Prasličkorasty a sladičorasty

Oddelenie: Prasličkorasty (Equisetophyta)
Rozmach dosiahli počas prvohôr, kedy dosahovali stromovitý vzrast. Dnes sú to trváce byliny s článkovanou, dutou, na povrchu pozdĺžne ryhovanou byľou a podzemkom. Listy vyrastajú v praslenoch, spodnými časťami zrastajú do rúrkovitej pošvy, ktorá objíma stonku.
Sporofyt prasličky roľnej je rozdelený do dvoch do dvoch funkčne a tvarovo odlišných rastlín. Skoro na jar vyrastá z podzemku byľ hnedej farby s drobnými listami zakončená klasom výtrusných listov a výtrusnicami. Nie je schopná fotosyntézy, preto je vyživovaná z podzemku. Túto časť sporofytu označujeme ako jarná byľ. Z výtrusnice sa po prasknutí uvoľnia výtrusy, z ktorých vyklíčia prvorasty s plemenníčkami a zárodočníkmi. Týmto sa úloha jarnej byle končí a odumiera. Z toho istého podzemku vyrastie zelená, letná byľ. Má vyživovaciu funkciu. Cez leto sa v podzemku nahromadia zásobné látky potrebné na vývin jarnej byle.
Prvorasty s plemenníčkami a zárodočníkmi predstavujú gametofyt. Po oplodnení vyrastie nová praslička- sporofyt.
Sporofyt prasličky lesnej tvorí len jedna rastlina. Výtrusnice teda vyrastajú na konci zelenej byle.

Oddelenie: Sladičorasty (Polypodiophyta)
Dnešné druhy sú väčšinou byliny, zriedka dreviny. Majú nečlánkovanú, zakrpatenú stonku, listy vyrastajú priamo z podzemku a dosahujú veľké rozmery. Keďže sú zelené, plnia vyživovaciu funkciu, ale zároveň majú na spodnej strane kôpky výtrusníc chránených zásterkou. Takéto listy označujeme ako trofosporofyly. Rastlina predstavuje nepohlavnú generáciu- sporofyt. Po dozretí výtrusov zásterka praskne a vo vhodných podmienkach výtrusy vyklíčia na srdcovitý prvorast v množstvom vlákien, medzi ktorými sú zárodočníčky aj plemenníčky. Predstavuje zmenšenú pohlavnú generáciu- gametofyt. Po oplodnení vyrastá zo zygoty nová rastlina.
Naše druhy sú napr. papraď samčia, papradka samičia, perovník pštrosí, sladič obyčajný, orličník obyčajný.