Znečistenie vôd patrí ku globálnym problémom. Najväčším používateľom vody a zároveň aj najväčším jej znečisťovateľom je človek. Celková svetová spotreba sladkej vody vzrástla v r. 1950-1990 približne 3,5-krát. V súčasnosti je jej ročná spotreba takmer 4 000 miliárd m3.

KEDY JE VODA ZNEČISTENÁ:
∙ je veľmi kyslá alebo zásaditá, preto má korozívne účinky
∙ obsahuje organické látky, zahníva a páchne a môže byť nositeľom infekcií
∙ obsahuje toxické látky
∙ je mikrobiálne znečistená a vyžaduje dezinfekciu
∙ obsahuje tiež odpadky, ktoré z nej možno znova získať a vo výrobe využiť

NAJVÄČŠÍ ZNEČISŤOVATELIA VODY
Voda je nenahraditeľná zložka životného prostredia. Najviac sa znečisťuje využívaním v priemysle a poľnohospodárstve.
Človek znečisťuje vodu buď priamo, alebo nepriamo. Najväčšou hrozbou pre vodu je priemyselná výroba (ropa, ropné produkty, organické - anorganické látky: olovo , ortuť, arzén, rádioaktívne látky), poľnohospodárstvo (umelé hnojivá; pesticídy; odpadové vody), sídla (produkcia kvapalného a tuhého odpadu) a doprava (exhaláty, ropné produkty).

DÔSLEDKY ZNEČISTENIA VODY
1 tona ropy uniknutej do oceánu vytvorí na hladine nepriepustnú vrstvu tzv. ropnú škvrnu na ploche až 10km2. To má nesmierne škodlivé účinky na kvalitu vody a následne na flóru i faunu svetového oceánu.
Mimoriadne znečistené bývajú najmä vodné toky tečúce veľkými mestami v dôsledku vysokej koncentrácie priemyselných podnikov.
Samozrejme najväčšie nebezpečenstvo a to sa netýka len vody, je v tom že nečistoty ktoré sa do vody dostávajú nezostávajú len v nej ale kolujú v prostredí. Dostávajú sa do ovzdušia, pôdy, do rastlín, živočíchov, do potravín a samozrejme nevyhne sa im ani človek.
Na prvý pohľad sa nám možno zdá že problém znečistenia vody sa nás netýka, že máme pitnej vody dostatok a že to je problém rozvojových krajín. Skutočnosť je ale iná. Ročne sa zásoby pitnej vody zmenšujú o 1%.
Zvýšené znečistenie so sebou samozrejme prináša aj zvýšené náklady na odstraňovanie nečistôt.
Znečistenie vody sa prejavuje aj na poškodením ľudského zdravia.
Prítomnosť ťažkých kovov, zložiek poľnohospodárskych pesticídov vedie k nahromaďovaniu týchto toxických, karcinogénnych látok v telách živočíchov a človeka. To má za následok chorobné prejavy.

Z HISTÓRIE:
V marci 1989 sa snažil naftový tanker Exxon Valdez vyhnúť ľadovcu na Aljaške a stroskotal na skalnatom útese. Bol práve naložený ropou a 40 miliónov ton tejto ropy uniklo do mora a spôsobilo najrozsiahlejšiu ropnú škvrnu na svete. Škvrna sa rozšírila pozdĺž 100 km pobrežia a v inak čistom prostredí spôsobila katastrofu. V ďalších týždňoch bolo zaznamenaných 36 000 mŕtvych vtákov a asi 400 000 ich pravdepodobne nikdy nebolo nájdených. Za obeť tiež padlo 5000 morských vydier a nezistené množstvo kosatiek. Spoločnosť Exxon vynaložila 1 300 miliónov dolárov v snahe ropu odstrániť, ale podarilo sa im obnoviť len osminu pobrežia tak, aby tu zase mohli žiť živočíchy. Ropná spoločnosť dostala pokutu 100 miliónov dolárov a musela zaplatiť 900 miliónov dolárov vynaložených na čistiace práce. Avšak aj o 4 roky neskôr stále hynuli vydry v dôsledku dlhodobého účinku ropného znečistenia. Napriek veľkej snahe vyčistiť ropnú škvrnu z lode Exxon Valdez zahynulo množstvo živočíchov vrátane morských vydier, orlov a kormoránov.
„Najslávnejšie“ havárie ropných tankerov:
Havária supertankeru Torrey Canyon v roku 1967 v prielive La Manche, pri ktorej sa vylialo na britské pobrežie 120 000 ton ropy
Stroskotanie lode Amoco Cadis pri pobreží Bretónska (vo Francúzsku) v roku 1977. Znečistila more a pobrežie 200 000 tonami ropy
1993 - niekoľko veľkých havárií ropných tankerov