SPOBOBIA ZÁNIK ĽUDSTVA SMRTIACE MIRKOORGANIZMY?
Svet vírusov a baktérií prichystal ľuďom už nejedno prekvapenie. Vedci museli neraz od základov meniť svoje názory na ich schopnosť prežívať a prispôsobovať sa zmeneným životným podmienkam. Často sú schopné využívať vo svoj prospech aj to, čo človek vymyslel proti nim,l ebo si neobyčajne zvyšujú životaschopnosť o patogenitu (schponosť napadnúť človeka smrteľnou chorobou). Súčasná situácia v tejto oblasti pôsobí niekedy hrozivo, vôbec nie je vylúčená, neočakávaná pandémia smrteľnej choroby, ktorú vyvolá nová,alebo zmenená baktéria či vírus, čo by mohlo znemenať koniec existencie ľudstva.
NOVÁ HROZBA Z ĽADOVCOV
Všeobecné podmienky života pre mnohobunkové organizmi sú definované veľmi presne a v relatívne úzkom rozmedzí podmienok nevyhnutnosti. Mikroorganizmi však dokážu skutočné divy: prežívajú napr. v horúcich prameňoch, vo večnom ľade, pod neobyčajne vysokým tlakom a dokonca dokážu putovať medzi hviezdnym priestorom v krutých podmienkach takmer absolútneho vákua a v chlade,ktorý sa blíži absolútnej nule Kelvinovej stupnice a kde ich bombarduje neobyčajne silné kozmické žiarnie.
V pozemských podmienkach vznikajú nielen nové (možno aj veľmi staré,ale podstatne modifikované) patogénne mikroorganizmi (napr. vírus HIV spôsobujúci chorobu AIDS, niektoré vírusy, ktoré vyvolávajú smrteľnú hemoragickú--krvácavú horúčku, napr. ebola a pod.), ale aj tie,čo sú známe už dávno, sú schopné neobyčajne rýchlo sa meniť a získavať nové vlastnosti. Tieto nové formy mikroorganizmou majú na človeka hrozivé účinky (niektoré baktérie z nemocníc sú totálne odloné proti všetkým antibiotikám, vracia sa tuberkulóza, mení sa vírus chrípky a pod). Ak bude táto tendencia pokračovať, mohlo by sa stať, že ľudstvo v určitom okamihu nezvládne situáciu a mikroorganizmi sa stanú fatálnou hrozbou pre našu civilizáciu.
Nielen nové mutácie, ale aj veľmi staré vírusy, ktoré sa v súčasnosti môžu dostať do životného prostredia predstavujú pre ľudstvo časovanú bombu. Hovorí sa o nich najmä v súvislosti s globálnym otepľovaním,ktoré má za následok urýchlenie roztápania ľadovcov za polárnym kruhom. Roztápanie začalo už na konci ostatnej ľadovej doby a trvá cca 7000 rokov. V súčasnosti sa však zreteľne urýchľuje.
Z ľadovcov sa môžu uvoľňovať vírusy staré aj státisíce rokov. Ide najmä o vírusy chrípky a kiahní, ktoré sa bežne aj pre účely vyskumu askladňujú při telplote –40 C. Priamy dôkaz o schopnosti vírusov prežívať v podmienkach stáleho ľadu publikovali virilógovia v renomovanom vedeckom časopise New Scientist.V ľadovcoch na brehu Grónsa objavili totiž prežívajúci vírus paradajkovej mozaiky, ktorý je, odhadom, starý 150 tis.až pol milióna rokov.
Ak medzi ľudí preniknú takéto staré vírusy, nikto nebude mať proti nim protilátky, pretože sa imunitný systém s takým niečím nikdy nestretol. Problémom by bolo aj vyrobiť v takýchto podmienkach a včas účinnú očkovaciu látku. Vedci majú podozrenie, že niečo také sa už v nedávnej minulosti aj stalo. Ide najmä o vražednú pandémiu tzv. španielskej chrípky počas ktorej koncom 1. svetovej vojny ochorela cca miliarda ľudí a vyše 20mil zomrelo.
V menšom rozsahu sa to zopakovalo v 50. rokoch.(tzv.ázijská chrípka) Stávali sa prípady, že člověk zomrel cestou do práce a priamo z ulice ho odviezli do pitevne. Túto menšiu pandémiu spôsobil dovtedy neznámi typ chrípkového vírusu. Vrátil sa opäť v roku 1977.(honkons ch.)
