení bunky. Zabezpečuje presné rozdelenie chromozómov do dcérskych buniek. Skladá sa z centriolu, ktorý je stálou súčasťou bunky a z deliaceho vretienka, ktoré je zložené z mikrotubúl. Tie sa objavujú v bunke pri delení. Počas delenia priťahuje k pólom rozdelené

Všeobecná štruktúra prokaryotickej bunky
Prokaryotická bunka má jednoduchšiu štruktúru ako eukaryotická bunka a je menšia. Jadro nie je od cytoplazmy oddelené jadrovou membránou. Jadro tvorí iba molekula DNA voľne uložená v cytoplazme. V nej sú aj ribozómy, ktoré zabezpečujú syntézu bielkovín a inklúzie. Jedinou membránou v prokaryotických bunkách je cytoplazmatická membrána. Tá reguluje príjem a výdaj látok bunkou, preberá funkciu mitochondrií – pomáha pri uvoľňovaní energie z organických látok. Prokaryotické bunky siníc obsahujú membrány – tylaktoidy. Bunkový povrch tvorí bunková stena, ktorá má iné chemické zloženie ako bunková stena rastlinných buniek a vytvára na povrchu slizové puzdro.