Keby sa v súčasnosti dostal úplne neznámi vírus s vysokou patogenitou medzi ľudí v dôsledku obrovských možností rýchlej komunikácie,pandémia by mohla ovládnuť celú modrú planétu za niekoľko týždňov. Pritom identifikácia neznámeho vírusu, výroba a aj distribúcia očkovacej látky by trvala niekoľko mesiacov. Neobyčajným problémom by bolo aj samo očkovanie miliónov ohrozených ľudí, najmä zoslabnutých,detí a starších. Náklady na celú akciu by predstavovali astronomické sumy. Všetko by sa však mohlo skončiť aj celosvetovou katastrofou v prípade, keby vedci nenašli vhodný spôsob kultivácie vírusu. Pre veľmi staré vírusy nemusí totiž v súčasnosti existovať vhodný materiál na rozmožovanie, okrem ľudského tela.
Ťažko sa dá odhadnuť, čo všetko by mohli spôsobiť ľadovcové vírusy. Mohli by zaútočiť na rastliny, zvieratá a aj na človeka. Žiaľ, táto hrozba je reálna, aj keď odhad jej dôsledkov patrí zatiaľ do oblasti fantázie.
Epidémie v histórii:
V Aténskom štáte: V roku 430 pnl. tu vyčíńala hrozivá nákaza, ktorej historický opis sa zhoduje s príznakmi chrípky.
V Južnej Amerike: Španielski dobyvatelia zavliekli v 16.sto.chrípkové vírusy medzi Indiánov.Bola to úplne nová choroba, proti ktorej nemali domorodci žiadne protilátky.
Španielska chrípka: V rokoch 1918—1919 bola najstrašnejšou a najrozsiahlejšou epidémiou, ktorú zaznamenala svetová história. Predpokladá sa, že infikovaný bol každý druhý obyvateľ zemegule. Chorobe podľahlo cca 25mil. ľudí, viac, ako padlo v 1.sv. vojne.
Ázijská chrípka: V rokoch 1957—1959 si vyžiadala vo svete asi milión obetí.
Čo je EBOLA:
Hemoragická horúčka zapričinená vírusom Ebola, pochádza z centrálnej Afriky a patrí k najnebezpečnejším ochoreniam na svete. Nakazu neprežije spravidla až 90% infikovaných pacientov.
Vírus je veľmi jednoduchým organizmoms - skladá sa iba so siedmich génov.
Zatiaľ sa nepodarilo zistiť, že gén Eboly "núti“ napadnuté bunky aby produkovali látku glykoproteín, ktorá zapríčiňuje typické krvácanie.
Po niekoľkých dňoch infikovaní pacienti upadnú do agónie. Aj otvorenie očí im spôsobuje nepredstaviťeľné bolesti. Po krátkej, zvyčajne 14 dňovej inkubačnej lehote, vysokých horúčkach, zvracaní, zimnici a krvácaní zo všetkých telesných otvorov nastáva spravidla mučivá smrť. Pri optimálnej starostlivosti majú šancu prežiť asi traja z desiatich. Prečo však práve niektorí pacienti prežijú sa zatiaľ nepodarilo zistiť.
Čo je ANTRAX:
Infekčná a zvyčajne smrteľná chorobateplokrvných zvierat, najmä oviec a kôz, ktorá sa len bežne prenáša na človeka. Jej baktéria Bacillus anthracis sa vyskytuje v pôde na celom svete.
Množstvo o veľkosti jednej špendlíkovej hlavičky dokáže vo veľmi krátkom čase zabiť pol milióna ľudí. Na vyhubenie ľudstva by teda stačilo niekoľko takáchto hlavičiek!
Čo je BOTULÍN:
Jedovatá látka produkovaná baktériou Clostridium botulinum. Je to neurotoxín, ktorý narúša fungovanie nervových buniek.
Klostridiálne neurotoxíny sú známe ako najjedovatejšie látky, aké veda pozná. Môžu sa prehltnúť,vdýchnuť,alebo podať injekciou,aby sa urýchlil ich smrtiaci účinok. Človek by sa udusil za plného vedomia, jednoducho mu ochrnú dýchacie svaly.
Smrteľná dávka botulotoxínu pre človeka je 0,1 miliardtiny gramu na kilogram živej váhy. Na vyhubenie ľudstva ako živočíšneho druhu by teda stačilo iba 39g.
V dnešnej dobe už existuje veľký počet katastrofických filmov práve s námetmi obrovských smrteľných epidémií. Vyzerá to dokonca tak,že za posledných 20 rokov strávili filmoví scenáristi vymýšľaním takýchto filmov viac času než Úsama bin Ládin a jeho spolupracovníci. Namiesto pracovného spriadania teórií o tom, čo nás ešte čaká, vraj stačí zájsť do nabližšej videopožičovne .Zdá sa, že všetko už bolo vymyslené ,napísané, sfilmované. Nikto však neveril, že by to bolo naozaj možné!
Nadežda
Pondelok, 23. decembra 2024
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
